S Irenou BELOHORSKOU aj o jubileu Únie žien Slovenska
Už deväťročné deti sú závislé od heroínu
Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto: archív
Irena Belohorská má za sebou bohatú odbornú i politickú kariéru. Menej sa vie o jej angažovanosti v mimovládnom sektore. Svoju odbornosť v onkológii využila v Európskom parlamente. V rokoch 2004 – 2009 bola členkou Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. V roku 1992 hlasovala vo Federálnom zhromaždení za zánik federácie, bola ministerkou zdravotníctva, poslankyňou NR SR, europoslankyňou a dosiaľ je predsedníčkou Únie žien Slovenska. Je líderka novozaloženého politického subjektu Strany demokratického Slovenska do eurovolieb.
● Sú v súčasnosti ženské spolky potrebné? Akú činnosť, povedzme, vykonáva Únia žien Slovenska?
V súčasnosti zapojenie občanov formou mimovládnych organizácií je mimoriadne dôležité najmä pre spätnú väzbu smerom k vláde i spoločnosti. Vidíme, že veľkí developeri majú peniaze na to, aby si presadili svoje zámery, ktoré často kruto zasahujú do životného prostredia. A je úlohou občianskych združení, aby povedali – tak toto nie! To nie je v súlade s našimi predstavami o kvalite života. Aj Únia žien Slovenska (ÚŽS) ako občianske združenie vykonáva veľmi dôležitú úlohu. Jednak v posúvaní a podporovaní žien do verejných funkcií a v ich ochrane proti domácemu násiliu. Dnešná doba je agresívna tak voči mladým dievčatám a ženám, ako aj voči seniorkám. V súčasnosti sa už ženy v staršom veku boja bývať samy, lebo aj cez deň sa stávajú obeťami trestných činov...
● Čo s tým môže ÚŽS urobiť?
Organizujeme okrúhle stoly, upozorňujeme na tento fakt a usilujeme sa pritiahnuť pozornosť jednotlivých kompetentných orgánov a verejných inštitúcií. Ale neuzatvárame sa len do boja s negatívnymi javmi. Únia sa usiluje pomáhať ženám uplatniť sa vo funkciách, organizovať kultúrno-spoločenský život v obciach, menších mestách. Boli zrušené mnohé kultúrne centrá, ktoré kedysi ženy a deti využívali bezplatne. V súčasnosti snaha o komercionalizáciu života vyvíja tlak na občiansku spolupatričnosť. Máme veľmi kvalitné súbory, ktoré zabezpečujú živú kultúru v regiónoch Slovenska a udržiavanie národných tradícií. Tie boli vždy najmä v rukách žien.
● Kedy vznikla Únia žien Slovenska?
ÚŽS je jednou z najstarších ženských organizácií a v roku 2015 budeme oslavovať sedemdesiate výročie jej vzniku. Ani politické turbulencie neznamenali zánik ženských spolkov. V súčasnosti máme okolo dvanásťtisíc členiek. Dominantnými sú krajské organizácie, ktoré majú právnu subjektivitu a samy si organizujú činnosť. Medzi jednotlivými krajmi totiž jestvujú veľké rozdiely. V niektorých sú ženy založené konzervatívnejšie, v iných zasa dynamickejšie. Ženy sa skutočne usilujú udržiavať národné a kultúrne povedomie, starajú sa o zdravý vývoj detí a rodiny. Každého pol roka organizujeme celoslovenské konferencie, ktoré sú pod záštitou krajov a kraje aj určujú témy. Ak na Slovensku rezonovalo týranie žien, organizovali sme v Banskej Bystrici konferenciu za účasti odborníkov z ministerstva vnútra, spravodlivosti, prokuratúry, lekárov, psychológov a každý kraj referoval o svojich poznatkoch z tejto oblasti. Závery a odporúčania iste prispeli k lepšiemu poznaniu a pochopeniu problémov a k ich riešeniu. Organizovali sme konferenciu o správnej výžive, lebo sa nám hromadia civilizačné ochorenia a podobne.
Rešpektujeme požiadavku ústavne definovať manželstvo ako zväzok muža a ženy. Naše členky majú konzervatívnejší pohľad na rodinu. Dnes nastal posun u mladých a vidíme, že sa nehrnú do manželstva. Neviem z akých dôvodov. Ale kladiem si otázku, či to nie je aj taký ľahkovážny prístup k životu, že prídem, odídem. Bez nejakého záväzku. Ale to nemá nič spoločné s rovnosťou príležitostí iných skupín. My sa neusilujeme vylúčiť istú časť populácie z kruhu spoločnosti. Rešpektujeme ju. Ale nepáči sa nám exhibicionizmus. Ponáhľať sa v našom kultúrnom prostredí s etablovaním manželstva homosexuálnych párov netreba. Niektoré štáty EÚ si držia túto líniu a aj Slovensko sa bude zrejme musieť vyrovnať s tým, ak sa takýto pár zosobáši mimo územia nášho štátu. Myslím si však, že v súčasnosti máme oveľa väčšie problémy. Trebárs otázka práv dieťaťa, týrané deti či deti ulice. Máme dokonca deväťročné deti na heroíne...
● Boli ste významnou predstaviteľkou zaniknutého HZDS. V súčasnosti ste líderkou kandidátky do eurovolieb za Stranu demokratického Slovenska. Prečo sa vraciate do politiky?
Z politiky som nikdy neodišla, ibaže sa v nej pohybujem na inej úrovni než ústavnej. Ustavične som sa zaoberala otázkami zdravotníctva, školstva, detí. V Európskom parlamente som pracovala vo výbore, ktorý sa venoval onkologickým ochoreniam. Dve z mojich prác riešili detskú problematiku. Cez ženskú organizáciu a svoje pracovisko som sa dostala do federálneho parlamentu a sprevádzala som Slovensko od začiatku na jeho ceste k samostatnosti. Bola som pri začiatočných ťažkostiach štátu, ktoré sme museli preklenúť. Rozbeh Slovenska bol mimoriadne ťažký a skutočne vyžadoval od mnohých ľudí maximálne úsilie. Neskôr som sa stala poslankyňou NR SR a zastupovala som Slovensko v Rade Európy. Po vstupe SR do EÚ som sa stala poslankyňou Európskeho parlamentu. Od skončenia mandátu využívam tieto svoje skúsenosti v mimovládnej sfére.
● Strana demokratického Slovenska vznikla len nedávno. Aké sú vaše očakávania?
Máme záujem, aby Slovensko bolo moderným štátom 21. storočia. Aby malo svoje pevné ukotvenie v rámci európskeho priestoru a aby sa dokázalo postarať o svojich občanov. Trápi ma, že sme dokázali splniť kruté podmienky vstupu do EÚ, ale často to bolo za cenu zníženia kvality života na Slovensku. Politici sú povinní usilovať sa o zlepšenie života na Slovensku.
● Prospieva politikom pauza vo vysokej politike?
Určite a ešte viac politické prefackanie.