Jeden z rozhodujúcich aktov nového Česko-Slovenska

thumbnail

Význam Deklarácie slovenského národa

Pražský Národný výbor vydal 28. októbra 1918 vyhlásenie o vzniku samostatného česko-slovenského štátu a kodifikoval ho zákonom. Dva dni po tom, ako v Prahe 28. októbra 1918 Národný výbor československý prijal zákon o vytvorení Česko-Slovenska, v Turčianskom Svätom Martine sa konalo zhromaždenie, na ktorom sa Slováci deklaráciou prihlásili k spoločnému štátnemu zväzku s Čechmi.

Deklarácia bola prijatá ako samostatný štátoprávny akt slovenského národa, ktorým Slováci oficiálne rušili zväzok s Uhorskom, a to nezávisle od udalostí v Prahe. Predstavuje jeden zo základných dokumentov zrodu česko-slovenského štátu. Slováci sa prihlásili k samourčovaciemu právu politického česko-slovenského národa, čím vyjadrili požiadavku vytvorenia spoločného štátu. Týmto dodali legitimitu úsiliu zahraničného odboja za vznik Česko-Slovenska a zároveň legitimizovali budúce obsadzovanie Slovenska domácimi a zahraničnými česko-slovenskými jednotkami. Deklarácia ďalej požadovala okamžité ukončenie vojny. Bohužiaľ, neskôr sa táto taktická formulácia zneužila na nastupujúci čechoslovakizmus.

„Pre mestá a obce Slovenska, ktoré sú základnými kameňmi demokratického zriadenia, predstavujú tieto udalosti významné memento. ZMOS si plne uvedomuje zodpovednosť, ktorú majú samosprávy v šírení a ochrane demokratických hodnôt, princípov vzájomnej tolerancie, porozumenia a rešpektu medzi občanmi. Takéto stretnutia sú príležitosťou zdôrazňovať hodnoty, ktoré sú základom našej spoločnosti a príležitosťou uctiť si pamiatku tých, ktorí obetovali svoje životy za dôstojnosť a slobodu,“ zdôraznil na oslavách výročia deklarácie predseda ZMOS-u Jozef Božik. Predseda MS Marián Gešper zdôraznil význam mesta Martin ako národného, kultúrneho, ale aj politického centra Slovákov, ktoré nielen v 19. ale aj na začiatku 20. storočia stálo pri všetkých dôležitých štátoprávnych, politických a kultúrnych požiadavkách slovenského národa.

Po podujatí a tlačovej besede nasledovalo slávnostné kladenie vencov pri bustách Matúša Dulu, Andreja Hlinku a Jána Vanoviča v Aleji národných dejateľov pred sídelnou budovou Matice slovenskej v Martine. Vzápätí sa matičná delegácia, predstavitelia ZMOS-u a prítomní hostia presunuli na Národný cintorín v Martine, kde symbolicky položili vence na hrob Matúša Dulu ako jedného z najvýznamnejších slovenských politikov, ktorý stál na čele Slovenskej národnej rady, ktorá sa zišla 30. októbra 1918 v Martine. V roku 1919 sa stal aj spolupredsedom Matice slovenskej. Dlhodobo pôsobil i vo vedení Slovenskej národnej strany. Jeho činnosť mala však aj podstatne širší záber, keď sa v prospech slovenského národa angažoval tiež v hospodárskej a kultúrnej sfére. Vznik Česko-Slovenska sa stal vyvrcholením aktivít slovenskej politiky v Uhorsku a súčasne predstavuje aj vrchol politickej kariéry Matúša Dulu.

Text a foto: Ján SEMAN

 

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.