Štvrťstoročie matičných iniciatív pri obrane, ochrane a riešení novej slovenskej suverenity poskytuje priestor pripomenúť najmä mladšej matičnej generácii neodňateľné, nescudziteľné a nepremlčateľné zásluhy Matice slovenskej v búrlivých časoch nášho národa, najmä dramatický rok 1992. Stalo sa tak v sérii matičných výstupov z „kabinetu na fórum“ od začiatku deväťdesiatych rokov. Po „horúcich udalostiach“ Bratislave a Uhrovci (Celonárodné zhromaždenia MS), Stretnutiach Slovákov z južného Slovenska v Šuranoch (od roku 1990) prelomovom valnom zhromaždení MS (1990), diskusiách o „funkčnej federácii“ (bývalý prezident ČSSR a ČSFR Václav Havel), čechoslovakistickom návrhu novej Ústavy ČSFR (1991), dnes už historických matičných Memorandách (199, 1991).
Tie apelatívne volali po novom jazykovom poriadku, zvrchovanosti a suverenite Slovenskej republiky až po dosiahnutie obnovenej štátnosti. Na prioritnom podujatí MS k 150. výročiu Memoranda národa slovenského (7. – 8. jún 1991 v Martine) Matica už verejne a otvorene vyzvala všetkých Slovákov doma i v zahraničí, „aby zjednotili svoje sily v zápase za plne suverénnu a samostatnú Slovenskú republiku“. Matica slovenská o tom všetkom v roku 1998 spracovala filmový dokument (z dnes už viacerých zlikvidovaných dokumentov STV a SFÚ), ktorý stojí za to rozmnožiť práve pri príležitosti 25. výročia obnovenej slovenskej štátnosti.
■ KROK PO KROKU
Pravda, vtedajšia solidarita a spolupráca s národne a proštátne prezentovanými hnutiami a stranami, ako Korene, Slovenská inteligencia, 61 krokov k slovenskej suverenite... Štúrova spoločnosť, NEHEZ , SSS, SNS...SSNJ a iné, reprezentovali nevídaný synergický efekt spojenia síl najmä v Bratislave a vo väčších mestách na Slovensku. Celonárodné zhromaždenie MS Za jednotné Slovensko (Bratislava 11. marca 1991) o. i. vyzvalo na Slovensku na „občiansku zodpovednosť pred parlamentnými voľbami“, zbaviť sa „ľahostajnosti nad osudom vlasti, dospieť k stavu vzájomnej tolerancie“, k vzájomnému pochopeniu v zložitých, ale riešiteľných politických, ekonomických, sociálnych pomeroch Slovenska.
Organizovaná reakcia zo strany Verejnosti proti násiliu v spojitosti s maďarskými hnutiami a stranami mala snahu okamžite využiť tento pohyb na presadzovanie menšinového autonómneho usporiadania, na čo MS jednoznačne vyhlásila: „Slovensko je neoddeliteľné!“ Medzinárodné právo nepozná pojem „právo na sebaurčovanie národnostnej menšiny“, ale len právo na sebaurčenie národa (20. 6. 1992).
Politická a občianska roztrieštenosť pohnutej doby vyvolala potrebu podnecovať národ na formy, ktorými sa dospeje „k národnej prosperite“, ktoré zbavia národ „náboženských, straníckych alebo spoločenských rozporov“, aby sa národ zjednotil na pôde kultúrnej Európy formou „Generálneho pardonu“ za veci výsostne národné a všeobecnej prosperity, k čomu slúžil aj duch a odozva Celonárodných cyrilo-metodských osláv na Devíne (4. – 5. júla 1992).
■ STOLY DOHODY
Séria Stolov národnej dohody od roku 1991 priniesla najprv v refektári kláštora františkánov v Bratislave a neskôr aj na pôde dnešnej NR SR vyše desať stretnutí MS s politickými stranami a hnutiami na Slovensku. Nosným cieľom sa nestala len vzájomná diskusia o problematike národných a ľudských práv, menšinových práv, stave štátneho jazyka na slovenskom juhu, stave školstva, kultúry, náboženského života, ale aj hľadanie ciest smerom k vzájomnému porozumeniu a anulácie napätých vzťahov medzi Slovákmi a občanmi maďarskej národnosti. Matica slovenská ako jedna z podstatných mobilizačných síl, zastupujúca Slovákov doma i vo svete, nadobudla v podpore týchto snáh rešpektované postavenie.
Po „naťahovačkách“ o pomlčku, novú Ústavu z pražskej kuchyne, vďaka politickým diskusiám predložila svoje návrhy na princípy novej Ústavy SR (16. 1. 1992) a s tým súvisiace stanovisko voči snahám predstaviteľov maďarských strán implantovať do života kolektívne práva (v rozpore s medzinárodným právom). Čo však patrí k jej najvýznamnejším krokom, pripravila návrh Preambuly Ústavy SR (R. Kaliský, člen P MS) a odovzdala ho SNR (3. 8. 1992). Vďaka Stolom národnej dohody Celonárodným zhromaždeniam, Stretnutiam v Šuranoch, matičným celoslovenským pohybom za suverenitu a štátnosť sa stala majiteľom jedného originálu Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky (júl 1992) a Ústavy SR (september 1992).
■ KROKY K ŠTÁTNOSTI
Prelomové valné zhromaždenie (7. 8. – 8. 8. 1992) nielenže ocenilo zástoj MS v zložitých politických a medzinárodných pomeroch, ale vyzvalo ustanoviť taký právny systém, ktorý zakladá Slovensko „ako suverénny, nezávislý štát so všetkými atribútmi a štátnej a medzinárodnej subjektivity“. Stalo sa tak po celom rade národných pohybov, podpore najmä Slovákov dlhodobo žijúcich v západnej Európe, USA, Kanade, Austrálii. Snaha národa aj pod mobilizačnými krokmi MS vyústila do obnovy Slovenskej republiky 1. januára 1993.
■ UMELCI A NOVINÁRI
V mozaike národno-obranných a národno-strategických subjektov po roku 1989 – 1990 leví podiel patrí Umeleckému odboru MS a Slovenským národným novinám (SNN). Škoda, že práve teraz, keď by sa Umelecký odbor ako kontrast bezbrehej liberalizácie a likvidácie národných hodnôt, v záplave umeleckých gýčov a účelových falošných „národných“ mediálnych relácií veľmi zišiel, už toto teleso nefunguje. Všetkým živým a neživým, ktorí sa o jeho niekdajšiu prieraznosť a pozíciu zaslúžili, patrí úprimná spomienka a vďaka. Tá patrí aj redakciám SNN v Martine a Bratislave, ktoré vyvinuli enormné úsilie na presadzovanie matičných a národných výstupov, dokázali osloviť slovenský ľud v teréne a stali sa tribúnou historického národného obdobia, nevídanej a sotva docenenej hodnoty. A to plnia aj dnes opäť v návale tzv. blogových a internetových médií ako popoluška na slovenskom mediálnom trhu.
■ STRETNUTIA V ŠURANOCH
Tento matično-občiansky projekt nemá na Slovensku obdobu. Tisíce Slovákov doma i zo zahraničia sa vyše dvanásť rokov stretávalo podobne ako na iných domácich politických, umeleckých, publicistických, spoločenských aktivitách v záujme riešiť nový jazykový poriadok na Slovensku, rozkmásaný bývalým internacionalistickým systémom. Množstvo záverov, memoránd, vyhlásení, listov a inej korešpondencie, rokovaní na najvyššej úrovni nám otvorili dvere do „kabinetov“, k diplomatom, do zastupiteľstiev krajín, na zahraničné semináre a sympóziá v Európe, kde sa hovorilo na tému ľudských práv v nových medzinárodných pomeroch. Ako sa ukazuje, slovenský juh si žiada novú vzpruhu „nové Šurany“ alebo inú lokalitu na verejné stretnutia, na výmenu, zber a konfrontovanie poznatkov, názorov, skúseností z terénu, keďže politická stratégia často tieto problémy zahmlieva. To si vyžaduje nielen nový program, ale aj novú legislatívu, ako nám takmer „prorocky“ v roku 1989 vtedajší predseda Ústavného súdu SR Milan Čič napísal: „Osobitne som za normatívnu úpravu tých vzťahov, ktoré sú permanentne zdrojom nedorozumení a, žiaľ, aj neopodstatnených provokácií“. Aj také sú najnovšie skúsenosti z jazykovo zmiešaných území SR (tzv. tiché kolíkovanie slovenského juhu a i.). K tejto téme sa akiste budeme ešte v SNN vracať najmä preto, že nával a záľaha informačných tlakov zmieta mladých Slovákov do osídiel cudzoty a likvidácie dejinných zápasov o seba a svoj post. Kiež by aj tento moment bol odrazovým mostíkom na sériu memoárov pre posilnenie národnej a štátnej pamäti Slovenska.
Stanislav BAJANÍK - Foto:SNN