Štátne vyznamenania znova v rukách viacerých odporcov štátnosti. Priateľstvo s Václavom Havlom prinieslo Magde Vášáryovej post veľvyslankyne v Rakúsku. Stala sa nezabudnuteľnou svojou priesvitnou blúzkou a vyhlásením, že nikdy nevstúpi do služieb samostatnej Slovenskej republiky. Vo Viedni ju bol prehovárať vtedajší šéf slovenskej diplomacie Milan Kňažko. Napriek tomu, že podpísala petíciu za zachovanie spoločného štátu Čechov a Slovákov, napokon prijala post veľvyslankyne v Poľsku, a dokonca sa uchádzala aj o funkciu hlavy štátu. Celkom pohodlne si žila ako poslankyňa slovenského parlamentu. Takže Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, ktorý jej 8. januára udelil prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, je iba vyvrcholením jej dramatickej úlohy v politickej tragédii súčasného Slovenska. Magda Vášáryová nie je jediná herečka ocenená najvyšším štátnym vyznamenaním, ktorá bojuje so slovenskou štátnosťou. Hysterické výstupy Richarda Stankeho na nedávnych demonštráciách na Námestí SNP v Bratislave má ešte verejnosť v čerstvej pamäti. A takýchto vlajkonosičov spravodlivosti je na prvej scéne aj medzi laureátmi viac. Povedzme Alexej Fulmek. Pri jeho charakteristike moderátori uviedli, že bol pri založení denníka SME, ktorý vznikol „ako odpoveď na aroganciu moci, ktorá chcela obmedziť slobodu slova v zaniknutom denníku Smena“. Práve takáto veta je dôkazom súčasnej neslobody slova.
■ ĽÚBIVÁ HISTORKA
Pravda je totiž úplne niekde inde. Úspešný denník Smena sa rozhodla skupina okolo Fulmeka bezohľadným spôsobom sprivatizovať a ponúknuť do služieb v boji proti slovenskej samostatnosti ‒ čo napokon dodnes dokazuje. Práve Fulmek chodil po redakcii Smeny a presviedčal redaktorov, aby dali výpovede, že týždeň tento denník nebude vychádzať, nový vlastník urobí s redaktormi novú pracovnú zmluvu a po týždni vyjde Smena už s novým vlastníkom. Keby neboli zostali neoblomní traja či štyria novinári, bol by sa im zámer podaril. Keďže museli zohnať aj peniaze na založenie nového denníka, začali bývalí redaktori Smeny tvrdý útok na svoje bývalé noviny. Takto sa začal v SME rok slovenskej štátnosti hneď po jej vzniku a po štvrťstoročí sa z bojovníka za cudzie záujmy stal nositeľ Radu Ľudovíta Štúra I. triedy.
■ FRAŠKY S POKRAČOVANÍM?
Dojemne predstavuje prezidentská kancelária aj historičku Katarínu Zavackú: „‚Dobre sa dívaj, raz ti budú hovoriť, že to, čo si teraz videla, nebola pravda,‘ povedal jej otec v dokumente o exhumácii zavraždených v Kremničke, ktorý bol súčasťou súdneho procesu s hlavnými predstaviteľmi slovenského vojnového štátu. Katarína Zavacká odvtedy húževnato bráni pravdu o našej minulosti.“ Kto číta text s pochopením, neujde mu, že Zavacká pôsobí v Slovenskej akadémii vied od roku 1970, teda po previerkach komunistickou stranou. Tento fakt je o to dôležitejší, že ide o historičku, ktorá svoje komunistické videnie dejín forsíruje verejnosti dodnes a je za to ešte vyznamenaná najvyšším štátnym ocenením. A keď sme už pri prvej Slovenskej republike, nuž jej prezident tiež vyznamenával nepriateľov štátu, ale len preto, aby zachránil tri mestá pred zbombardovaním. Pred čím zachraňuje Kiska štát, keď vyznamenáva jeho odporcov. Politológ Juraj Marušiak bol k prezidentovi veľmi ohľaduplný, keď zhodnotil výber vyznamenaných slovami: „Aj napriek tomu, že zo zoznamu vyznamenaných je zrejmá politická orientácia prezidenta, väčšina z nich si štátne vyznamenanie zaslúži.“ Politická orientácia? Komunisti by takúto orientáciu označili za vlastizradu a mali by, žiaľ, pravdu. V marci budeme voliť nového prezidenta. Znovu sa o funkciu hlavy štátu uchádzajú aj kandidáti s jasnou protislovenskou orientáciou. Ak im voliči dajú svoj hlas, budeme opäť svedkami takých frašiek ako pri odovzdávaní štátnych vyznamenaní Kiskom.
Eva ZELENAYOVÁ – Karikatúra: Andrej MIŠANEK - Foto: internet