Politici sa pred nami a našimi starými rodičmi bez štipky hanby týždne hádajú o tom, koľko centov pridajú na vianočný dôchodok a či minimálnu mzdu zvýšia o dve alebo o tri a pol eura. Bez záujmu o nás a o tých našich starých rodičov. Väčšinou sú to politici, ktorých živnosťou je od roku 1993 poslanecká lavica a nemajú ani šajnu o tom, aké nemožné je v skutočnosti vyžiť zo živnosti a zo spravodlivosti chrániacej živnosť. Z poctivej práce a z práce vôbec. Kým oni naháňajú politické zisky na tom, že minimálna mzda stúpne v hrubom až na neuveriteľnú hranicu štyristo eur, pán podnikateľ sa v médiách chváli tým, že on zamestnáva čoraz viac dobrovoľníkov. Rozumej, pracujú v režime závislej práce, Zákonník práce a jeho ochranné paragrafy na nich takmer nemyslia, dostávajú stravu a ešte – na cestu do práce. A ak má aj za „zamestnanca“ živnostníka v režime závislej práce, nijakej inštitúcii v tomto štáte to neprekáža. Aj keď pán podnikateľ porušuje zákon. Ak pán podnikateľ nezaplatí faktúru na štyristo eur zamestnancovi, nemusí sa trápiť. Za takú sumu si nikto nebude robiť výdavky s právnikom a zakladať dlhoročný súdny spor. A pán podnikateľ si za dvanásť mesiacov zamestná dvanásť takto ľahko ozbíjateľných zúfalcov.
Teraz je však nevyhnutné súčasne vyhlásiť, že táto poznámka je „iba“ o zlodejoch, grázloch, podvodníkoch a kriminálnikoch, ktorí vystupujú v ekonomickom prostredí ako páni konatelia. Aj keď sami sú často iba bielymi koňmi. Ibaže tých „iba“ nám tu s ironickým úškľabkom a výhražnými vyjadreniami behá akosi priveľa na to, aby sme sa mohli nádejať, že žijeme v právnom štáte, ktorému záleží na tom, že jeho občania majú šancu domôcť sa spravodlivosti. Ak by sa v tejto chvíli niekoho z tých, ktorých by sa mali tieto riadky dotknúť, aj dotkli, nech sa pokojne obráti na autora poznámky. Môže to byť inšpektorát práce, môže to byť stredisko pre ľudské práva, môže to byť finančná správa, môže to byť aj sám pán premiér. Veľmi pokojne a argumentačne mu na dôkazoch viacerých mne známych ľudských osudov potvrdím to, o čom píšem. Pretože, keď dodržiavame možnosti, ktoré ako živnostníci v našom štáte máme, tak sa môžeme akurát tak iba „báť“ pána konateľa s búchačkou pod stolom, prípadne jeho vyhrážok, plných argumentačných nezmyslov. A potupne akceptovať jeho výsmech, podložený práve zákonmi tohto štátu. Vrcholom všetkého je, ak aj niektorý z takto okradnutých živnostníkov využije „právo“ na podanie sťažnosti na to určenej inštitúcii a potom mu volá „niekto“ z organizácie, ktorá má zo zákona sťažnosť posúdiť, „či si to nerozmyslíte“, „a viete, my máme aj iné sťažnosti“... a vlastne, choďte s vašou sťažnosťou niekam... Namiesto toho, aby ju tam začali riešiť. Takže, páni politici a panie političky, starajte sa o vlastné dvoj-, troj- až päťúväzkové trafiky, seďte trebárs aj na desiatich stoličkách, len, prosím, neberte do úst dôchodcov alebo živnostníkov. Lebo, ak by ste to s nimi, iba s nimi mysleli úprimne, najskôr by ste si zistili, s čím všetkým musia zápasiť, aby prežili. Vrátane vašich zákonov, vašej nespravodlivosti a vášho nepráva. Dokonca vrátane vás samotných.
Ivan BROŽÍK