Koncesionári ako gule v mediálnom biliarde

thumbnail

Spor o výšku koncesionárskych poplatkov neosoží nikomu a nikam nevedie. Minister kultúry Marek Maďarič dlhodobo bol (a našťastie stále je) jeden z mála politikov súčasnej i bývalých vládnych agentúr, ktorí aj občiansky rozumeli pojmu verejnoprávnosť, vnímali ho ako potrebu a chápali jeho podstatu. Na druhej strane – predseda SNS Andrej Danko doteraz ako jediný verejne povedal to, o čom si čvirikajú už roky všetky vrabce zo striech verejnoprávnych vysielateľov na Slovensku. Tie vrabce, ktoré v posledných rokoch každý nový manažment našich verejnoprávnych médií, konkrétne telerozhlasu, chcel naučiť, ako sa má správne „čvirikať“, ale, našťastie, doteraz sa to nikomu nepodarilo. Tak sa ich zbavil. Nanešťastie pre koncesionárov zároveň.

■ VLEK KOMERCIE

RTVS_koncesiaAndrej Danko naplno pomenoval podstatu krízy verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Povedal to, za čo boli mnohí zamestnanci z Mlynskej doliny a spod pyramídy na Mýtnej surovo a nekompromisne povyhadzovaní dávnejšie, i nie tak dávno. Verejnoprávnosť je definovaná zákonom, a nie nejakými manažérskymi záujmami ľudí, ktorí predtým ovládali komerčné médiá. Vyhoďme teda aj Andreja Danka! Veď povedal iba to, čo tvrdia roky audiovizuálni tvorcovia na Slovensku. Čo tvrdí inteligencia, čo svorne tvrdí opozícia i... A tu je chyba. Ak by toto konštatovanie predniesol alebo sa s ním aspoň stotožnil aj minister kultúry, bol by najlepším ministrom kultúry samostatného Slovenska.

■ NEPOCHOPENIE POSLANIA

Verejnoprávne médium nemá súťažiť s komerčným prostredím, jeho úlohy sú úplne niekde inde. Má kultivovať poslucháča či diváka, jeho poznanie, rozhľad, jazyk, kultúru a kultúrnosť. Ide o naozaj iba názornú skratku toho, čo pre verejnoprávnosť ukladá zákon, v našej republike nepretržite ak nie porušovaný, tak aspoň obchádzaný. Verejnoprávny znamená slúžiaci právam verejnosti. Nie politickej moci, nie skupinke manažérov, nie celému zástupu ich poplatných podriadených neprofesionálov, a nie vymetačom médií, ktorí berú honoráre všade a za čokoľvek. Hoci aj za vulgárne výrazy či obnažené telá.

■ DANKOV PRIELOM

Je chvályhodný, zaslúži si uznanie. Verejnoprávny telerozhlas už musí konečne začať vyrábať, nie kšeftovať systémom nákup programov a ich predaj. Musí vyrábať to, čo mu prikazuje zákon. Vzdelávacie programy, programy pre deti, vysielania pre menšiny také i onaké, informácie operatívne v čase i v priestore. Toto určite podporuje aj minister kultúry Marek Maďarič a bez akýchkoľvek pochybností  je to jeho kariérny cieľ. Bolo by preto nanajvýš osožné, ak by s predsedom parlamentu našiel spoločnú reč. Obom im ide o to, o čo nám koncesionárom. O programovú kvalitu, o hrdosť na vlastnú výrobu pod vlastnou značkou, o efektivitu výkonov a o spokojného diváka či poslucháča. Kým tým v súčasnom telerozhlase ide zjavne iba o mzdy, odmeny a honoráre. Pre nich však koncesie naozaj dvíhať netreba. To by bol iba začarovaný kruh.

„Ak raz Boh dá, aby som mal politickú silu, jedným z mojich prvých opatrení bude zrušenie koncesionárskych poplatkov,“ povedal Andrej Danko a nám zostáva dúfať, že od „nebies“ raz a najmä už čoskoro tú silu dostane. Nie pre tých nových sedem eur koncesií, ale pre znovunájdenie verejnoprávnosti na Slovensku.

Ján ČERNÝ – Ilustračné foto: archív SNN



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.