Knihy nestrácajú svojich priaznivcov

thumbnail

Knižný veľtrh Bibliotéka je stále sviatkom kníh a ich tvorcov. Aj napriek čoraz rozšírenejšiemu názoru časti verejnosti, že kniha pomaly ustupuje moderným digitálnym technológiám, je už tradičný bratislavský knižný veľtrh Bibliotéka opäť dôvodom na opatrný optimizmus, pokiaľ máme na mysli knižnú kultúru na Slovensku. Aj napriek určitej dani komercializácii ostáva stále tento veľtrh sviatkom kníh, autorov a  vydavateľov. Ani dvadsiaty štvrtý ročník nebol výnimkou. Ak by sme chceli priblížiť Bibliotéku v číslach, tak na ploche desaťtisíc štvorcových metrov sa predstavilo dovedna dvestotri vystavovateľov zo Slovenska, z Česka, Dánska, Maďarska, Poľska, Rakúska, Rumunska, Ruska a zo Srbska. Návštevníkov Bibliotéky určite oslovila žánrová rozmanitosť zásluhou ponuky vystavovateľov z radov vydavateľstiev, kníhkupcov, knižníc i antikvariátov. Lákadlom pre návštevníkov boli aj výrazné zľavy, vďaka ktorým si mohli zakúpiť knihy už od jedného eura. Na siedmich pódiách prakticky kontinuálne prebiehali  stretnutia s obľúbenými autormi, autogramiády, krsty kníh, dramatizované čítania či tvorivé dielne pre deti.

DOSPELÍ AJ DETI

vms_biblioteka_1Prvý deň Bibliotéky, teda štvrtok 10. novembra, bol už tradične zahrievacím dňom. Vydavatelia robili posledné úpravy svojich stánkov a novinári využívali popoludnie bez tlačenice na rozhovory a fotografovanie. V piatok dopoludnia sa začal ten pravý nával. Postarali sa o to najmä školy z Bratislavy a okolia. Stovky školákov zaplnili výstavné priestory a podľa môjho pozorovania  záujem o knihy prejavili aj tí, ktorých pôvodne najviac potešilo, že im odpadlo vyučovanie. Organizátori pre nich navyše pripravili rôzne sprievodné podujatia. V rozprávkovej dielni Mama, tata, čítajte s nami sa napríklad dozvedeli, ako vzniká Večerníček, a na pódiu s názvom Deti sú naše knihy sa deti mohli zapojiť napríklad do besedy o knihe Vincenta Šikulu Ďuro, pozdrav Ďura, rozprávať sa so šéfredaktorom časopisu Slniečko či zoznámiť sa s autorkou detských kníh Zuzanou Štelbaskou.  A zažiť rôzne ďalšie dobrodružstvá. Deti zaplnili aj sály s programom určeným najmä dospelým čitateľom a myslím si, že neoľutovali. Bolo to tak napríklad aj na podujatí s názvom Poézia otvorená opone času, kde odzneli básne v podaní autorov. Najprv výber z najnovšej tvorby Jána Buzássyho, potom verše zo zbierky Jána Tazberíka Svetlo a iné zdroje a zbierky Čas hmatu Ireneya Baláža.

VYNIKAJÚCI MATIČIARI

Neustále prítomné skupiny čitateľov pred stánkom Vydavateľstva MS dokazovali, že toto vydavateľstvo má pevné miesto na našom knižnom trhu. Záujem bol už tradične o rozprávky a povesti pre deti, ale čitatelia si odnášali aj historické diela, vlastivedné publikácie, beletriu či odbornú literatúru. Ostatne, prejavilo sa to aj na dvoch štvrtkových sprievodných podujatiach. Na prvom podujatí predstavilo Vydavateľstvo MS svoje jazykovedné monografie, pričom malo priliehavý názov Slovenčina, vec verejná.  Jazykovedci Sibyla Mislovičová a profesor Ján Kačala svojimi fundovanými názormi plnú sálu návštevníkov nepochybne zaujali. Podobne to bolo aj na ďalšej akcii, kde vydavateľstvo predstavovalo knihu Prelom dejín Rok 1945 v slovenských a európskych dejinách.  Návštevníkov prilákala aj fundovaná prednáška o tejto publikácii. Vystúpili predseda Matice slovenskej Marián Tkáč  a historici Peter Mulík, Róbert Letz a Beáta Katrebová-Blehová. Rok od roku rastúci záujem návštevníkov Bibliotéky práve o matičné vydavateľstvo dokazuje, že sa orientuje správnym smerom, pričom dokáže skĺbiť náročnosť s komerčnými atribútmi.

VSTUPNÉ ČI KNIHA?

Sviatok milovníkov kníh tohto roku ovplyvnil fakt, že usporiadatelia z bratislavskej Incheby sa rozhodli vyberať vstupné. Dospelí zaplatili päť eur, deti polovicu. Pri dnešných cenách sa to nezdá až tak tragicky veľa, ale je dobré si pripomenúť, že pôvodne bol vstup na Bibliotéku roky bezplatný a platiť sa začalo až v posledných  ročníkoch, pričom vstupné rástlo z pôvodného symbolického eura až na dnešných päť. Riaditeľ Vydavateľstva Matice slovenskej Stanislav Muntág nám k tomu povedal: „Považujem to za výpalníctvo! Nielenže každý rok rastú ceny za prenájom priestorov na stánky, ale v tomto ročníku to už majitelia Incheby so vstupným prehnali. Je dôležité si uvedomiť, že mnohí vydavatelia, vrátane nášho vydavateľstva, ponúkajú knihy aj za euro či dve, takže návštevník by oveľa častejšie mohol odísť z Bibliotéky s knihou. Priznám sa, že som pre toto „výpalníctvo“ vážne uvažoval o našej účasti na veľtrhu.“

Bohužiaľ, zatiaľ sa nenašiel rovnovážny bod medzi kultúrou a komerčnými cieľmi, čo ostatne vo svojom príhovore pri otvorení naznačil aj minister kultúry SR Marek Maďarič, keď skonštatoval, že podobné akcie vníma prinajmenšom ako „spolovice kultúrne“.

 

Maroš M. BANČEJ Foto: autor



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.