Keby sme tak mohli ležmo-bežmo...

thumbnail

FEJTÓN

Kto je najmúdrejším stvorením na zemi? Hovorí sa, že človek. A kto je zas na planéte najhlúpejší tvor? V poslednom čase ma začala trápiť najmä táto protiotázka. Vari aj preto, že odpoveď mi bola jasná ako rovnomenné lyžiarske stredisko v Nízkych Tatrách... Niektorí z nás nie sú práve prototypom akčného človeka, ktorý sa vrhá z útesov alebo, nedajbože, vstáva pred desiatou hodinou ráno.

Sú to skôr poctiví lenivci, ktorí si vedia svojrázne odôvodniť každé ničnerobenie. Lenže toto moje zmýšľanie výrazne nabúral jeden odsek v knihe o mexickom kmeni Tarahumarov. Chcela som sa presvedčiť o tom, že mňa sa ten odsek netýka. Pocítila som smäd, ale práve som sa tak dobre uložila na gauči, že som pár glgov tekutiny radšej odložila na neskôr. Knihu som dala nabok práve v momente, keď sa v televízii objavil muž s tričkom s nápisom grapefruit, ktorý propagoval krájač ovocia a zeleniny. Zakaždým mi nevysvetliteľne vytrvalo liezol na nervy – ako keby ten snaživec na štíte chcel zapichnúť svoju grapefruitovú zástavu.

Stláčam tlačidlá ovládača s očami zapichnutými do obrazovky. Nič, nič, nič, nič... Ale niečo tam predsa musí byť! Ha! Paráda, dvestošesťdesiate ôsme pokračovanie Priateľov. Obloha za oknami zatiaľ stmavla, vtáčiky postavili svoje hniezdo, strom vytlačil prvé zelené lístky a ja som vyriešila zápletku v Priateľoch...

Pod pojmom pokrok bol kedysi myslený rozvoj motorických zručností alebo dokonca aj myslenia, a tak teraz si už užívame naše genetické dedičstvo kvasením na gauči. No a? Hovorím si. Nevycvičíme si svoj mechúr, keď sa nám nechce prejsť ani na záchod? Ďalšia generácia ľudí bude mať možno prívlastok veľkomechúrnici... Takéto vzácne dedičstvo odovzdáme svojim nasledovníkom, samozrejme okrem iného. Ale nie, neďakujte. Radi sme sa nenamáhali. V spomínanom odseku sa autor zamýšľa nad koncom sveta. Hindovia predpovedali, že svet nezanikne tak, ako to predpovedá Hollywood. Teda rôznymi jadrovými bombami, inváziou mimozemšťanov na Zem (úprimne, čo by tu už len hľadali, a ešte úprimnejšie, čo by tu našli) alebo iným veľkým treskom-vreskom. Predpovedali, že svet zanikne obrovským zívnutím. Naše ničnerobenie nás pohltí ako veľká vlna. No, pravdupovediac, to ma prebralo. Tak si musím ísť opäť na chvíľku ľahnúť. Veď mňa sa to aj tak netýka...

Alžbeta HALMOVÁ



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.