Experimenty v sociokultúrnej oblasti majú na Slovensku priestor. Medzinárodným dňom boja proti homofóbii je 17. máj. Zvyčajne sa okolo tohto dátumu organizujú dúhové pochody LGBTI skupín. Do roku 1990 Svetová zdravotnícka organizácia klasifikovala homosexualitu ako mentálne postihnutie. Až 17. mája 1990 jej valné zhromaždenie vyhlásilo, že homosexualita nie je choroba, narušenie alebo úchylka. Štáty Európskej únie sú na základe zmlúv a Listiny základných práv zaviazané odstrániť homofóbiu. Slovensko je v tejto oblasti konzervatívne a 17. mája odznelo vo verejnoprávnom rozhlase, že je to preto, lebo „sme dlhodobo uzavretí v jednej skupine ľudí“. Niet pochýb, že západná Európa sa po druhej svetovej vojne vyvíjala odlišne od štátov sovietskej zóny. Kým si bývalé koloniálne štáty na Západe riešili nedostatok pracovných síl prílevom obyvateľstva z krajín, ktorým darovali samostatnosť, na Východe komunistická ideológia vnucovala krajinám zóny ateizmus. Kým na Západe multikulturalizmus a vysoká životná úroveň smerovali ku konzumnej spoločnosti, Východ zostal uzavretou spoločnosťou. Ale len navonok. Myslenie ľudí sa nedá zmeniť príkazom. Ukázalo sa to najmä po roku 1989, keď mnohí bývalí komunisti sa hlásili ku kresťanským hodnotám. Prejavilo sa to aj na Ústave Slovenskej republiky, ktorá vo svojej preambule pamätá na duchovné dedičstvo v zmysle cyrilo-metodského odkazu.
■ TERMÍNY AKO MÍNY
Všeobecná deklarácia ľudských práv OSN z roku 1948 ochraňuje dôstojnosť človeka, manželstvo muža a ženy a rodinu. Rovnako Európsky dohovor o ľudských právach z roku 1950 chráni manželstvo muža a ženy. No v roku 2000 došlo k malej zmene. Európska únia vydala Chartu základných práv EÚ a v článku 9 je podstatná zmena v rodinnom práve: „Právo na manželstvo a právo na založenie rodiny je garantované v súlade s národnými zákonmi, ktorými sa riadi výkon práv.“ V tomto dokumente sa už nehovorí o mužoch a ženách pri zmienke o manželstve, čím otvára dvere pre zákonné implementovanie manželstva osôb rovnakého pohlavia. Tohto roku by malo Slovensko ratifikovať Istanbulský dohovor. Jeho cieľom je odstraňovať tradície založené na stereotypných rolách mužov a žien, inými slovami vytvoriť spoločnosť rodovej rovnosti. Proti tomuto dokumentu protestovalo mnoho združení a aktivistov. Ako sa však uvádza v správe Slovenského národného strediska pre ľudské práva za rok 2015, podľa rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny termín ratifikácie dokumentu – jún 2016 – zostáva v platnosti.
■ SEX NA TANIERI
Sociologička Gabriele Kubyová sa problematike kultúrnej revolúcie dlhodobo venuje a jej knižka Globálna sexuálna revolúcia s podtitulom Strata slobody v mene slobody je považovaná za štandardné dielo v tejto oblasti. Globálna sexuálna revolúcia je v nej prvý raz predstavená v súvislostiach. Od myšlienkových priekopníkov Francúzskej revolúcie cez obrat od feminizmu ku gender ideológii. Predstavuje strategické globálne presadzovanie gender ideológie prostredníctvom OSN, EÚ a národných vlád, znásilňovanie jazyka, epidemické rozšírenie pornografie, zrušenie všetkých morálnych noriem prostredníctvom zrovnoprávnenia homo-, bi-, trans- a intersexuality s heterosexualitou siahajúcou až po homo manželstvá s možnosťou adopcie detí. Za najnebezpečnejší front kultúrnej revolúcie Kubyová považuje prevýchovu mládeže v školách a škôlkach predčasnou sexualizáciou.
■ (NE)DUCHOVNÝ ODKAZ
Aj naša spoločnosť je svedkom tejto tzv. kultúrnej revolúcie, ktorá v mene slobody vedie k strate slobody. Je na súčasnej generácii politikov, akú budúcnosť pripravia budúcim pokoleniam. Tvorcovia Ústavy SR predvídavo do nej vsunuli ochranu mravnosti. V čase relativizmu akýchkoľvek hodnotových kritérií je zložité obhajovať mravnosť. Je to výzva najmä smerom k cirkvám, ale aj k občianskym združeniam. Nie tak dávno sa prezidentská kandidátka vyjadrila, že morálka je vecou dohody. Neskôr ako premiérka to aj dokázala, keď za svojho životného partnera si vybrala rehoľníka Jána Krstiteľa Balázsa. Slovensko ako predsedajúci člen Únie bude mať možnosť ukázať sa ako krajina, ktorá si ctí duchovný a historický odkaz našich európskych predkov. Štyridsaťročný experiment s vnútenou ideológiou by mal byť dostatočným mementom. Azda v tom nezostaneme sami.
Anna HROMJÁKOVÁ - Foto: archív