Katalánska lekcia o pomeroch v Španielsku

thumbnail

Slováci by nemali vidieť len separatizmus, ale aj aktuálnu politickú krízu. Také svojrázne voľby, aké sa konali na sklonku minulého roka v sedemmiliónovom Katalánsku, podľa všeobecného názoru médií Európa ešte nezažila. Decembrové voľby nariadila ústredná vláda v zhode s ústavou, aby „vygumovala“ – s brutálnym nasadením tisícov policajtov – protiústavné autonómne októbrové referendum o nezávislosti tohto autonómneho regiónu na severovýchode Španielska. Nariadené ústavné predčasné voľby však pri masovej účasti aj trebárs podľa titulku v denníku Pravda „separatisti aj vyhrali a aj nevyhrali“. Plebiscit totiž potvrdil silné pozície autonomistov, aj keď časť kandidátov označených za vzbúrencov bola vo väzení alebo v exile, ale zároveň jednostranne odmietli vyhlásiť nezávislosť. Vo voľbách za skutočne masovej účasti si autonomisti posilnili pozície. Strana predsedu španielskej vlády Mariána Rajoya, ktorý voľby nariadil, však úplne prepadla.

■ REAKCIE U NÁS

 Na Slovensku mal celý vývoj svojrázny ohlas. Upozornil na to v sledovanej relácii verejnoprávnej televízie Béla Bugár, predseda vládnej koaličnej strany Most – Híd. Poukázal na postoj okresných funkcionárov v Komárne, ktorí sa dovolávali nasledovania katalánskeho postupu aj pre maďarskú menšinu na Slovensku. Médiá, osobitne silný spravodajský výsadok verejnoprávnej televízie v Katalánsku, dôsledne používali termín separatisti. Trvalou témou bolo, ako separatistické úsilie spôsobilo nemalé hospodárske škody, lebo okolo dvetisícpäťsto firiem stiahlo z Katalánska svoje centrály vrátane veľkých bánk.

Za podrobným sledovaním volieb a z rozboru volebných výsledkov jednotlivých strán – o čom hovorili a písali všetci – však predsa len chýba pohľad na celkové pomery v Španielsku. Predovšetkým na skutočnosť, že Španielsko ako celok sa nachádza v dlhej politickej kríze. Na rozdiel od Nemecka a jeho problémov so zostavovaním  vlády, čo trvá od septembra vlaňajšieho roka, prakticky nič nevieme o dôsledkoch dlhej parlamentnej krízy tejto krajine. Tam sa až v roku 2016 skončila takmer ročná vládna kríza. Vyše tristo dní tak v úrade pokračovala vláda, ktorá prehrala voľby a skončilo sa to napokon tým, že sa vytvorila predchádzajúca koalícia.

■ LATENTNÉ PROBLÉMY

V úzadí zostali sociálne problémy; za katalánsko-španielskym sporom je aj rozhorčené odmietanie  korupcie. Tá je i v Katalánsku, ale v oveľa väčšom rozmere v  ostatnom Španielsku. A podľa médií je spojená aj s vládnou stranou premiéra Rajoya. Teda nejde len o fakt, že hospodársky rozvinuté a silné Katalánsko významne prispieva do celošpanielskeho rozpočtu a nedostáva z neho toľko, ako požaduje. Aký  výbušný je problém „doplácania“  na niekoho, slovenskému čitateľovi asi netreba vysvetľovať. Tvoril predsa jeden z kľúčových sporov pri zániku čs. federácie.

Prečo je dianie v Španielsku pre nás zaujímavé? S výročím vzniku dvoch samostatných štátov – Českej a Slovenskej republiky – sa znovu oživila téma referenda. Aj vo vedeckých prácach českých historikov sa objavila téza, že zánik federácie a vznik dvoch štátov bol síce legálny, pretože ho odhlasovalo Federálne zhromaždenie, ale nebol legitímny, lebo sa nekonalo referendum. Katalánsky príklad nám dnes s odstupom štvrťstoročia ukazuje názorne, že ani po rokoch parlamentnej demokracie v Španielsku a dlhoročnom členstve v Európskej únii referendum a následné voľby, ktoré boli vlastne tiež referendom, nepriniesli riešenie, ale viac chaosu ako jasných pomerov. Referendum a voľby nič vlastne nevyriešili. Ako mi potvrdil prof. Ivan Laluha, v čs. Federálnom zhromaždení nedošlo ani len k dohode o tom, ako by mala znieť referendová otázka.

Katalánsky príklad názorne demonštruje, že ústavné riešenie o zániku čs. federácie bolo tým najlepším riešením a referendum by zrejme aj u nás viedlo k podobnému chaosu.

REVOLTA KATALÁNCOV

Ako ďalej upozornil profesor I. Laluha, medzinárodné fórum zaznamenalo, že sa u nás nekonali nijaké masové demonštrácie proti ústavnému zániku čs. federácie a nijaké masové za jej zachovanie.  Sledujeme teda vývoj španielskej politickej krízy na prelome rokov 2017/2018, politickej krízy v členskom štáte Európskej únie, a nielen problém Katalánska ako takého. Dnes Katalánsko, ako aj výročie vzniku nášho štátu sú súčasťou európskych dejín a aj zápasu o dejiny ako súčasti hľadania a nachádzania  národnej i občianskej identity. To aj preto, že v podtexte viacerých československých a všetkých čechoslovakistických tendencií je skryté spochybňovanie súčasných pomerov v Slovenskej republike. Katalánska nespokojnosť či revolta má však aj iné celošpanielske súvislosti. Slovenskému poľnohospodárovi a verejnosti netreba asi vysvetľovať nespokojnosť s dotáciami na poľnohospodárstvo. V Španielsku je to spojené aj s tým, že najväčšími vlastníkmi pôdy sú ako predtým, teda pred nástupom demokracie, šľachta, kráľ a cirkev – a tí po vstupe Španielska do Európskej únie mimoriadne profitujú zo subvencií európskej poľnohospodárskej politiky. Podľa prof. Sébastiana Bauera, autora rozsiahlej analýzy na stránkach Le Monde Diplomatique, katalánska kríza predstavuje nielen hrozbu, ale aj šancu, príležitosť na prekonanie napätí. A tie vyplývajú z toho, že spoločnosť, ktorá sa stala demokratickou, má prekonanú ústavu s reliktmi absolutizmu, teda ústavu, na ktorú sa s bezvýhradnou podporou orgánov Európskej únie opierala ústredná vláda pri postupe v Katalánsku. Nie sme teda len svedkami separatizmu, ale i politickej krízy štátu, ktorá  súvisí s hlbokým rozkolom spoločnosti, spôsobeným aj rozdielnym výkladom dejín. A problém, ako sa vyhýbať rozdeľovaniu spoločnosti a dosahovať stabilitu, je dnes aktuálny či akútny v podstate aj na Slovensku s jeho rýchlym, ale regionálne rozdielnym ekonomickým a sociálnym vývojom.

Katalánska revolta či kríza môže byť i pre nás zrkadlom, aby sme si pri porovnávaní sa inými štátmi Únie posilnili naše národné a štátne sebavedomie. Spôsob vzniku českého a slovenského štátu postavil základy na to, aby naša dnešná realita mohla byť ak nie príkladom, tak poučením pre chaotické pomery tak na východe, ako aj na západe Európy. Je to zásluha tých, čo štát zakladali.

Dušan D. KERNÝ –  Foto: internet



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.