Ján BLCHÁČ: Ako primátor Liptovského Mikuláša si cením spoluprácu s matičiarmi

thumbnail

Pre Slovenské národné noviny poskytol rozhovor dlhoročný primátor Liptovského Mikuláša a podporovateľ Matice slovenskej Ján BLCHÁČ. Miestnym matičiarom vytvoril výborné podmienky na fungovanie miestneho odboru a Domu Matice slovenskej. Jeho kladný postoj k národnej ustanovizni môže byť dobrým príkladom aj pre ostatné mestá.

  • Funkciu primátora Liptovského Mikuláša zastávate už tretie volebné obdobie. S akými predstavami a plánmi ste nastupovali na túto pozíciu?

Keď som koncom roka 2006 ako mikulášsky rodák so svojím tímom po prvý raz vstupoval do úradu, mali sme odhodlanie urobiť všetko pre to, aby mesto Liptovský Mikuláš nadviazalo aj na dobré tradície z minulosti, ale najmä aby sa čo najlepšie chopilo všetkých príležitostí, ktoré vtedy prichádzali.

  • Čo sa za toto obdobie podarilo presadiť?

Myslím si, že sa nám viac-menej podarilo naplniť a presadiť podstatnú časť  našich zámerov. Venovali sme naozaj veľa energie každej oblasti. K dispozícii sme mali aj rôzne externé zdroje. Predovšetkým sme si ujasnili, čo chceme robiť. Pomerne slušne sme investovali do rozvoja školstva, kultúry, športu či cestnej infraštruktúry. V oblasti bytovej politiky sme predbehli v počte nájomných bytov aj niekoľko krajských miest. Úspešne sme zrekonštruovali zimný aj futbalový štadión. Ako mesto sme pomohli aj pri výstavbe lodenice. Vďaka našim vodákom sme sa stali mestom olympijských víťazov. Pre budúcich investorov sme vytvorili adekvátne podmienky. Otvorili sme napríklad veľkú obchodnú zónu na Kamennom poli, ktoré bolo dovtedy nevyužívaným územím. V súčasnosti ho využívajú nielen mnohí turisti, ale aj ľudia zo širokého okolia. Zamestnaných je tam takmer tisíc ľudí. Určitým spôsobom je to aj výhoda pre budúcnosť. Tým, že sa nabaľuje jedna investícia na druhú, automaticky prichádzajú ďalší investori. Veľa súkromného kapitálu sa investovalo aj do zdravotníckych služieb. Som rád, že sa naše pôvodné plány sociálno-hospodárskeho rozvoja postupne napĺňajú. Myslím si, že v niektorých oblastiach sme dokonca  prekročili naše pôvodné očakávania.

  • Región Liptova vďaka bohatému prírodnému a kultúrnemu potenciálu dlhodobo navštevuje obrovský počet domácich a zahraničných turistov. Aké opatrenia ste prijali v oblasti rozvoja cestovného ruchu?

V čase, keď ešte neexistovala nijaká legislatíva o podpore cestovného ruchu, sme zorganizovali a vytvorili v spolupráci miest Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok a Ružomberok a  štyroch hlavných hráčov v oblasti cestovného ruchu (dva akvaparky Liptovský Mikuláš, Bešeňová a dva skiparky Jasná, Ružomberok) spoločnú štruktúru Klaster Liptov, do ktorej postupne pribúdali aj ďalší členovia. Ako prví sme začali so systematickým rozvojom  destinačného manažmentu. Zaviedli sme liptovskú regionálnu kartu a  centrálny rezervačný systém. Dodnes sme vzorom pre ostatné regióny. Výsledkom bola postupne sa  zvyšujúca návštevnosť Liptova. Dnes už naozaj môžeme konštatovať, že po hlavnom meste Bratislave sme druhým najnavštevovanejším regiónom. Využívame pritom prírodné podmienky, ktoré máme. Motivujeme investorov v tejto oblasti. Výsledkom toho je aj skutočnosť, že čoraz viac ľudí uvažuje o tom, že sa tu skôr či neskôr usadí. To sa následne odrazí aj vo výške našich príjmov. Pomáhajú nám  aj určité opatrenia štátu, ako sú rekreačné poukazy. Problémy s takzvaným čiernym ubytovaním postupne odbúravame. Vyšší výber z ubytovacej dane sa automaticky premietne do vyšších výdavkov pre rozvoj cestovného ruchu.

  • V Liptovskom Mikuláši sa udialo mnoho významných historických udalostí. Venujete im zo strany mesta patričnú pozornosť?

Áno. Pred starou farou si pravidelne pripomíname Žiadosti slovenského národa z roka 1848. Túto významnú udalosť sme si ako mesto uctili pomenovaním jedného z našich námestí na Námestie Žiadostí slovenského národa. Nezabúdame pritom ani na Juraja Jánošíka. Napriek tomu, že sme ho ako mesto odsúdili a popravili, požiadali sme Terchovčanov o odpustenie. Na základe toho sa naše samosprávy stali partnermi. Pravidelne sa navštevujeme a vzájomne podporujeme naše aktivity. Sme zvlášť hrdí na prvomájovú Mikulášsku rezolúciu z roka 1918. Pred dvoma rokmi sme si pripomínali sté výročie tohto pozoruhodného aktu, ktorý tu v Liptovskom Mikuláši predznamenal vznik Česko-Slovenska a aj dnešného Slovenska. Zo strany mesta venujeme pozornosť našim významným rodákom a osobnostiam, ktoré nejakým spôsobom formovali naše dejiny. Každý rok  je zasvätený známej osobnosti. Minulý rok to bol profesor Aurel Stodola. Tento rok vzdáme úctu Gašparovi Fejérpatakymu-Belopotockému. Zhodou okolností je aj celoštátne vyhlásený rok divadla, pretože pred sto rokmi vzniklo Slovenské národné divadlo. Belopotocký v Liptovskom Mikuláši zorganizoval prvé ochotnícke divadelné predstavenie a inicioval vznik prvej slovenskej verejnej knižnice na území dnešného Slovenska. Prostredníctvom atraktívne stvárnených podujatí, ktoré sa k osobnostiam viažu, sa usilujeme oslovovať najmä mladú generáciu.

  • V jeseni minulého roka sa vo vašom meste uskutočnil snem Matice slovenskej. Ako hodnotíte vzájomnú spoluprácu s touto ustanovizňou?

Mesto Liptovský Mikuláš je nositeľom zlatej medaily Matice slovenskej, pretože sme pred desiatimi rokmi vytvorili výborné podmienky na fungovanie miestneho odboru a Domu Matice slovenskej. V jubilejnom roku oživotvorenia Matice slovenskej sme zase my udelili Matici slovenskej medailu mesta Liptovský Mikuláš. Ako primátor si veľmi  vážim, že sa navzájom podporujeme. Vychádza to úplne z podstaty mesta Liptovský Mikuláš, kde tieto tradície sú a my ich chceme  udržiavať, pripomínať si a rozvíjať. Držíme matičiarom palce v ich ďalšej činnosti.

Zhováral sa Matej MINDÁR ‒ Foto: internet



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.