Bývalý správca Matice bol prvým kultúrnym manažérom. Jozef Cíger HRONSKÝ je pre mnohých Slovákov známy predovšetkým ako výborný spisovateľ, autor literatúry pre deti, mládež i pre dospelých. Menej známy je ako jeden z najvýraznejších správcov Matice slovenskej najmä v období trvania prvej Slovenskej republiky. Málo známy je ako učiteľ v Martine, maliar, vydavateľ, nakladateľ či publicista. Takmer úplne neznámy pre širšie masy ako kultúrny manažér, ktorý svojimi manažérskymi schopnosťami v oblasti kultúry predbehol dobu o desiatky rokov. Takto J. Cígera Hronského takmer nepoznáme. A s touto jeho výnimočnou vlastnosťou či schopnosťou bola spojená matičná tlačiareň Neografia. Vo februári sme si pripomenuli 125. výročie jeho narodenia.
Pojem Neografie nesie so sebou množstvo živých príbehov v celom našom tlačiarstve. Preto deň založenia Neografie ako účastinnej spoločnosti v Martine ‒ 21. apríla 1943 ‒ je viac ako dňom firemného výročia. Je vskutku dňom vzniku manažérsky riadenej slovenskej polygrafie a moderného mediálneho podnikania na Slovensku. Navyše má rozmer kultúrneho dedičstva. A práve o založenie a úvodný neuveriteľný podnikateľský rozmach tlačiarne sa zaslúžil práve Jozef Cíger Hronský.
- KULTÚRNY MANAŽÉR
Jozef Cíger Hronský sa teda do slovenských dejín zapísal aj ako priekopník manažérskeho riadenia ustanovizne a jej ďalších podnikateľských aktivít. O tomto jeho osobnostnom rozmere však verejnosť informácie nemá. Pod jeho vedením sa Matica slovenská (MS) stala skutočným reprezentačným stánkom slovenskej vedy a kultúry. Mimoriadnu pozornosť venoval budovaniu Slovenskej národnej knižnice s jedinečnými zbierkami kníh a rukopisov z dejín slovenskej literatúry. Uvedomoval si, že ustanovizeň potrebuje vlastnú tlačiareň, aby dokázala pokryť všetky svoje kultúrne, vzdelávacie, vedecké i umelecké aktivity. V pozícii správcu MS preukázal vysokú schopnosť riadiť ‒ dnes by sme použili termín manažovať. Možno bol prvým manažérom kultúry v slovenskej histórii.
Ako uvádza webový portál Hospodárskych novín, keď Jozef Cíger Hronský, správca Matice slovenskej, vytvoril Neografiu, premenil ju na odvážne univerzálne posolstvo. Dovŕšil to, čo iba naznačovali jeho martinskí predchodcovia v časoch Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku po roku 1869. Tlač nielenže vizuálne sústreďovala národnú entitu, ale typografia vytvorila aj prvú masovú výrobu, a to bolo na Slovensku ojedinelé. Preto pokojne môžeme Jozefa Cígera Hronského považovať aj za priekopníka novodobej masovej polygrafie v dejinách slovenského národa. Teda bol aj manažérom podnikateľom alebo inak manažérom riadiacim pracovníkom. Práve kníhtlačiarsky spolok ako predchodca Neografie bol našou prvou národnou tlačiarňou a najmä prvým slovenským priemyselným podnikom v Martine 19. storočia, keďže od dávnych Gutenbergových čias bola práve kniha prvým priemyselne vyrábaným produktom. Vďaka tejto symbióze priemyslu a kultúry by bez tlačiarne spolku nebolo moderného slovenského národa. Lenže úloh bolo priveľa a spolok na ne prestával stačiť. Preto vznikla moderná tlačiareň Neografia s masovou výrobou.
- MEDIÁLNY HOLDING
A nešlo už len výhradne o tlačiareň. Jozef Cíger Hronský ako prvý slovenský manažér kultúry mal zmysel aj pre predvídanie úlohy médií, čo si utvrdil pri matičnej ceste do USA v rokoch 1935 ‒ 1936. Teda v časoch vrcholiaceho fordizmu, z ktorého hojne čerpal aj ako kultúrny organizátor a riadiaci manažér práve v zmysle štandardizácie práce. Hoci bol iba tlačiarskym selfmademanom, vytvoril v rokoch 1936 ‒ 1943 pri Matici to, čo by sa dnes volalo vertikálne integrovaný mediálny komplex – teda veľké knižné a časopisecké vydavateľstvo, tlačovú distribúciu, rozhlasové vysielanie, a to všetko riadené modernou tlačiarňou Neografia. Presne ako súčasní mediálni magnáti si totiž Hronský všimol, že súhrnný hospodársky výsledok z takéhoto konglomerátu je jasne vyšší než len prostý súčet výsledkov jednotlivých jeho podnikov. Skrátka, synergia je nadhodnota. Využíval nielen modernú zahraničnú techniku, ale zamestnával aj zahraničných odborníkov. Teda už počas roka 1942 začína budovať mnohostranný kultúrny kombinát. Projekt získava meno Neografia, vhodné svojmu modernému zámeru, ale aj záľube do antickej tradície jeho autora historika umenia Jozefa Cincíka. Názov korešponduje tiež s odborným termínom v tom čase najmodernejšej reprodukčnej techniky. Neografia už od začiatku mala najmodernejší strojový park na vtedajšom Slovensku, ktorý sa takmer vyrovnával špičkovým tlačiarňam v Európe. V apríli 1943 Matica slovenská oficiálne otvára samostatnú firmu Neografia, účastnícky spolok v Turčianskom Svätom Martine, ktorý sa podľa koncesnej listiny zaoberal tlačou peňazí a platidiel, cenných papierov, zriaďovaním kníhtlačiarní, vykonávaním tlačiarstva a všetkých prác spadajúcich do grafického priemyslu. V Neografii vtedy pracovalo dvestoštyridsaťšesť zamestnancov.
- VYUŽIL KRÍZU
Cígerov ekonomický zázrak, spojenie ziskového veľkopodniku s rozvojom národnej kultúry (čo je aj dnešná aktuálna výzva pre Maticu slovenskú), sa však dnes už nedá zopakovať. Úspech bol možný najmä vďaka žičlivej legislatíve, ktorá bola ešte i vtedy prokultúrnejšie orientovaná než dnes, vďaka náklonnosti aj vládnuceho režimu a aj vďaka vtedajšiemu vojnovému hospodárstvu. Práve takúto celosvetovú krízu, ktorá iným podnikom zoškrtávala rozpočty, Jozef Cíger Hronský pochopil ako príležitosť. Zásluhou plnej podpory centrálnej Slovenskej národnej banky a jej guvernéra Dr. Imricha Karvaša, popredného národohospodára, dodnes pokladaného za najvýznamnejšieho slovenského teoretika ekonómie, ktorý Neografiu priam favorizoval, mohla táto tlačiareň pozdvihnúť anticyklickú stratégiu na podnikateľský úspech. Učebnice dejín slovenskej ekonomiky však musia zaznamenať fakt, že už v prvej polovici štyridsiatych rokov a práve v Neografii začala na Slovensku pôsobiť nová paradigma riadenia, ktorá sa nazýva manažérska revolúcia. V Neografii tých čias sa dá nájsť azda všetko, čo sa dnes pomenúva manažérskou američtinou: ako marketing, ale aj benchmarking, bestseller a pod. Hronský najvýraznejšie oddelil vlastnenie od riadenia, čím Neografia prekonala aj baťovskú prax vedenia podniku, dovtedy u nás vládnucu.
Neografia ešte za cígerovského obdobia spolupracovala s významnými výtvarníkmi, dizajnérmi, akými boli už spomínaný historik umenia a knižný dizajnér Dr. Jozef Cincík aj veľká časť slovenskej výtvarnej moderny (najmä Ľ. Fulla, M. Benka, V. Hložník, F. Kudláč a i.). Súčasne Cíger určoval aj edičnú politiku tlačiarne. Napriek masovým nákladom knihy z Neografie nepodliehali bulváru, ale stali sa významnou časťou kultúrneho povznesenia a dedičstva Slovenska, osobitne našej literatúry, výtvarného umenia a divadelníctva. Vznikom Neografie sa matičná knižná produkcia (vo výtlačkoch oproti roku 1939) zdvojnásobila, čo bol vzostup dovtedy nezaznamenaný. Podľa informácií z webového portálu tlačiarne Neografia vytlačila v roku 1943 pre vlastné vydavateľstvo a pre Maticu slovenskú 126 titulov v náklade 502 658 kníh.
- DEMOKRATICKÁ EKONOMIKA
Neografia podala v čase svojho rozmachu pod riadením Jozefa Cígera-Hronského svetovo ojedinelý príklad využitia mediokracie na čisto kultúrne ciele, opierajúc sa pritom o demokratický koncept ekonomiky kultúry. To bola jej kľúčová podniková ideológia, keď zisk bol iba prostriedkom na dosiahnutie vyššieho cieľa. Podľa metodiky dejín svetového manažérstva sa teda aj Neografia sformovala ako tzv. vizionárska firma, ktorá dlhodobo vplývala na okolité prostredie vo svojom rezorte. Aj napriek znárodneniu v roku 1948 či normalizácii v sedemdesiatych rokoch si Neografia držala povesť vizionárskeho podniku a Hronského odkaz v nej pretrvával ešte dlhé desaťročia. Neografia patrila medzi najvýznamnejšie tlačiarne nielen v Česko-Slovensku, ale aj v Európe až do začiatku nového milénia.
Maroš SMOLEC – Foto: MS
Pozrite si aj krátky vzdelávací dokument o J.C.Hronskom z produkcie Matice slovenskej: