Plodný autor literatúry faktu Milan Augustín predkladá čitateľom svoju novú knihu, z ktorej je jednoducho cítiť, že tento rodák a lokálpatriot z Banskej Štiavnice prv ako absolvoval filozofickú fakultu, pôsobil vo funkcii banského technika.
Kniha Neznáma história zeme baníkov a pôvodu striebra rádu templárov zhrňuje na slovenské pomery neobyčajne širokým oblúkom historické poznatky autora a dáva Slovensko do kontextu európskych dejín. Prináša nové pohľady na vývoj histórie nášho baníctva od čias antického sveta až do obdobia príchodu byzantskej misie na naše územie. Augustín čitateľovi objasňuje napríklad fenomén sv. Klimenta Rímskeho, ktorému bola spomínaná misia zasvätená a ktorý bol aj prvým známym patrónom baníkov. Takto sa k nám dostala banícka klopačka, ale aj rímsko-byzantská technológia takzvaných „kresaníc“ – nahladko otesaných banských štôlní. Málokto si dnes vie predstaviť, že v čase Veľkej Moravy sa na našom území ťažilo striebro, v tom čase najdôležitejší kov, ktorý sa dokonca vyvážal na Kyjevskú Rus. A preto spolu s protagonistami byzantskej misie prichádzajú k nám banskí odborníci poučení na antickej banskej ťažbe, aby rozšírili exploatáciu striebra. To nutne potrebovala Byzancia, oklieštená o všetky africké a blízkovýchodné územia. No na území dnešného Slovenska sa ťažili drahé kovy už čase rímskych provincií, a najmä v dobe takzvaných markomanských vojen. Rímsky cisár Marcus práve tu získal prídomok Aurelius – Zlatý. Dôležitosť tejto „bonanzy“ vtedajšieho sveta pochopili aj templárski rytieri a autor nám vo svojej knihe ponúka množstvo prekvapivých objavov. Ideálne čítanie pre tých, ktorí sa rozhodli letnú dovolenku zasvätiť poučným potulkám po Slovensku.
Milan Augustín: Neznáma história zeme baníkov, Forum Sapientiae, 2014
(mab)