Istanbulský dohovor  klope na dvere

thumbnail

Stredisko pre ľudské práva navrhuje obmedzovanie slobody zhromažďovania sa. Ak by Slovenská republika ratifikovala Istanbulský dohovor postavený na rodovej rovnosti, stal by sa spoločenskou normou, podľa ktorej zástancovia tradičnej rodiny by mohli  byť  považovaní za extrémistov. Dá sa to vyčítať zo správy Slovenského národného strediska pre ľudské práva (ďalej len Stredisko) za rok 2015. Istanbulský dohovor podpísali predstavitelia SR v roku 2011 a posledný termín na jeho ratifikáciu je 30. jún 2016.  Povedzme si viac o tom Stredisku. Bolo zriadené zákonom 308/1993 s účinnosťou od 1. januára 1994 na základe dohody medzi vládou SR a OSN. Spočiatku malo za úlohu ochranu a podporu ľudských práv. V roku 2004 mu zákonom č. 365 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou pribudla nová úloha. Stredisko z medzinárodného hľadiska pôsobí ako národná inštitúcia pre ľudské práva v systéme OSN. Z pohľadu EÚ reprezentuje špecializovaný národný orgán pre rovnaké zaobchádzanie. Monitoruje a hodnotí dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, ako aj dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania.

VLAŇAJŠIE ZISTENIA

Správa za rok 2015 obsahuje výsledky monitoringu v záujmových oblastiach, závery a  odporúčania. Keďže podľa správy  pôsobnosť Strediska  v oblasti rasizmu, xenofóbie a antisemitizmu nie je len v monitorovaní a hodnotení týchto javov, ale aj v zodpovednosti za súčasný stav, mala by sa s ňou verejnosť dôkladne oboznámiť. Správa trebárs hovorí o tom, že „rasistické, extrémistické či iné prejavy vo vzťahu k určitým skupinám obyvateľstva len z dôvodu ich príslušnosti k rase, národu, etniku či národnosti, resp. z dôvodu ich vierovyznania či iného presvedčenia, predstavujú problém slovenskej spoločnosti aj v súčasnosti“. Všíma si aj internet a konštatuje, že „je nevyhnutné individualizovať každý prejav, ktorý je šírený internetom a má potenciál podnecovať k rasovo, národnostne či etnicky motivovanej trestnej činnosti“. Správa nevynechala ani verejné zhromaždenia proti islamizácii Európy a kladie si otázku, či sa na Slovensku pochoduje v medziach práva. A súčasne poukazuje na  „dlhodobý problém súvisiaci s právom na slobodu prejavu a slobodné zhromažďovanie sa“.

Odporúčania Strediska smerujú ku každému jednotlivcovi, „aby si uvedomil následky možných rasistických, extrémistických či iných intolerantných prejavov“, no smerujú aj k Policajnému zboru SR, ku Generálnej prokuratúre SR a k SIS, aby dôkladne zvážili a prehodnotili súčasné preventívne mechanizmy, a osobitne, „aby prijali opatrenia na zabezpečenie súčinnosti medzi prevádzkovateľmi sociálnych sietí a príslušnými policajnými zložkami, resp. GP SR“. Odporúčania ďalej smerujú k médiám, k mimovládnym organizáciám, ale aj k NR SR, „aby vyhodnotila zmysel výkonu zhromažďovacieho práva a výkonu práva na slobodu prejavu a aby prijala vhodné legislatívne opatrenia k znemožneniu výkonu zhromažďovacieho práva extrémistických skupín“.

USTRETOVOSŤ K AZYLANTOM

Zaujímavá je aj časť správy o uplatňovaní práva na azyl v SR. V nej sa konštatuje, že v roku 2015 požiadalo v členských štátoch EÚ o azyl 1 255 640 prvožiadateľov, čo oproti roku 2014 predstavuje 123-percentný nárast. „Bol najvyšší za posledných dvadsaťdva rokov, pričom tento stav má byť dôsledkom vojny v Sýrii a Iraku.“ Vyhlásila to OSN v rámci svojej výročnej štatistiky a zároveň pritom vyzvala krajiny Západu, aby utečencov na svojom území prijali, konštatuje sa v  správe.  Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov reagoval priamejšie a vyzval vlády, „aby zaujali ústretový prístup, pokiaľ ide o utečencov a ich snahu o usadenie sa, pričom ich výber by nemal byť založený na diskriminácii“.

Slovensko hodnotí ako štát, ktorý volí taktiku autonómneho riešenia, nezávislého od Európskej únie a akcentuje potrebu bezpečnosti a ochrany a čiastočne neguje princípy multikulturalizmu. Správa odporúča vláde „zabezpečiť utečencom a migrantom právo na ochranu proti akejkoľvek diskriminácii“. A ďalej, „zabezpečiť migrantom a utečencom účinný prístup k ekonomickým a sociálnym právam, vrátane primeraného bývania, zdravotnej starostlivosti, potravín, vody, kanalizácie, právam na ochranu rodiny a rovnako čo najrýchlejšie začlenenie do vzdelávacieho procesu“.

ODPORCOVIA DOHOVORU

homosexuálPoďme k Istanbulskému dohovoru. Jeho ratifikáciu „odporučil SR aj Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien v Záverečných pripomienkach ku kombinovanej piatej a šiestej periodickej správe Slovenska z roku 2015“.  Správa Strediska ďalej upozorňuje na fakt, že ratifikáciu dohovoru otvorila kampaň občianskeho združenia Možnosť voľby, ktorá však vyvolala rôzne emócie. A spomína petíciu Aliancie za rodinu proti ratifikácii Istanbulského dohovoru, konkrétne štyri body: „1. Odmietame, aby sa naše deti na všetkých stupňoch škôl učili tzv.  ‚nestereotypným‘ rolám, a odmietame snahu vykoreniť tzv. ‚stereotypné‘ roly; 2. Odmietame, aby zopár tzv. nezávislých expertov vo výbore GREVIO dostalo právo vykladať, čo bude ‚stereotyp‘ ; 3. Odmietame cieľ dohovoru: odstraňovať tradície založené na stereotypných rolách mužov a žien. Stereotyp nie je vždy niečo zlé. Ľudové tradície, veľkonočné zvyky či ľudové tance, ktoré sú založené na stereotypných rolách mužov a žien, spolutvoria naše historické bohatstvo a národnú identitu; 4. Odmietame zavádzanie tzv. ‚rodovej identity‘ nezávislej od pohlavia do legislatívy SR.“

V správe sa konštatuje, že petícia Aliancie za rodinu obsahuje viacero nepresností a cituje z Istanbulského dohovoru, že „zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na účel podpory zmien v spoločenských a kultúrnych modeloch správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných rolách žien a mužov“. Hoci text dohovoru hovorí jasnou rečou, Správa sa odvoláva na vysvetľujúci dodatok,  podľa ktorého vraj  dohovor  „nediktuje SR, aby zrušila veľkonočné zvyky či ľudové tance“, ako uvádza petícia Aliancie v bodoch 3 a 4.

PRIRODZENOSŤ PREKÁŽA

Bývalý minister spravodlivosti Tomáš Borec oddialil ratifikáciu dohovoru, čím tento problém posunul svojej nástupkyni Lucii Žitňanskej.  Napriek tomu, že stále menej ľudí dokáže čítať text s porozumením, nemalo by byť problémom pochopiť uvedený citát z Istanbulského dohovoru, ktorý nepotrebuje výklad. Cieľ je jasný: odstrániť predsudky, zvyky, tradície..., založené na prirodzených úlohách mužov a žien. Vláda Smeru odolala tlakom na ratifikáciu. Ako sa zachová vláda pravo-ľavá?

Správa sa venuje aj otázke referenda o ochrane rodiny, ktoré iniciovala Aliancia za rodinu. Za  pozitívum referenda správa považuje, že kampaň vytvorila „priestor pre otvorenú diskusiu o právach LGBTI osôb...“ Ale „Stredisko veľmi negatívne hodnotí najmä to, že sprievodným javom úzko spätým s touto kampaňou bolo osočovanie, homofóbne a nenávistné prejavy  namierené proti LGBTI komunite, ústiace do prehlbovania predsudkov voči LGBTI osobám. Táto skúsenosť zdôraznila okrem iného práve potrebu úpravy legislatívy v oblasti nenávistných trestných činov verbálnej podoby...“. Z toho potom pre autorov správy vyplýva, že je nevyhnutné prijať koncepčný dokument na podporu a ochranu práv LGBTI osôb na Slovensku a takýmto materiálom má byť Akčný plán LGBTI ľudí na roky 2016 – 2019. Jeho garantom bolo Ministerstvo spravodlivosti SR. Správa vyčíta rezortu spravodlivosti, že napriek tomu, že pripomienkové konanie k akčnému plánu sa konalo v novembri 2015, dodnes ho nepredložilo na rokovanie vlády. Stredisko zdôrazňuje potrebu „bezodkladného prijatia Akčného plánu LGBTI“. Čo s tým urobí ministerka Žitňanská?

ĎALŠIE ODPORÚČANIA...

A opäť Stredisko odporúča Národnej rade SR novelizovať Trestný zákon tak, aby „rozšíril zoznam skutkových podstát trestných činov, zahŕňajúcich verbálne prejavy o nenávistné prejavy z nenávisti pre sexuálnu orientáciu, rodovú identitu a rodové prejavy, a tiež odporúča prijať legislatívnu úpravu partnerstiev rovnakého pohlavia“.

Ústava SR garantuje slobodu prejavu a jej obmedzenie môže byť stanovené zákonom, ak ide „o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti“.  Ústava teda skôr nabáda na ochranu pred LGBTI skupinami, ktoré na verejných pochodoch ostentatívne prejavujú svoju pohlavnú orientáciu, čo možno považovať za ohrozenie mravnosti. Podľa čl. 32 Ústavy SR majú občania právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd. Keďže správa  na viacerých miestach nabáda k zúženiu politických práv občanov, javí sa ako protiústavná.

Je nespochybniteľne dokázané, že utečenecká kríza  ohrozuje bezpečnosť domáceho obyvateľstva, ale  namiesto jeho ochrany sa dokumenty ľudsko-právnych inštitúcií  dožadujú práv utečencov a migrantov. Dokonca nabádajú na prijatie represívnej legislatívy voči domácemu obyvateľstvu. Kritický postoj k aktivitám občianskeho združenia Aliancia za rodinu nastavuje zrkadlo zvrátenosti súčasnej spoločnosti, ktorá stratila rešpekt pred svojou prirodzenosťou a od základov mení antropológiu. V čase, keď má Európa za dverami státisíce migrantov, rieši napríklad problém právnej úpravy, aby si  preoperovaný jedinec mohol ľubovoľne vybrať nové meno!

Požiadavky  Slovenského národného strediska pre ľudské práva na vytvorenie novej spoločnosti s novým myslením prostredníctvom novej legislatívy vyvolávajú vážne obavy o stratu slobody.  Kto a ako posúdi rozdiel medzi vecnou kritikou a prejavom nenávisti? Budú sa ešte môcť organizovať Národné pochody za rodinu? Veď Správa odsúdila konanie Aliancie za rodinu, ktorá iniciovala podobné aktivity. Je pochopiteľné, ak sa  ľudsko-právne organizácie stavajú za ochranu znevýhodnených menšín. Ale  nemôžu majoritnej spoločnosti diktovať neprirodzený model správania. Pred súčasnou vládou stojí veľa výziev. A práve ľudsko-právna agenda ukáže, či sme ešte životaschopnou spoločnosťou.

Anna HROMJÁKOVÁ – Foto: archív SNN – Ilustrácia: Ľubomír KOTRHA            



2 Komentárov

  • […] shot Made­lyn with her sweet brother Collin for her new­born pic­tures and some sib­ling pic­tures about a year and a half ago. Then sweet was a per­fect sleepy new­born, now Made­lyn is a fiesty […]

  • , and said very well.I will add that, if I had to throw a ball-park figure at it, when we preach the Bible accurately, objectively, and without a “hobby-horse” spin, about 90% of what we preach could be Amened by most truly evangelical churches (not liberal) of the various denominations you mention. And, if our preaching is heavily weighted on the subjects on which they would not agree, then our preaching is likely out of balance.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.