Papierovým vykazovaním veličín štát nezbohatne
Už takmer sto rokov slúži na meranie ekonomiky makroekonomický ukazovateľ hrubý domáci produkt (HDP). Za jeho konštrukciu môžeme ďakovať predovšetkým Simonovi Kuznetsovi, americkému ekonómovi narodenému v Rusku. V období konca prvej polovice minulého storočia ako pracovník Národného úradu ekonomického výskumu v oblasti problematiky národného dôchodku a akumulácie v USA zhromaždil rozsiahly súbor štatistického materiálu, analyzoval ho a skonštruoval ukazovatele pre vyjadrovanie ekonomického rastu.
Prácu S. Kuznetsa, spojenú s meraním hrubého národného produktu a národného dôchodku, možno označiť za priekopnícku. Bez meradiel pre ekonomické agregáty, ako je hrubý domáci a hrubý národný produkt a od nich odvodené ďalšie ukazovatele, by ekonomická teória nebola tým, čím je dnes. Veľkosť hodnoty HDP na jedného obyvateľa nám hovorí o množstve a hodnote vyrobených tovarov a služieb pripadajúcich na jedného obyvateľa. Ním porovnávame výkonnosť a úroveň ekonomík jednotlivých krajín. Týmto ukazovateľom je vlastne vyjadrená národohospodárska produktivita jedného obyvateľa toho-ktorého štátu. Čím vyššia produktivita, tým vyššia výkonnosť a úroveň hospodárstva. Treba si však zadefinovať, ktorú prácu považujeme za produktívnu. Aj na to môžu byť rozdielne názory.
URČENIE VYSPELOSTI
Ukazovateľ HDP má svoje klady, ale má aj celý rad nedostatkov. Pôvodne doň nezarátavali niektoré ekonomické činnosti a z nich vyplývajúce nono vytvorené hodnoty, resp. sa započítavali len čiastočne a odhadom ‒ ako trebárs hodnoty vytvárané v domácnostiach, hodnoty výmeny uskutočňované čiernou, nelegálnou ekonomikou, rast produktivity. Na druhej strane sa zas neodpočítavali napríklad hodnoty zhoršujúce životné prostredie... Preto nebol a ani dnes nie je dokonalý a nemeria úroveň ekonomiky krajiny matematicky presne. Ekonomická teória sa usiluje nahradiť ukazovateľ HDP ukazovateľom čistý ekonomický blahobyt (ČEB). Odstraňuje niektoré nedostatky HDP a zahŕňa len tú časť spotreby a investícií, ktorá bezprostredne prispieva k ekonomickému blahobytu jednotlivca a spoločnosti. Zahrňuje napríklad aj hodnotu voľného času, ktorý rastom nasýtenosti uspokojovania potrieb zvyšuje blahobyt. ČEB tiež nie je dokonalý, ale zatracovať ho a tvrdiť, že nám nič nedáva a nič nehovorí, nie je na mieste. Tak ako nemožno tvrdiť, že ukazovateľ HDP slúži iba na vytváranie klamlivých ilúzií a vlády sa ním usilujú vyvolať dojem, že svojimi rozhodnutiami dokážu nasmerovať ekonomiky na rast a zvyšovať blahobyt svojich obyvateľov, rovnako by bolo zavádzajúce aj tvrdenie, že ukazovateľ HDP presne a jednoznačne vyjadruje ekonomický rast a najmä blahobyt ľudí v krajine. Pravda je, že HDP ako jediný kriteriálny ukazovateľ nestačí, nevyjadruje celkovú zložitosť ekonomiky a nepostihuje problematiku ekonomickej vyspelosti krajiny v celkovej jej komplexnosti. Úsilie o jeho spresnenie, resp. doplnenie či nahradenie iným, prípadne inými ďalšími ukazovateľmi neprinieslo však doteraz želateľný úspech.
NEKONVENČNÉ KRITÉRIÁ
V roku 1995 navrhla Svetová banka sústavu merania úrovne ekonomiky, ktorá sa stala predmetom diskusie a hodnotenia. V porovnaní so všetkými dovtedajšími prezentovaným kritériami išlo o nekonvenčnú sústavu. Zahrňovala hodnotenie: po a ‒ kapitálových prírodných zdrojov (hodnota nielen súčasne využívaných, ale všetkých zdrojov, ktoré má krajina na svojom teritóriu k dispozícii); po b ‒ produktívne hodnoty (technické vybavenie danej krajiny vo výrobnej i v nevýrobnej sfére); po c ‒ hodnoty ľudského činiteľa (úroveň produktivity práce, stupeň vzdelanosti obyvateľstva, úroveň žitia); po d ‒ hodnoty sociálneho kapitálu (hodnota organizácie spoločnosti, úroveň spolunažívania od rodiny až po politicko-spoločenské štruktúry, systém sociálneho zabezpečenia).
Členenie krajín podľa týchto kritérií do určitej miery by eliminovalo doteraz zvyčajne neprimerane vysoké umiestnenie krajín, ktorých hodnotenie úrovne plynie z bohatstva zásob ropy, plynu a iných prírodných surovinových zdrojov. Do popredia sa dostali predovšetkým hodnoty ľudského činiteľa, a najmä jeho kvalitatívna stránka – vzdelanie. Ani táto navrhovaná sústava hodnotenia ekonomickej a spoločenskej vyspelosti krajín však nepresvedčila a v komplexnosti sa neuplatnila. A preto aj v súčasnosti Svetová banka pri hodnotení ekonomickej úrovne krajín naďalej vychádza z veľkosti hodnoty HDP na jedného obyvateľa. Pri svojich komparatívnych štúdiách koriguje však tieto údaje posilňovaním faktorov rozvoja spojených s prírodnými zdrojmi, ekologickými, vzdelávacími a sociálnymi aspektmi.
MERANIE BLAHOBYTU
Makroekonomický ukazovateľ HDP aj napriek všetkým poznaným i nepoznaným nedostatkom tak naďalej slúži na vyjadrenie ekonomického rastu, výkonnosti a úrovne ekonomiky. V nezmenenej obsahovej podobe ním porovnávame ekonomický rast krajiny z roka na rok, tiež aj za určité dlhšie časové obdobie, alebo porovnávame jednotlivé krajiny navzájom a dostávame obraz najmä o kvantitatívnej zmene ekonomiky. Vlastne nič iné ani ekonómom nezostáva, pretože iný a lepší ukazovateľ na vyjadrenie ekonomického rastu ako je HDP, nemajú. Od ukazovateľa HDP však nemožno žiadať, aby vyjadroval to, čo nemôže. Každý ekonomický ukazovateľ má totiž svoju vlastnú vypovedaciu schopnosť. A tak aj ukazovateľ HDP ak vyjadruje ekonomický rast a ekonomickú úroveň ekonomiky krajiny, nevyjadruje úroveň blahobytu v krajine. Ekonomický rast ekonomiky je len predpokladom rastu blahobytu a životnej úrovne, ale nie je ich realitou.
NOVÉ PRAVIDLÁ
Aj dnes sa ekonómovia usilujú nájsť ukazovateľ – ukazovatele, pomocou ktorých by lepšie vyjadrili ekonomickú úroveň hospodárstva štátu. No nedarí sa to. Za skvalitnenie štatistického výpočtu HDP ťažko považovať napríklad nariadenie OSN z roku 2008 a teraz aj Ekonomickej komisie EÚ pre svoje členské štáty započítavať do HDP tiež výnosy z nelegálnej ekonomiky, napríklad z predaja drog, z prostitúcie či z pašovania. Týmito novými štatistickými pravidlami veľkosť HDP krajiny celkove i na jedného obyvateľa vzrastie. Vzrastie v každej krajine, no nie rovnako. Rast a väčšie HDP budu len na papieri, a nie v skutočnosti. Dobrým znakom je zjednotenie štatistického výpočtu HDP pre všetky krajiny. Novými pravidlami výpočtu narastie v jednotlivých krajinách HDP. Štatistickým rastom HDP sa zlepší miera štátneho zadlženia a takisto aj miera deficitu verejných financií. No štátny dlh a deficit verejných financií sa nezmenia, zostanú také veľké, ako boli. Papierovým rastom HDP štát nezbohatne.
O lepší pohľad na ekonomiku sa usilujú aj niektorí politici. Chcú tým vyjadriť svoje a vládne zásluhy na jej zlepšení. Vo svojom úsilí si pozývajú na pomoc i významných ekonómov. Dnes už bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy takto pred pár rokmi vyzval krajiny sveta, aby v národných účtoch nahradili tradičné meranie výkonu ekonomiky pomocou HDP alternatívnymi ukazovateľmi šťastia, spokojnosti a ich udržateľnosti. Isteže, nikto nepopiera dôležitosť šťastia a spokojnosti v živote. Je však celkom prirodzené, že subjektívne ukazovatele typu „šťastia“ na meranie ekonomickej výkonnosti krajiny nateraz nenašli podporu u väčšiny ekonómov. Možno pre niektorých politikov sa hodia. Pre ekonómov a hospodárstvo nie.
Štefan SAMSON ‒ Karikatúra: Andrej MIŠANEK