Letné olympijské hry v Paríži sa zapíšu do dejín. Najväčší športový sviatok privítal Paríž už po tretíkrát v histórii, pretože olympijské hry usporiadal už v rokoch 1900 a 1924. Francúzska metropola sa tak pridala k Londýnu, ktorý dosiaľ ako jediný hostil hry trikrát.
Výkony športovcov zatiaľ hodnotiť nemôžeme, olympiáda stále trvá, ale určite sa bude preberať ešte dlho otvárací ceremoniál. Môžeme ho rozdeliť na dve časti. Nóvum bolo defilé olympionikov na lodiach na Seine, namiesto na štadióne. Pravdaže, s vylúčením ruských a bieloruských športovcov, tí tam nesmeli byť. Najprv bol zámienkou doping iba ruských športovcov, ktorí smeli vystupovať len pod neutrálnou vlajkou, teraz je dôvodom vojna s Ukrajinou. Izrael tiež vedie vojnu v Gaze, kde zomierajú deti a civilisti, a na otvorení hier mohol byť. Odkaz na staroveké grécke hry, počas ktorých ustali vojny, sa už dnes nenosí. Inak, vtedy boli aj oslavou Dia, najvyššieho zo starogréckych bohov. V Paríži si ho vymenili za gréckeho boha Bakchusa, čo bolo v antickej mytológii iné meno boha plodnosti a vína Dionýza.
Réžia však vyvolala pobúrenie. Transrodové osoby parodovali da Vinciho Poslednú večeru, ikonickú fresku na čelnej stene refektára Kostola Santa Maria delle Grazie v talianskom Miláne. V popredí bol modrý Bakchus na podnose, vzadu namiesto Krista nadrozmerná modelka so svätožiarou a okolo drag queens, teda muži alebo ženy štylizujúci sa do určitého rodu, ktorých údajne máme až sedemdesiatjeden.
Vrcholom boli ešte dva momenty ‒ mechanický jazdec s olympijskými kruhmi pohybujúci sa po Seine, čo je pripomenutie smrti, ktorá na ňom jazdila a bola predzvesťou vojen. Čerešničkou na torte bolo však zavesenie olympijskej vlajky naopak. Do tretice ‒ vytrvalý dážď podľa správ zaplavil kanalizáciu a splašky vytiekli do Seiny, kde sa majú konať niektoré súťaže, napríklad v triatlone. Pochybujem, že sa starostka Paríža Anne Hidalgová, ktorá si zaplávala v rieke pred začiatkom hier XXXIII. olympiády v Paríži, aby tak verejne dokázala zlepšenú čistotu rieky, sa tam odváži znova.
„Predstavovali sme si ceremoniál, ktorý má ukázať naše hodnoty a zásady, takže sme predstavili veľmi angažovaný odkaz,“ bránil sa prezident organizačného výboru Tony Estanguet. Na Slovensku ho dobre poznáme. Vlastne aj jeho brata. Vodný slalomár Michal Martikán sa na OH v roku 2004 v Aténach tešil zo zlatej medaily, no po proteste Francúzska a hľadaním, či ťukol bránku päť alebo sedem, prisúdili rozhodcovia o niekoľko hodín zlato Tonymu Estanguetovi. Svoje o tom vie aj Juraj Minčík, ktorý na majstrovstvách Francúzska bol druhý, ale štvrťhodinu po skončení mu pripísali dve sekundy a skončil štvrtý. Medailu namiesto neho získal Tonyho brat Patrice.
Choreografom otváracieho ceremoniálu bol Thomas Jolly, 42-ročný umelecký riaditeľ La Piccola Familia. Dva dni po ceremoniáli poprel, žeby parodoval Kristovu Poslednú večeru. „Myšlienkou bolo urobiť veľkú sviatočnú oslavu spojenú s bohmi Olympu.“ Chcel vraj osláviť diverzitu a vzdať hold francúzskej gastronómii. To si vyžaduje naozaj veľkú dávku predstavivosti, a asi aj niečo iné, biele a syntetické. Podľa jeho slov „vo Francúzsku máme právo milovať, koho chceme. Máme právo nebyť veriacimi. Máme veľa práv, a to som chcel povedať“.
Zvláštne je, že nezazneli výrazné hlasy od Konferencie biskupov Slovenska a kňazov. Ak teda nerátame rehoľného kanonika premonštrátskeho rádu Karola Lovaša, ktorý sa dnes venuje vyučovaniu žurnalistiky. „Ak by dnes Ježiš znova prišiel, celkom iste by sa k tej netradičnej ‚Poslednej večeri‘ pridal,“ povedal. Asi už zabudol, ako Ježiš vyriešil zneužívanie Jeruzalemského chrámu tým, že vyhnal z neho bičom všetko nepotrebné. Veď tak to vyplýva z jeho slov, ktorými tento svoj čin komentoval: „Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ V tomto prípade podporu transrodových kreatúr. Irán si dal predvolať francúzskeho veľvyslanca. Francúzska konferencia biskupov sa tvrdo ohradila. Biskup diecézy Fréjes-Toulon hovoril o vážnej urážke kresťanov na celom svete. Po kritike sa napokon olympijský výbor ospravedlnil Katolíckej cirkvi, všetkým kresťanom a zmazal záznam z otvorenia na sociálnych sieťach. Čím vlastne uznal, že v tomto prípade to prestrelili.
Vysmievať sa kresťanom je dovolené. Brazílsky surfista Joao Chianta sa pritom nesmel vo svojej disciplíne objaviť na doske s vyobrazením známej sochy Krista na Cukrovej homole v Riu de Janeiro. Moslimke Sounkambe Sylle zase zakázali nosiť šatku. Vraj olympiáda je nezávislá od náboženstiev. Skúsme si teoreticky predstaviť, že by na otváracom ceremoniáli bola parodovaná nie kresťanská cirkev a Ježiš Kristus, ale Mohamed a islam. Čo by asi nasledovalo...
Ivan KRAJČOVIČ
Foto: Internet, Štandard