Iredentistické provokácie neustávajú

thumbnail

Nediskutujme o autonómii ‒ presaďme si vlastné témy. Autonómne požiadavky menšinových politikov pod krycím menom rozvoj hospodársky zaostalého južného Slovenska sú také priehľadné, až sú trápne a smiešne. Naduté reči o výhodách pre Slovákov sú ako vystrihnuté z čias rozpadajúceho sa Uhorska. Šírenie tejto propagandy je nebezpečné, môžeme však zmeniť jej smerovanie v náš prospech, ak si presadíme vlastné témy.

Neprejde rok, aby menšinoví politici Mosta a SMK, etnickí autonomisti z občianskych združení a maďarskí politici spoza Dunaja nepripravili a nevyskúšali  provokácie iredentistického charakteru. Sústavne vyvíjajú tlak tak na štátne orgány, ako aj na obyvateľstvo, aby akceptovali a prijali ich „legitímne“ požiadavky na autonómiu na slovenskom juhu.

Autonomistické požiadavky maďarskej menšiny existujú v rôznych podobách od roku 1918; v súčasnosti je zverejnených päť autonomistických plánov piatich subjektov (menšinových strán Most, SMK, Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku, podnikateľa J. Bózsu, bývalého poslanca Sz. Somogyiho). Autonomistická línia na čele s menšinovou stranou Most sa uberá cestou systematicky, dlhodobo a kontinuálne dávkovanej sofistikovanej propagandy a jej implantovania do podvedomia obyvateľstva. Druhá línia propagandistov s jej najväčším šíriteľom ‒ stranou SMK ‒ je priamejšia a otvorenejšia.

■ SEPARATISTICKÉ BLÚZNENIE

V aktuálnych požiadavkách na autonómiu na slovenskom juhu nejde prioritne o odtrhnutie územia, ale o zriadenie akýchkoľvek národnostných inštitúcií či administratívnych jednotiek na vedenie politickej, správnej, vzdelávacej a kultúrnej agendy. Títo separatistickí utopisti si hádam nemyslia, že zákonodarné orgány štátu budú súhlasiť s dvomi „maďarskými“ samosprávami (územnou a menšinovou) v obciach na juhu štátu, poskytnú im široké práva a vydajú im ako rukojemníkov majoritné obyvateľstvo štátu na slovenskom juhu, a to všetko za štátne peniaze? Napokon, mali sme tu už nebezpečný precedens, keď maďarskí vodcovia v roku 1994 v Komárne požadovali územnú autonómiu v dokumente O ústavnoprávnom postavení Maďarov. Na trojtisícovom  zhromaždení sa vtedy zúčastnili aj mnohí starostovia obcí zo slovenského juhu a štátne páky boli príliš zaseknuté, aby tomu zabránili. Kto dnes zabráni obciam, aby uskutočnili referendá o  vytvorení či pripojení obce k nejakej administratívno-správnej autonómnej jednotke? Na druhej strane, rozkol medzi dvomi menšinovými stranami je dosť veľký na to, aby bránil jednej alebo druhej autonomistickej línii presadiť sa rýchlo a plynule.

SNN 35_Maďari na Slovensku_karik2V posledných parlamentných voľbách v roku 2012 takmer tristotisíc voličov podporilo politiku menšinových strán, a teda s ňou aj súhlasí (za stranu Most je to len asi o šesťdesiattisíc voličov viac ako pre SMK, z nich je mnoho voličov slovenskej národnosti, ktorí ani neovládajú menšinový jazyk). Počet obyvateľov maďarskej menšiny na Slovensku je štyristošesťdesiattisíc.  Ako vidno, je to pomerne vysoká podpora voličov.

■ NÁSTROJE PROPAGANDY

Jednou z príčin spúšťania propagandy, postupného napĺňania autonómie a impulzov na budovanie maďarského sebavedomia je aj tolerantná národnostná politika štátu, nevedomosť a nezáujem obyvateľov a voličov o situáciu na slovenskom juhu. Autonomista, predseda SMK a „neistý“ slovenský štátny občan požíva v Trnavskom samosprávnom kraji (TSK) takú veľkú dôveru, že ho tamojší poslanci zvolili za podpredsedu TSK. Nikto z poslancov za „slovenské“ politické strany a nezávislých poslancov, tvoriacich väčšinu v krajskom zastupiteľstve, nehlasoval proti návrhu na podpredsedu tohto autonomistu, až na piatich poslancov, ktorí sa hlasovania zdržali. Takéto hazardovanie s kompetenciami krajskej samosprávy pre potenciálnych cudzích štátnych príslušníkov, šíriacich autonómiu, si nedovolia ani v Nitrianskom krajskom zastupiteľstve, kde je percento zastúpenia etnických strán a koalícií rovnaký ako v TSK, pričom v Nitrianskom kraji žije najväčší počet príslušníkov maďarskej menšiny. Podobne v Košickom kraji sa stal podpredsedom politik organizovaný v SMK, za zvolenie ktorého hlasovala aj väčšina poslancov za SMER-SD. Bežným javom je, že na komunálnej a krajskej úrovni kooperujú s menšinovými stranami, okrem Slovenskej národnej strany, všetky väčšie (parlamentné) politické strany. Na výsledku tohto trendu sa podieľajú rovnako politické strany, ako aj voliči.

Ďalším spúšťačom šírenia autonómnej politiky je naše prijímanie nielen nanútenej, ale aj spornej terminológie menšinových politikov. Menšina už nechce byť menšia časť celku, ale komunita, menšinový jazyk už nesmie byť „menší“, ale regionálny, dvojjazyčné názvy obcí, menšinových politických strán, národnostných škôl, ulíc na slovenskom juhu majú platiť iba pre štátny jazyk. Pritom opačne to funguje dokonale. Dodnes sa na juhu Slovenska používa slovenčina ako strašiak, ktorý, napočudovanie, u maďarských spoluobčanov účinkuje. Ide teda o dlhodobú generačnú fixáciu averzie voči slovenčine. Rizikové je aj používanie termínu južné Slovensko, pretože akási etnická skupina ho zneužila pre svoje autonómne ciele a chce ho silou-mocou zadefinovať ako právny termín pre názov autonómie Južné Slovensko, pravdaže s ďalšími symbolmi – zástavou,  erbom, hymnou.

Je naivné a krátkozraké myslieť si, že takáto podpora politikov a voličov nesúvisí s dobre naplánovanou a organizovanou autonomistickou propagandou. Naopak, ráta s účasťou týchto figúrok.

■ SEBAVEDOMÝ POSTOJ

Vznik a šírenie diskusie o autonómii je prvým krokom k nej. Ak diskusia nevznikne, nevytvorí sa priestor na jej presadzovanie. Napokon, ani niet o čom diskutovať, ani o podrobnostiach akéhosi šialeného iredentistického plánu. Výmena názorov má prebiehať medzi  príslušníkmi štátotvorného národa najmä vo vedeckej obci, na politickej úrovni a o súčasnom právnom postavení Slovákov na slovenskom juhu a statuse štátneho jazyka.

Paralelu vzniku podobnej situácie, o akú sa dnes postarali opäť menšinoví politici, môžeme nájsť vo formovaní prvej Dzurindovej vlády v roku 1998, keď bola ešte v prvých štádiách rokovania o zložení vlády neprijateľná účasť SMK vo vláde. Napriek tomu sa etnická strana po ďalších rokovaniach stala po prvýkrát členom vlády, súčasťou a ovplyvňujúcim faktorom pri rozhodovaní o politickom smerovaní Slovenska.

Maďarská karta neexistuje, jestvuje iba zákon, rovnaké povinnosti pre všetkých občanov štátu a suverénny postoj orgánov štátu. Preto záleží na národnom sebavedomí občanov a aj voličov v najbližších parlamentných voľbách.

 Margaréta VYŠNÁ - Karikatúry: Andrej MIŠANEK

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.