Viching − strach pred Svätoplukom
Autor nemal ambíciu žánrovo zaradiť knihu do literatúry faktu. Ide o historický román. Po Bernolákovi, Franciscim, Tisovi a Benešovi prináša príbeh dvoch mužov − Svätopluka, ktorý „budoval štát“, a Vichinga, ktorý ako „zahraničný agent“ jeho dielo ničil. Tkáč sa opiera o známe fakty, ktoré vykladá žičlivo voči našim predkom, a zároveň odkrýva vznik fenoménu, ktorý možno nazvať „nemecká čižma v našich dejinách“. Svojím príbehom v istom zmysle rehabilituje kráľa Svätopluka, vyhlasovaného za „kontroverzného“, podobne ako nimi boli Štúr, Hlinka, Tiso či Husák. Títo naši velikáni sú zatvorení v akejsi nepriedušnej skrýši dejín, ktorú však je potrebné otvárať, a aj fakty o nich čítať a vykladať z nášho slovenského pohľadu.
Tento román nastoľuje večné otázky, s ktorými sa stretávame aj v súčasnosti. Otázky to nie sú síce zložité, ale už oveľa zložitejšie sú odpovede na ne, aj keď by to tak vôbec nemuselo byť. Bolo by celkom dostačujúce postaviť sa k nim z tej správnej strany − tak ako k nim už dávno pristupujú naši susedia, či už ide o Maďarov, Rakúšanov, Čechov, Poliakov, ale aj Nemcov. Zástupcovia týchto krajín, respektíve ich obyvatelia, sa vôbec nemusia zhodovať v politických názoroch, ale pokiaľ ide o ich históriu, ťahajú všetci za jeden povraz − na rozdiel od nás Slovákov.
Význam Svätopluka je oveľa širší ako ten slovenský či stredoeurópsky. Pamiatku na tohto „kráľa starých Slovákov“ uchováva aj londýnsky Brookwoodsky cintorín. A kniha Mariána Tkáča? Pripomína a prepája naše slávne časy minulé s prítomnosťou a budúcnosťou.
Juraj HRADSKÝ