KOMENTÁR
Býva zvykom hodnotiť až prvých sto dní politika, ktorý sa ujal svojho úradu. V prípade Andreja Kisku je však o čom uvažovať aj po dvoch tretinách tejto lehoty. Andrej Kiska vraj kandidoval ako nezávislý kandidát. Bohužiaľ, už zloženie jeho volebného tímu dávalo tušiť, že to s jeho nezávislosťou a nestrannosťou až také jasné nebude. Ešte oveľa viac pochybností však spôsobil tím jeho poradcov. Každý, kto sledoval „prezidentské debaty“, nepochyboval o tom, že nejakých poradcov potrebuje ‒ zvlášť zúfalé boli jeho „vedomosti“ v oblasti zahraničnej politiky. Lenže to, že si ako zahraničnopolitického poradcu zvolil exponenta tých najkrajnejších pravicových síl, exveľvyslanca SR v USA Martina Bútoru, jastraba úplne na strane síl usilujúcich o obnovene studenej vojny, naznačilo veľa. Takisto vymenovanie Jána Mazáka ‒ najškandalóznejšieho expredsedu Ústavného súdu SR, za „pontifikátu“ ktorého sa prijali rôzne ústavné zvrhlosti. Schválil napríklad zdravotnícke poplatky napriek tomu, že dikcia ústavy bola taká, že zdravotná starostlivosť je bezplatná na základe povinného zdravotného poistenia. Túto jasnú dikciu obišli na ústavnom súde tým, že definovali tieto poplatky ako marginálne. No celkom iste, pri platoch ústavných sudcov sú to pre nich marginálne sumy, pre dôchodcov či mladé rodiny s deťmi však vyše tisíc korún za dlhodobejšiu hospitalizáciu určite marginálna suma nebola. Na vykreslenie jeho osobného profilu stačí uviesť, že najprestížnejší sudcovský post a vrchol profesijnej kariéry každého právnika ľahko obetoval za menej prestížny, no lepšie platený post generálneho advokáta Súdneho dvora Európskej únie. Na otázku, čo bolo hlavnou motiváciou na takúto profesijnú zmenu, s cynizmom sebe vlastným priznal že finančná otázka.
Ako sme mohli predpokladať, skazonosný vplyv Kiskových poradcov na seba nenechal dlho čakať. Už v nevymenovaní troch ústavných sudcov (zo šiestich kandidátov zvolených NR SR Kiska vymenoval iba jednu ústavnú sudkyňu) môžeme čítať jasný rukopis spomenutého Mazáka. Treba zdôrazniť, že Mazák rozhodne nie je nejaká všeobecne akceptovaná osobnosť; naopak, v právnických kruhoch je to osoba, ktorá toto prostredie extrémne polarizuje ‒ porovnateľne azda jedine s expredsedom Najvyššieho súdu SR Štefanom Harabinom. Kiska tým otvoril Pandorinu skrinku. Toľkokrát kritizované a škandalizované rozhodnutie prezidenta Gašparoviča nevymenovať Čentéša za generálneho prokurátora sa stalo pre Kisku normou. Absurdné bolo aj zdôvodnenie. Kým v predchádzajúcom období (za Dzurindových vlád a za predsedovania Jána Mazáka) sa mohol stať sudcom Ústavného súdu SR aj podnikový právnik (kauza Horváth), právoplatne odsúdený za finančný podvod, dnes to môže byť len osobnosť, ktorá sa dlhodobo a systematicky venuje ústavnému právu...
A ako reagujú médiá na takúto hrubozrnnú voľu? Samozrejme nebesnejú, však pán prezident len poslušne vykonáva zadanie tých „správnych“ politických síl. Predseda parlamentu Pavol Paška odmietol túto perfídnu hru a parlament nových kandidátov prezidentovi nepredloží. V konečnom dôsledku to môže viesť až k znefunkčneniu Ústavného súdu SR, čo môže byť dôvod na ústavnú žalobu.
Roman MICHELKO