Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko – 23. ročník. Z iniciatívy novozámockých matičiarov vznikla v roku 1992 súťaž v písaní textov žiakov základných a stredných škôl o tom, v čom spočíva ich láska k slovenčine a ku Slovensku. Matičiari z tohto pekného mesta, kde odpočíva Anton Bernolák, prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny, predchodca Ľudovíta Štúra, dobre vedeli a vedia, prečo sa na to podujali. Veď mať rád slovenčinu a Slovensko je práve v tomto meste dosť podstatné. Už aj preto, že na informačnej tabuli Nové Zámky je aj iná – Ersekujvar. Aj touto súťažou, do ktorej sa tohto roku prihlásilo deväťdesiatšesť škôl z celého Slovenska a ďalší školáci zo Srbska, z Chorvátska, Maďarska, Rumunska a USA, plní si Matica svoje zákonom dané úlohy: upevňovať slovenské vlastenectvo, zvyšovať národné povedomie Slovákov na jazykovo zmiešaných územiach, združovať tvorcov a priaznivcov slovenskej kultúry a vedy vo svete.
■ UNIKÁTNE PODUJATIE
Ide naozaj o unikátne podujatie, ktoré sa každoročne začína pri soche Antona Bernoláka. Tentoraz mal v Nových Zámkoch hlavné slovo známy herec a recitátor Juraj Sarvaš, ktorý pripomenul slová básnika: „A či jest väčšia v svete povinnosť, než zachovať reč roditeľky – matky, ju milovať dedičný jak skvost, ňouž ľza sa pýšiť v nedele a sviatky?“
Počet organizátorov tohto v 23. ročníka, ktorý vyhodnotili 4. júna v novozámockom Dome kultúry, ako spomenul v príhovore nový primátor Otokar Klein, bolo deväť. Nás teší, že popri ministerstve školstva a kultúry a Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí už tradične medzi nich patria aj Matica slovenská a Vydavateľstvo Matice slovenskej.
■ VYŠE PÄŤSTO PRÁC
Pätnásť členov poroty hodnotilo štyristopätnásť prác zo Slovenska a stotri prác zo zahraničia. V štyroch kategóriách udelili päť hlavných cien, štyri ceny poroty, desiatky čestných uznaní, cenu primátora mesta Nové Zámky, ako aj osobitnú cenu predsedu Matice slovenskej. Ten ju odovzdal Monike Buičekovej zo Základnej školy Josipa Kozarca z Josipoveca v Chorvátsku. Jednu z cien poroty získala aj Enikö Timárová z gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským zo Želiezoviec. Napísala, že napriek tomu, že je maďarskej národnosti, Slovensko jej dáva viac. Slovenčina v porovnaní s inými jazykmi jej pripadá ako najúprimnejšia a najpestrejšia. A keď je v Maďarsku, vždy si nasadí na hlavu šiltovku, na ktorej je slovenská vlajka, aby si nikto nemyslel, že je z Maďarska.
■ ZAMIETAVÁ ODPOVEĎ
Radosť z vydareného podujatia nemohla skaziť ani odpoveď kancelárie prezidenta Andreja Kisku. Ten ako prvá hlava štátu za posledných dvadsaťtri rokov odmietol prijať záštitu nad týmto podujatím. Odmietol „lásku“ nielen detí k slovenčine a Slovensku. Jednej z hlavných organizátoriek Dr. Márii Malperovej, predsedníčke MO MS v Nových Zámkoch, prišiel z prezidentskej kancelárie list, v ktorom sa doslova píše: „Podobných žiadostí v súčasnosti na adresu pána prezidenta prichádza veľké množstvo a práve z tohto dôvodu nie je možné Vám vyhovieť.“ Nuž, starostlivosť o Slovensko a slovenčinu je zrejme to posledné, čo nášho pána prezidenta trápi. Smutné, nie? Urobil by to povedzme napríklad v Maďarsku Viktor Orbán?
Žiadne Komentáre