Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv sa uvzato tlačí vpred. Nevieme, či otázky v občanmi požadovanom referende o ochrane rodiny sú v súlade s Ústavou SR, a nevieme ani len to, či a kedy sa to dozvieme. Na druhej strane vieme, že Stratégia ochrany a podpory ľudských práv u nás vstúpila potichu do legislatívneho procesu a nič jej neprekáža v ceste na rokovanie vlády a potom aj do Národnej rady Slovenskej republiky.
Pod vedením podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka sa 17. septembra v Bratislave uskutočnilo 17. zasadnutie Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Hlavným bodom programu rokovania bola informácia o výsledkoch rokovaní k aktuálnej verzii návrhu Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v SR.
„Ministerstvo analyzovalo stošesťdesiattri zásadných pripomienok predložených v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré mali rôznu povahu. Bolo identifikovaných tridsaťpäť okruhov tém. Od 6. augusta do 12. septembra 2014 prebehlo tridsaťjeden tematických rokovaní za účasti dvadsiatich piatich pripomienkujúcich subjektov a prizvaných zástupcov zainteresovaných orgánov štátnej správy s cieľom identifikovať témy, v ktorých možno dosiahnuť kompromis, ale aj témy, ktoré si vyžadujú ďalšiu diskusiu. Z každého rokovania bol vypracovaný písomný záznam, ktorý bude súčasťou materiálu predloženého na rokovanie vlády SR,“ hovorí sa v tlačovej správe rezortu.
■ JE ČO OPRAVOVAŤ
Aj samotná Generálna prokuratúra SR sa začiatkom leta o stratégii vyjadrila takto: „Materiál po obsahovej stránke nepredstavuje ucelenú stratégiu ani koncepciu, analýzu či rozbor. Obsahovo nenapĺňa osnovu danú názvami jednotlivých častí a nemá zrozumiteľný záver. Obsahuje množstvo nesúrodých, neusporiadaných, aj bezobsažných fráz.“ Minister Miroslav Lajčák už skôr odmietol, aby sa stratégia venovala témam ochrany života, náboženskej slobody a slobody slova, výhrade svedomia či právam rodičov. Ani osemdesiattisíc ľudí na Národnom pochode nepresvedčilo o dôležitosti týchto tém?
„Takáto podoba stratégie prirodzene vzbudzuje odpor. Zvlášť ak má byť podkladom na prípravu výučby detí o ľudských právach. Sexuálna permisivita, právo na potrat, sex medzi osobami rovnakého pohlavia, rodové scitlivovanie – toto všetko má prísť na školy. No teraz už nie v podobe neoficiálnej príručky sexuálnej výchovy od potratových organizácií, ale oficiálne ako nová výučba k ľudským právam. Veď je 21. storočie,“ píše Patrik Daniška, predseda Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku.
■ ZABÚDANÁ PETÍCIA
Za posledný mesiac prišlo Aliancii za rodinu, ktorá iniciovala a organizovala referendum o ochrane rodiny, ďalších vyše desaťtisíc podpisov pod petíciu. Už pred jej spočítaním ukončila zber podpisov odovzdaním štyristoosemtisíc podpisov prezidentovi ‒ koncom augusta. Podpisy prichádzajú neustále ďalej.
„Tieto podpisy už, samozrejme, nebudeme môcť využiť, ale vnímame ich ako ďalší silný podporný hlas za ochranu rodiny. Môžeme tak pokojne hovoriť, že referendum podporuje
oficiálne okolo štyristodvadsaťtisíc ľudí, a ak sa pridajú ďalší, budeme ich brať do úvahy. Naši sympatizanti a dobrovoľníci z regiónov nám dávajú informácie, že mnoho ľudí chcelo podpis pridať po tom, ako prezident poslal referendum na ústavný súd,“ uviedol hovorca Aliancie Anton Chromík. Podľa neho je to prejav toho, že ani snaha o obštrukcie politikov nedokáže ľuďom zabrániť v prejavení názoru.
Ivan BROŽÍK