ROZHOVOR TÝŽDŇA
Uplynulé desaťročia vniesli do miestnej a regionálnej kultúry množstvo problémov. Tradičná slovenská kultúra je neoddeliteľnou súčasťou našej národnej identity. Celosvetová pandémia nového koronavírusu priniesla vážnu ekonomickú krízu aj v tomto segmente. Najviac ohrozená je miestna a regionálna kultúra. Viac a podrobnejšie sme o tomto probléme hovorili s predsedom Asociácie kultúrnych inštitúcií Slovenska (AKIS) Alfonzom KOBIELSKYM.
- V roku 2014 ste prišli s myšlienkou vytvorenia Asociácie kultúrnych inštitúcií Slovenska. Prečo ste sa rozhodli vytvoriť toto združenie?
V sektore miestnej a regionálnej kultúry je množstvo problémov, ktoré sa naakumulovali v posledných desaťročiach. Viacerí riaditelia kultúrnych inštitúcií, ktorí denne zápasia s týmito problémami, zareagovali na moju výzvu. Spolu sme sa rozhodli, že sa pokúsime o zjednotenie tohto sektora. Zanalyzujeme nahromadené problémy, zadefinujeme jednotlivé riešenia a pokúsime sa presvedčiť vládnu moc o správnosti našich návrhov. Ak presvedčíme kompetentných o potrebe zmien v tomto sektore, budeme aktívni pri ich zavádzaní do praxe.
- Na čo sa asociácia prednostne zameriava?
Asociácia kultúrnych inštitúcií miest a obcí Slovenska ( AKIS) je mimovládna organizácia, ktorej cieľom je prehlbovať výchovu a vzdelávanie občanov Slovenska, vytvárať vhodné ekonomické a technické podmienky na prezentáciu živej a inovatívnej umeleckej tvorby, tradičnej kultúry, divadla, tanca, hudby, filmu, výtvarného umenia, súčasnej vizuálnej kultúry a umenia nových médií na regionálnej a miestnej úrovni. Kultúra vlastne stanovuje, čo je normálne a čo normálne nie je. Z toho teda jasne vyplýva, že „prvoradou a podstatnou úlohou kultúry je výchova“. Kultúru chápeme ako komplex špecifických názorov, predstáv, presvedčení, ideálov, ktoré tvoria tradíciu spoločnosti, ako komplex intelektuálnych, estetických a morálnych cieľov (hodnôt), ktoré spoločnosť chápe ako cieľ svojej organizácie, ako dobro, ktoré sa má dosiahnuť určitým spôsobom života. Hlavnou činnosťou Asociácie je presadzovanie spoločných záujmov kultúrnych inštitúcií smerom k orgánom štátnej správy a samosprávy, verejnosti a zahraničiu.
- Koľko mestských a obecných a regionálnych kultúrnych inštitúcií je v tomto združení?
V súčasnosti tvorí členskú základňu tridsaťosem kultúrnych inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti miestnej samosprávy. V júli k nám vstúpila Asociácia kultúrno-osvetových inštitúcií, ktorá má v členskej základni tridsaťtri kultúrnych inštitúcií v pôsobnosti regionálnej územnej samosprávy, teda VÚC.
- Ako by ste zhodnotili doterajšiu činnosť AKIS?
Od začiatku existencie poukazujeme na nedostatky a navrhujeme riešenia. V miestnej kultúrnej infraštruktúre máme okolo tritisíc objektov. Takmer všetky boli postavené do roka 1989. Z toho vyplýva, že potrebujú obnovu. Niektoré sa podarilo čiastočne obnoviť. Tu sme prišli s návrhom pasportizácie týchto kultúrnych objektov, aby sme poznali objem finančných prostriedkov na ich obnovu. Takúto komplexnú obnovu samospráva z vlastných zdrojov nedokáže zabezpečiť. Slovensko v tomto výrazne zaostalo. Napríklad Poliaci pripravili niekoľko europrojektov, prostredníctvom ktorých uskutočnili obnovu kultúrnej infraštruktúry. Za tri roky sa nám podarilo presvedčiť na ministerstve kultúry vtedajšieho štátneho tajomníka Konráda Rigóa a rezort na túto pasportizáciu vyčlenil finančné prostriedky. Úlohu realizácie tejto pasportizácie zadalo Národnému osvetovému centru. Ako asociácia sme boli iniciátormi aj spolupripravovateľmi celého procesu. Tu sa však opäť v plnej nahote ukázalo, že pre štátneho úradníka verejný záujem je na vedľajšej koľaji a celá pasportizácia dopadla, ako dopadla. Namiesto tritisíc objektov pasportovali tisícpäťsto a v zmluve stanovený rozsah skúmania realizovali tak na tridsať percent. V konečnom dôsledku vyplatili celú zmluvnú sumu. Dokonca sa nám usilovali vysvetliť, že to dopadlo lepšie ako podľa zmluvy. Verím, že pre niekoho áno, ale nie pre miestnu a regionálnu kultúru.
Spolu so ZMOS-om sme kompetentným odborne pripomienkovali projekt kreatívneho priemyslu. Roky vysvetľujeme, že kreatívne centrá po celom Slovensku už stoja. Majú svojich vlastníkov (mestá, obce), je potrebné ich obnoviť a nastaviť ich činnosť. Sú to všetky kultúrne domy na Slovensku. V mnohých sa kreatívne činnosti vykonávajú na kolene, bez podpory štátu. Ak by štát správne nastavil výzvu, obnovili by sme kultúrnu infraštruktúru, nastavili a zatraktívnili činnosti, zvýšili zamestnanosť, a tým viac zatraktívnili tento sektor pre každého, kto chce v tomto sektore pracovať a rozvíjať svoj talent a zručnosti. Tu je nevyhnutné myslieť najmä na mládež. Všetci sme dúfali, že po tejto radikálnej zmene vládnej moci sa situácia výrazne zmení. No ona sa aj zmenila. Tí, ktorí vládli v minulom období, nás vypočuli – a urobili po svojom. Teraz sa to výrazne zmenilo. Títo nás doteraz neboli ochotní ani vypočuť. Takto by som mohol v našich návrhoch pokračovať ďalej. Pre tých, ktorých to zaujíma, odporúčam našu webovú stránku www.1akis.sk., na ktorej sú umiestnené všetky naše návrhy.
- Aké máte priority do nasledujúceho obdobia?
Neustále sa budeme usilovať o dosiahnutie cieľov, ktoré sme si vytýčili. Na nedokončenú pasportizáciu musíme upozorniť kompetentných. Musí sa zrealizovať tak, aby sme poznali finančnú náročnosť obnovy kultúrnej infraštruktúry. Chceme dosiahnuť, aby program obnovy schválila vláda. V minulom volebnom období bola začatá práca na stratégii miestnej a regionálnej kultúry a kultúry národnostných menšín do roka 2030. Je to veľmi dôležitý dokument, ktorý by mal nastaviť výrazné zmeny oproti doterajšiemu stavu. Treba tento dokument dokončiť a najmä uviesť do života. V októbri tohto roka má byť Slovensko pripravené na čerpanie zdrojov EÚ, vyčlenených pre Slovenskú republiku. V oblasti kultúry treba dôkladne poznať východiskový stav a na základe stratégie stanoviť priority. Chceme byť pri tom, aby sme miestnej a regionálnej kultúre významne pomohli. Pre ministerstvo kultúry chceme byť nápomocným a odborným hlasom zdola. My to určite nevzdáme. Na Slovensku v tomto ťažkom období dochádza k spojeniu celej kultúrnej obce.
- Miestna a regionálna kultúra je neoddeliteľnou súčasťou celoslovenskej národnej kultúry. Do akej miery sa štát spolupodieľa na jej financovaní?
V súčasnosti je miestna a regionálna kultúra financovaná sčasti podielových daní mestami, obcami a VÚC. Ďalším výrazným zdrojom sú príjmy z vlastnej činnosti, ktoré v niektorých prípadoch tvoria až päťdesiat percent rozpočtových príjmov organizácie. To sú tie kultúrne organizácie, ktoré boli veľmi aktívne. Doplnkovými zdrojmi príjmov sú národné projekty, ktoré vyhlasuje ministerstvo, alebo fondy ako Audiovizuálny fond, Fond na podporu umenia, Fond na podporu národnostných menších atď. V tomto čase sa neustále skloňuje výrazná pomoc EÚ pre Slovensko až vo výške štyridsať miliárd eur. Je to obrovská šanca aj pre celú slovenskú kultúru. Záleží na politikoch, ako s touto výzvou naložia. Ak budú ochotní počúvať odborný hlas zdola, kritiku nebudú považovať za osobný útok na ich majestát a verejný záujem sa v ich hodnotovom rebríčku dostane na prvé miesto, tak sa na Slovensku posunieme výrazne dopredu.
- Súčasná koronakríza priniesla aj krízu v kultúre. Ohrozená je práve najviac miestna a regionálna kultúra. Venuje štát dostatočnú pozornosť, aby celkom nezanikla ?
Asociácia vznikla v roku 2015 najmä preto, aby sme poukázali na nedostatky, navrhli konštruktívne riešenia a dosiahli adekvátny záujem štátu o miestnu a regionálnu kultúru. Ministerstvo kultúry dlhodobo prezentuje, že je to výsostne kompetencia miestnej a územnej samosprávy. Všetci členovia asociácie sa zhodujeme v názore, že je nevyhnutné, aby štát venoval tomuto sektoru kultúry náležitú pozornosť. Zvlášť v tomto zložitom čase, keď sa tieto inštitúcie dostali do veľkých ťažkostí pre ich nútené zatvorenie po nariadení štátu. Každý si uvedomuje zložitosť tejto doby. Tiež aj pracovníci kultúry. V sektore miestnej a regionálnej kultúry pracuje okolo sedemtisíc zamestnancov. Sú to prevažne nadšenci, ktorí nepozerajú, či je piatok a či sviatok, majú kumulované pracovné náplne, lebo organizácie sú personálne poddimenzované. Pred krízou títo ľudia vymýšľali rôzne aktivity, aby vo svojich organizáciách navýšili vlastné príjmy. Teraz ich to dobehlo, keďže z dôvodu zatvorenia vlastné príjmy v týchto organizáciách dosiahli nulu. Je jasné, že tu má podať pomocnú ruku štát. Verím, že sa tak stane. Trvá to už však pridlho.
- Už v apríli ste ako Asociácia kultúrnych inštitúcií Slovenska poslali otvorený list predsedovi vlády SR a ministerke kultúry SR, v ktorom žiadate, aby sa na kultúrnych a osvetových pracovníkov v samospráve vzťahovali opatrenia ako na súkromný sektor. Ako naň zareagovali súčasní vládni činitelia?
Zareagovali. Pani ministerka v kuloároch vraj povedala, že sa s Kobielskym nikdy nestretne. Podľa toho aj doteraz koná. Spočiatku som komunikoval so štátnym tajomníkom Radoslavom Kutašom. V tomto čase už prestal so mnou komunikovať aj on. Viackrát som pani ministerku požiadal o stretnutie. Bohužiaľ, dodnes od nej neprišiel nijaký návrh na termín stretnutia. List, ktorý som zaslal pánovi premiérovi, jeho kancelária odstúpila na vybavenie pani ministerke kultúry 18. 6. 2020. Zatiaľ nepoznám výsledok. Hovorí sa, že trpezlivosť ruže prináša. Verím, že sa ľady pohnú aj v rezorte kultúry. Dvadsiateho augusta sa na ministerstve kultúry konalo stretnutie ministerky so zástupcami viacerých asociácií, medzi nimi aj AKIS. Po predložení zoznamu osôb, ktoré mali zastupovať jednotlivé asociácie na spoločnom rokovaní, kancelária ministerky kultúry oznámila, že meno Alfonz Kobielsky je neakceptovateľné, keďže je v konflikte záujmov, čo nie je pravda. Ide mi najmä o vec, okamžite som delegoval podpredsedu AKIS Ing. Rastislava Marka a členku Správnej rady AKIS Mgr. Jarmilu Žiškovú. Dôležité je, že sa začal dialóg ministerstva s kultúrnou obcou. Táto kríza spôsobila aj v rezorte kultúry obrovské problémy. Ak v tomto štát neprijme účinné opatrenia na záchranu, slovenská kultúra veľmi utrpí. V sektore miestnej a regionálnej kultúry ide v prvej línii o udržanie zamestnanosti a zachovaní jestvujúcich organizácií. Aj súčasná situácia potvrdila, že kultúra bude najviac postihnutým rezortom.
- Matica slovenská okrem vedeckej činnosti pôsobí aj v miestnej a regionálnej kultúre. Do akej miery spolupracujte s najstaršou národnou ustanovizňou v tejto oblasti?
Ako Asociácia sme zatiaľ spoluprácu nerozvíjali, ale ako riaditeľ domu kultúry mám bohaté skúsenosti s oblastnými organizáciami pri organizovaní rôznych podujatí, na ktorých členovia týchto organizácií prezentovali významné historické udalosti slovenských dejín. Musím povedať, že sú to nadšenci prevažne z radov mládeže, ktorí formou divadelných predstavení takto verejnosti približujú napríklad fragmenty zo života významných slovenských osobností, ako boli M. R. Štefánik, Dr. Cyril Daxner a iní. Určite je to tak na celom Slovensku
- Terajšie vedenie rezortu kultúry vníma súčasné poslanie Matice slovenskej ako anachronické. Ste rovnakého názoru?
Je smutné, že štát sa sústavne zbavuje zodpovednosti na smerovaní a rozvoji miestnej a regionálnej kultúry. Za uplynulých tridsať rokov pozorujeme napríklad v osvetových zariadeniach prirodzený odliv pracovnej sily pre odchody do dôchodku. Keďže zriaďovateľ chce ušetriť, nových pracovníkov neprijíma. Čo nastáva? Prirodzene sa znižuje produktivita danej organizácie. Následne v novom volebnom období príde povedzme „osvietené vedenie VÚC alebo obce“ a zistí, že také kultúrne alebo osvetové zariadenie je neefektívne a je potrebné ho optimalizovať. V rámci optimalizácie ho zlúčia s niečím, napríklad s knižnicou, múzeom, galériou, a možno aj hocičím. Takíto osvietení politici, ktorí vôbec nepoznajú problematiku rezortu a nemajú ani ochotu ju spoznať, pretože odmietajú komunikáciu s odbornou verejnosťou zdola, prijímajú potom takéto „skvelé rozhodnutia“. Nepoznám, v čom tkvie nezmysluplnosť Matice slovenskej. Ako som už spomínal, poznám niekoľko veľmi aktívnych oblastných organizácií Matice slovenskej, ktoré robia veľmi záslužnú prácu najmä s mládežou. Ak by som viedol rezort kultúry, bol by som hrdý na to, že v takých zložitých podmienkach, aké má na Slovensku miestna kultúra, je ochotný niekto pracovať a kultúru rozvíjať. Hľadal by som zdroje, ako týmto ľudom pomôcť, ako vytvárať nové kultúrne organizácie, pretože tento národ to potrebuje ako soľ.
Zhováral sa Matej MINDÁR – Foto: archív A. K. a SNN