Prieskumy verejnej mienky netreba brať príliš vážne, neraz sú hrou v hre.

thumbnail

Jediná istota je ísť voliť a počkať na výsledky. Od 1. júla 2015 platia u nás nové volebné zákony, ktoré prinášajú pravidlá pre všetky druhy volieb a vedenie volebnej kampane. Okrem iného stanovujú 14-dňové volebné moratórium pred samotnými voľbami a že aj v deň konania volieb až do skončenia hlasovania je zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov.

Sú agentúry, ktorých predstavitelia sa v úlohe sociológov či politológov objavujú v mediálnych a pre nich nie celkom šťastne nazvaných pozíciách „expertov“, a sú agentúry, o ktorých nevedia nič ani médiá samotné. Práve tieto majú v prieskumoch dosť často čísla až neuveriteľné a odporujúce realite.

■ TÚŽBY A REALITA

Ak by sme na základe zverejnených prieskumov verejnej mienky, vykonaných relevantnými a známymi agentúrami, mali urobiť rebríček úspešných politických strán a hnutí, vyzeral by asi takto: Na prvom mieste zatiaľ stále SMER-SD, druhé miesto si pravidelne ako kolík v štafete odovzdávajú medzi sebou SNS a Sieť, dokonca v jednom prieskume aj OĽaNO, do parlamentu by sa dostalo i KDH a prešmykol by sa aj Most – Híd. Lenže – všetky prieskumy zachytávajú náladu v konkrétnom čase a politickom kontexte a na nejaké definitívne závery sú prakticky nepoužiteľné. Možno vyjadrujú trendy. Napríklad, že SNS sa trvalo mierne preferenčne dvíha, že SMER-SD začal zaznamenávať úbytok preferencií, že OĽaNO si drží priemer, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, a že KDH a Most – Híd sú stále parlamentnými stálicami. Sieť ako „nová“ strana sa akosi v obľube či „neobľube“ voličov nedokázala ustáliť a nejaký stabilnejší trend tejto strane nemožno spoľahlivo prisúdiť.

■ POLITICKÉ HRY

Politici často na nepriaznivé výsledky prieskumov reagujú slovným klišé o „zaplatenom“ prieskume, ale to súdny človek musí odmietnuť, lebo by išlo v podstate iba o vyhodenie peňazí von oknom. Skôr možno niektorým agentúram prisúdiť akúsi „mobilizačnú“ úlohu, ktorú nám adresujú v prieskumných posolstvách. Akoby sa snažili zverejnením nižšieho ako reálneho čísla podsunúť voličom mobilizovať sa, prípadne zas vyšším ako reálnym číslom naznačiť, že favorit je „za vodou“. Treba však dôrazne pripomenúť, že najviac manipulujú s výsledkami prieskumov samotné médiá, lebo každé číslo možno vykladať inak a v iných súvislostiach. O objektivite väčšiny médií na Slovensku treba radšej pomlčať.

Všeobecne platí, že súčasťou zverejnenia prieskumu zo strany média by malo byť aj zverejnenie ďalších údajov. Komu boli kladené otázky, dosiahnutá vzorka, kedy sa prieskum konal, aká výberová metóda bola použitá, ako boli informácie zbierané, či bolo použité váženie dát a ako presne zneli otázky.

Ján ČERNÝ



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.