Kollár zachraňuje právny štát

thumbnail

KOMENTÁR
Roman MICHELKO

Zdá sa, že vyhrážky opustenia koalície od Borisa Kollára berú jeho koaliční partneri už ako povinný politický folklór. Teraz však ide o veľa. Ostatné udalosti nám ukázali, ako masívne a systematicky boli porušované pravidlá právneho štátu. Úrad inšpekčnej služby (ÚIS) zatkol vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Jána Čurillu, Pavla Ďurka a spol., a dokonca aj dočasne povereného šéfa Úradu inšpekčnej služby Petra Scholtza, ktorého zatkli jeho podriadení. Je to svedectvo, že miera ohýbania práva prekročila únosné hranice. Generálna prokuratúra, respektíve námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera využil mimoriadny opravný prostriedok paragrafu 363 a zrušil trestné stíhanie bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského. Ako sa ukázalo v 76-stranovom odôvodnení, NAKA v prípade Pčolinský jedenásťkrát hrubo porušila zákon a šestnásťkrát interné vyšetrovacie predpisy.
Model usvedčovania nepohodlných nominantov predchádzajúcej garnitúry začal byť podozrivý. Masívne využívanie inštitútu kajúcnikov viedlo k hromadnému zatýkaniu, manipulácii s výpoveďami, neprípustnému ovplyvňovaniu svedkov a ich zneužívaniu voči vyhliadnutým obetiam justično-policajtskej zlovôle. SIS toto krivenie práva monitorovala a podávala hlásenia o týchto skutočnostiach okruhu oprávnených osôb. Skončilo sa to však zatknutím a 175-dňovou kolúznou väzbou bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského.
Reakcie na prepustenie Vladimíra Pčolinského boli ambivalentné. Generálna prokuratúra však zrušila už aj samotné obvinenie, čo je zásadný precedens a zároveň aj zásadný odkaz verejnosti, že v našej spoločnosti je celkom možné, ba dokonca bežné, že na základe vykonštruovaného obvinenia môže byť človek dlhodobo väznený, a to napriek tomu, že jeho údajná trestná činnosť je už dostatočne zdokumentovaná. Čo je však ešte podstatnejšie, môže byť dlhodobo väznený, pričom sa počas jeho väzby nevykonávajú žiadne procesné úkony. To svedčí o tom, že väzba sa využíva predovšetkým na lámanie charakteru s cieľom človeka zlomiť a donútiť ho vypovedať podľa objednaného scenára. Vedomie, že skupina vyšetrovateľov, ktorá takýmto spôsobom dosahuje „výsledky“, nie je nedotknuteľná, rezultovalo do paniky mainstreamových médií, ktoré hrubé pošliapavanie práva propagandisticky obhajujú. Podobná panika nastala aj v skupine vyšetrovateľov a špeciálnych prokurátorov, ktorí celý systém vytvorili. Našťastie, pokus o zglajchšaltovanie vyšetrovateľov a prokurátorov sa nepodaril v plnej miere. Tieto praktiky sa veľmi nepáčili časti NAKA, prevažnej väčšine vyšetrovateľov Úradu inšpekčnej služby a, samozrejme, SIS.
Policajný zbor, ale aj Úrad inšpekčnej služby sú dnes hlboko rozdelené. Dokonca, ako už bolo spomínané, časť inšpekcie zatkla svojho dočasného šéfa za vynášanie dôverných informácií tým častiam policajného zboru, ktoré podľa obvinenia porušovali právo. Aj preto už v máji nasadil Úrad inšpekčnej služby na vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu odpočúvacie zariadenia, čím získali nezvratné dôkazy o ich nezákonnostiach, na základe ktorých bola táto skupinka poslaná súdom do kolúznej väzby.
Týmto sa tento príbeh nekončí. Odposluchy boli nainštalované aj na Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), a nemožno pochybovať, že skôr či neskôr sa ich obsah dostane aj na verejnosť. Nakoniec však Slovensko je už dlhé roky majstrovskou krajinou v oblasti úniku odposluchov. Nepochybujme, že hlava Úradu špeciálnej prokuratúry Daniel Lipšic má hlavu v smútku, ak si uvedomí, čo všetko o ňom a činnosti jeho úradu osoby činné v trestnom konaní vedia. Vo svetle týchto skutočností je dokonca možné, že jeho paranoja, teda predstava, že je sledovaný, je plne oprávnená. Má byť prečo.
Dnes máme v justičnom systéme viacero posledných záchranných bŕzd a tie dokážu značne sťažiť napĺňanie čisto politickej objednávky. Aj preto časť koalície desí predstava, že zákonnosť môže zvíťaziť nad politickou pomstou. Preto vznikla špeciálna komisia zameraná na obnovu právneho štátu, ktorá má v konečnom dôsledku zrušiť alebo aspoň vykastrovať paragraf 363, čím sa vypustí posledná poistka proti možnému zneužívaniu bezpečnostných zložiek. Na verejnosť dokonca unikli údajné plány na reformu justičného systému, ktoré by de facto znamenali oslabenie Generálnej prokuratúry SR a jej podriadenie Úradu špeciálnej prokuratúry.
Za daných okolností treba oceniť súčasný postoj strany Sme rodina, ktorá sa na práci komisie hrubo kriviacej právo odmieta zúčastňovať. Otázne je, či si Boris Kollár túto pozíciu udrží aj napriek vyhrážkam vylúčenia z koalície. Ak by zásadne ustúpil a poprel súčasné principiálne postoje, zradil spravodlivosť, ale aj časť voličov, ktorí mu verili, zotrvanie v tejto koalícii za takýchto podmienok by znamenalo ťažké Pyrrhovo víťazstvo.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.