Predseda Slovenského Orla Jozef GÁLIK: Umrieť úplne zdravý – telesne, duševne aj duchovne. Slovenský Orol je historicky overená organizácia, ktorej náplňou je šport, kultúra a výchova v kresťanskom duchu. Kladie dôraz na cyrilo-metodskú a gorazdovskú tradíciu. Spája hodnoty kresťanské a hodnoty národné. Symbol Slovenského Orla je spájaný s evanjelistom sv. Jánom (vždy je pri ňom orol, kráľ vtákov). Orol sa v Svätom písme spomína tridsaťtrikrát, teda toľkokrát, koľko mal Kristus rokov, keď zomrel na kríži. Podľa ornitológov je orol jediný vták, ktorý je schopný pozerať sa do Slnka. Pre slovenský národ je orol symbolom Tatier a našej slovenskej vlasti. V tomto rozhovore vám chceme predstaviť Slovenského Orla, jeho zakladateľa a dlhoročného predsedu Ing. Jozefa GÁLIKA.
- Aké sú medzníky a najvýznamnejšie udalosti v dejinách tejto organizácie?
Pred šiestimi rokmi sme storočnicu Slovenského Orla. Uplynulých sto rokov jeho činnosti však prerušili dve významné udalosti. Bol zrušený koncom roka 1938, počas druhej svetovej vojny prestal samostatne pôsobiť. Počas štyridsiatich rokov socializmu bol zakázaný. Obnovili ho až na po roku 1989 a už vtedy svojím spôsobom predbehol dobu, keď sa na obnovujúcom zjazde 7. marca 1991 stal z niekdajšieho „Orla“ „Slovenský Orol“. Jeho cieľom je vychovávať telesne, duševne a duchovne zdravých ľudí. Je súčasťou FICEP-u – Medzinárodnej katolíckej športovej organizácie so sídlom v Paríži.
- Jeho predsedom ste už vyše dve desaťročia, vo vašom životopise sa uvádza, že ste vyštudovaný strojný inžinier, ale aj bývalý kulturista, zakladateľ kondičnej a športovej ženskej kulturistiky na Slovensku a pôsobili ste tiež ako kondičný tréner štátnej reprezentácie krasokorčuliarov i plavcov. Napriek skromnosti, mohli by ste o tomto zaujímavom úseku vášho života uviesť viac podrobností ?
Bol som kondičný tréner našej úspešnej krasokorčuliarky Liany Dráhovej a krasokorčuliara Jozefa Sabovčíka, medailistov z domácich i medzinárodných súťaží – povedzme Miroslava Rolka, majstra Európy v plávaní. Venoval som sa však aj neprofesionálom – ľuďom, ktorí chceli urobiť niečo pre vlastné telo. Bolo to najmä prostredníctvom televíznej relácie Sami pre seba. Som autorom niekoľkých televíznych filmov o rehabilitácii a mechanoterapii a podľa mojej licencie a projektov zaviedli mechanoterapiu aj v Národnom rehabilitačnom ústave v Kováčovej...
- Takže cesta k Slovenskému Orlovi, ktorý má telesnú kultúru vo svojej hlavičke, bola u vás aj takto „vydláždená“...
Priznám sa, že o Orli som toho veľa nevedel. Po nežnej revolúcii som stretol Dr. Valenta Michalika na bývalom ČSZTV. Ja som bol autorom náradia pre štyri spartakiádne skladby a on mal na starosti materiálno-technické zabezpečenie spartakiád. Na otázku, aké telovýchovné spolky fungovali medzi vojnami odpovedal: Sokol, Orol, RTJ a ďalšie. Mňa veľmi oslovil Orol, ktorý mal v náplni šport, kultúru a výchovu, teda integráciu rozvoja osobnosti s akcentom na morálny kódex. Spontánne so zareagoval: – Valent, daj si viazanku, ideme do Prahy za docentom Mikloškom (podpredsedom vlády ČSR, pod ktorého spadala aj telovýchova) a založíme Orol. Neskôr sa k nám pridali Rudolf Horínek, Ján Kučera a ďalší. Vybudovali sme osemdesiat fitcentier, rozbehli orolské súťaže , orolské dni v kombinácii s kultúrou. Keď sa pozriem spätne, bol to naozaj veľmi zaujímavý príbeh.
- Spomenuli sme, že Slovenský Orol pred šiestimi rokmi oficiálne oslávil sto rokov. Nech rátam, ako rátam, akosi mi to nesedí. Podľa jednej informácie z dejín Orol vzišiel, ak to tak možno povedať zo Sokola, ktorý vznikol ešte v roku 1865. A podľa druhej, na Slovensku vznikol Orol vo februári 1919 v Malackách u františkánov... Ako ste prišli k číslu sto v roku 2009?
V historickom vývoji vznikali aktivity postupne a spontánne, je náročné ich zovšeobecniť. V histórii dodnes poznáme dva názvy pre podobné telovýchovno-športové aktivity. Sokol a Orol. Pôvodne boli obidve katolícke, lenže Sokol, ktorý vznikol v Čechách ešte v roku 1864, na zjazde v roku 1910, „vykázal katolicizmus“ zo svojich radov. A tak sa stal pre moravských aj slovenských aktivistov neprijateľný. Celé hnutie Orla súviselo s obrodou Katolíckej cirkvi za pápeža Leva XIII a vznikom telovýchovných spolkov. Pred prvou svetovou vojnou sa Orol v roku 1909 uchytil na Morave, dostal sa sem zo Slovinska. Priamo na Slovensku sa ho síce založiť nepodarilo, najmä pre nepochopenie zo strany maďarskej cirkevnej hierarchie, ale orolské myšlienky sa už vtedy zhmotňovali v konkrétnych aktivitách v spolupráci s moravskými priekopníkmi. Na slovenskej pôde vznikol reálne Orol až v roku 1919. Najskôr v Malackách, potom v Trenčíne, Novom Meste nad Váhom, v Ružomberku, Žiline a na mnohých ďalších miestach... V októbri 1921 prijal veľkú skupinu našich Orlov dokonca pápež Benedikt XV. v Ríme...
- Prečo sa v Čechách uplatnil skôr Sokol a u nás i na Morave Orol?
Podpora orolského hnutia u nás bola oveľa silnejšia ako v Čechách, pretože katolícke Slovensko odmietalo voľnomyšlienkárske prúdy. Prvý orolský zlet bol v Bratislave v roku 1928, v tomto období mal Orol vyše 24 tisíc členov. Druhý zlet Orla bol v Nitre v roku 1933, to už tu bolo riadne dusno. Politické šarvátky, ako aj boj o slovenskú samostatnosť sa prejavil aj v Orlovi. Osamostatnenie sa mu však podarilo dosiahnuť až po treťom zlete v Žiline v roku 1938, keď 29.októbra boli schválené Stanovy Slovenského Orla. Činnosť Slovenského Orla nemala dlhé trvanie. Zrušili ho 5.decembra 1938. Nežičila mu ani druhá svetová vojna, ani ďalších 40 rokov socializmu u nás.
- Orol, už pod novým menom Slovenský Orol, bol obnovený na 1. zjazde v roku 1991. Čia je to zásluha, že sa to podarilo obnoviť a udržať dodnes?
Orol mal od svojho zrodu obrovskú podporu katolíckej cirkvi. V Slovinsku sa oň významne zaslúžil a dal mu aj meno slovinský katolícky politik Dr. Ján Evanjelista Krek. V Malackách sa ho podarilo založiť vďaka františkánskym pátrom Kopáčovi a Matoškovi, v Trenčíne tomu pomohol kaplán Andrej Marsina, v Tvrdošíne založil Orla Karol Sidor, neskôr významný politik a veľvyslanec SR vo Vatikáne. Podporovali ho prví menovaní slovenskí biskupi - Karol Kmeťko, Ján Vojtašák, Marián Blaha, čestným starostom Orla bol Andrej Hlinka. Nuž a po roku 1989, keď sa cirkev a kresťanstvo dostalo spod jarma útlaku mohli ďalší nadšenci v tejto štafete pokračovať. Boli medzi nimi sympatizanti slovenskej pravice aj známe osobnosti, ktoré mali priazeň vo Vatikáne, ako Ján Chryzostom kardinál Korec, kardinál Tomko, nitriansky biskup Viliam Judák, biskup František Tondra (čestní členovia Orla) a ďalší vatikánski predstavitelia, ale aj významní politickí predstavitelia vrátane prezidenta Gašparoviča, bývalého podpredsedu vlády a ministra školstva Jána Mikolaja, úspešní športovci ako napríklad trenčianski hokejisti Hossovci, Pavol Demitra, Rasťo Pavlikovský, Milan Bartovič...
- Cieľom výchovného úsilia Orla bola nielen mládež zdravá duchovne i fyzicky, ale aj duchovne. Ako pomáhate realizovať tento cieľ v súčasnosti, keď deťom a mládeži, no nielen im, chýba telesný pohyb?
Rodina je nenahraditeľná základná bunka spoločnosti. Jej stav na Slovensku i v Európe je alarmujúci. Trápia ju problémy sociálne, ekonomické, morálne, otázky životného prostredia, spoločenského uznania... Nie všetky problémy vieme v rámci aktivít v Slovenskom Orlovi pomáhať riešiť. Určite však vieme podať pomocnú ruku prostredníctvom našej prepracovanej koncepcie športu, správnej životosprávy, výchovy v súlade s morálnym kódexom a kresťanskou hodnotovou orientáciou. Predĺženie priemerného veku populácie je opak eutanázie, čiže mal by sa stať aj súčasťou náboženstva. Náš bonmot je: Umrieť chceme úplne zdraví – telesne, duševne aj duchovne. Predĺženie priemerného veku, odstránenie zla, chorôb, bolestí, potreby invalidných vozíkov – v tom nám môžu pomôcť správne pohybové aktivity. Osobitne upriamujeme pozornosť na modernizáciu a kvalitu telovýchovného procesu, pomáhame vytvárať kondičné minitelocvične, modernizujeme fitprogram od rehabilitačnej prevencie až po výkonnostný a vrcholový šport. Základom je kondičná gymnastika, posilňovanie svalových skupín, rozvoj kardiovaskulárneho systému a snaha o harmóniu a rovnováhu svalovej dĺžky, sily a rýchlosti, obratnosti a vytrvalosti. V našom systéme telocviční a fitcentier po celom Slovensku dominuje voľný pohyb cez samonatáčavé kladky v posilňovacích kladkových systémoch. Prirodzené pohyby, posilňovanie v diagonálach, šetrenie kĺbov a zhybov ušetrí prácu ortopédov s občanmi v staršom veku. Jednou z našich aktivít v tomto smere sú Orolské dni, ktoré tvoria súťaže v prirodzených regiónoch, teda podľa potokov, pohorí... Sú finančne nenáročné a účinné.
- Viem, že vaše športové aktivity nie sú samoúčelné. Sú spojené s duchovnými tradíciami a odkazmi historických osobností ako napríklad sú sv. Cyril a Metod...
Každý rok organizujeme pravidelné domáce i zahraničné cyklopúte do rôznych hlavných miest Európy. Medzi najznámejšie domáce podujatia patrí Orolská cyklistická Cyrilo-Metodská púť do Nitry 4.- 5.júla. Jej aktívnym účastníkom bol aj nitriansky biskup Viliam Judák. Známa je aj Cyklopúť sedmopočetníkov Močenok - Nitra - Gorazdov v rámci Gorazdovského Močenku. Známe sú naše cyklopúte do Ríma za sv. Otcom, ale aj na stretnutia mládeže, spomeniem cyklopúť Bratislava - Rím, Bratislava - Kolín, či cyklopúť Bratislava - Paríž. Tieto púte boli našimi politikmi aj kanceláriou prezidenta Slovenska nazvané „v službách cirkvi a štátu“. Svoju originalitu, ale aj duchovnú hĺbku mala v sebe púť okolo Slovenska s výjazdom na Ukrajinu, do poľských Vadovíc, rodiska sv. Jána Pavla II. V Martine sme zas pozdravili svetový kongres Slovákov. Cyklisti po diecézach rozniesli Magnu chartu – morálny projekt pre šport, kultúru a výchovu, ktorú vytvorila medzinárodná organizácia FICEP u nás v Levoči.
Počas celého roka sa v rôznych miestach Slovenska stretávame na Orolských dňoch, kde nechýba futbal, kultúra ale ani dobré pivo... V rámci Orolských dní sú spojené športové a kultúrne podujatia, ku ktorým už tradične patrí dobrý guláš a pivo. Táto kombinácia je veľmi prirodzená a tvorí podhubie pre budovanie spoločenstva a medziľudských vzťahov s akcentom na rodinu, ako úsmevne hovoríme „od 2 do 100 rokov“.
- Orol vydával veľa tlačovín ako základ osvety a vzdelanosti ľudí. Čo z toho prežilo?
Slovenský Orol má od svojho vzniku dokumentaristicky spravovaný archív printových aj audiovizuálnych materiálov v pracovnej aj v televíznej kvalite, napríklad rôzne plagáty, či spravodaje. Podľa názoru odborníkov a našich priaznivcov z médií nepoznajú takú organizáciu, ktorá by mala takýto archív 25 rokov, kde je jedna generácia z ruky toho istého kameramana a fotografa.
- Aké sú nové aktivity v súčasnosti?
K otázke, aké sú nové aktivity Orla, je potrebné povedať, že za minulej vlády bolo pozastavené financovanie Orla a činnosť sme museli úsporne orientovať na kluby. Nádejou pre budúcnosť je pozitívne stanovisko k projektu ozdravenia populácie, ku ktorému sa pozitívne vyjadril aj pápež Ján Pavol II. Tešíme sa teda na príspevok MŠ na naše projekty pre školskú mládež s poetickým veľavravným názvom „pohybom proti neduhom“, „ak nemôžeš letieť, bež za svojim zdravím“ , ale aj zvlášť aktuálnu tému „čo počítač pokazí, to cvičenie napraví“. Práve čase nášho rozhovoru sa pripravujem na cestu do Vatikánu na odborný seminár, ktorý rieši otázky vzťahov cirkvi a športu a súčasne je prípravou na „globálnu konferenciu o športe“, ktorú prvýkrát v histórii povedie sv. Otec. Je mi cťou, že pri tejto udalosti budem zástupcom ako Slovenského Orla, a tiež Slovenska.
- Nedávno ste sa stali členom Prezídia Matice slovenskej. Ako si predstavujete spoluprácu Orla s Maticou slovenskou?
Je pre mňa cťou aj záväzkom, že som sa stal členom prezídia Matice slovenskej. Musím konštatovať, že Orol a Matica Slovenská toho majú veľa spoločného, a teda sa môžu vzájomne účinne dopĺňať. Slovo „matica“ je odvodené od slova „matka – je jej vlastná starostlivosť o zdravie, prosperitu, duševné aj duchovné hodnoty. Na jednej strane je to ochrana kultúrnych hodnôt, na druhej strane vývoj „zdravej spoločnosti“. V konečnej miere je zameranie na budovanie pozitívneho genofondu slovenského národa. Aktivity Orla vedia osloviť mládež, ale aj celé rodiny. Aby som tému odľahčil do úsmevnej podoby, použijem bonmot z propagácie syra „biftek posypaný syrom – to je propagácia syra“. Samozrejme aktuálnym problémom je prekonanie rozporov v MS, tie treba pozametať. V Svätom písme je ponaučenie „nestavaj dom na piesku“. Pri istej príležitosti vo Vatikáne som použil podobné prirovnanie: „nestavaj dom na hnoji“.
Budúcnosť vidím v zjednotení kresťanských a národných síl, kde vládne zdravý rozum. Naraz to všetko samozrejme nepôjde, ale platí metóda postupných krokov. Musíme si uvedomiť, že je tu nová situácia, nové výzvy a rovnako aj nové ohrozenia. Na to je potrebná dobrá prognóza a dobrá stratégia. Tá musí byť naplnená kontrastným, vecným, časovým a finančným plnením a spätnou väzbou. Inak zo stratégie môže byť tragédia. Ľudovo povedané „voda v koši“. Preto každý z nás by mal vyorať brázdu na kresťanskom i národnom poli. Tiež sa nie nadarmo vraví: „Je jedno, z akej flinty sa strieľa, dôležité je, aby sme trafili.“
Zhovárala sa Dagmar VANEČKOVÁ – Foto: archív JG