Na čele Ústavu pamäti národa končí stranícky kandidát. Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák sa pravdepodobne v októbri rozlúči so svojím postom. Nespokojnosť Správnej rady s výkonom jeho funkcie vyústila do návrhu zmeny zákona o ÚPN, ktorý predkladajú v parlamente poslanci koalície Jaroslav Paška (SNS), Mária Janíková (Smer-SD), Edita Pfundtnerová (Most – Híd) a nezaradená poslankyňa Martina Šimkovičová. Navrhovatelia novely považujú súčasný model riadenia ÚPN jedným človekom za neopodstatnený. Svoj návrh zdôvodňujú takto: „Vloženie rozhodovania o smerovaní a činnosti ÚPN do rúk jednej osoby sa vymyká zo štandardných demokratických princípov. Potreba legislatívnej zmeny vyvstáva jednak zo skúseností s doterajším spôsobom riadenia, ako aj zo stále zvyšujúcej sa potreby transparentného a efektívneho spôsobu riadenia v štátnych i verejnoprávnych inštitúciách.“ Štatutárom ÚPN teda nemá byť jej predseda ako doteraz, ale Správna rada ako kolektívny orgán, ktorý je volený Národnou radou SR a vymenovaný vládou a prezidentom. Spory medzi Správnou radou a zamestnancami Ústavu pamäti na jednej strane a predsedom Ondrejom Krajňákom na strane druhej sú staršieho dáta, ťahajú sa zhruba od októbra minulého roka, pričom vážne narúšajú chod tejto verejnoprávnej inštitúcie. Ondrej Krajňák 16. októbra 2016 odmietol otvoriť mimoriadne zasadnutie Správnej rady ÚPN, na ktorom očakával kritiku svojej práce, a ostentatívne opustil rokovaciu miestnosť. Nasledovalo hlasovanie o uznesení. V ňom rada jednomyseľne vyjadrila „vážne a hlboké znepokojenie nad konaním jej predsedu Ondreja Krajňáka, ktorý dlhodobo nerešpektuje postavenie a úlohy orgánov ústavu“. V uznesení sa ďalej uvádzalo, že predseda ÚPN nepredkladá zásadné koncepčné a riadiace dokumenty, čím vzniká podozrenie, že dochádza k znefunkčneniu celého ústavu a porušovaniu zákona.
- REŽISÉR Z KDH
Pôsobenie Ondreja Krajňáka vo vrcholovej funkcii charakterizovali okrem iného kompetenčné spory so Správnou radou a s pracovníkmi ÚPN pri výmenách riaditeľov sekcií a kontroverzné prepúšťanie nepohodlných pracovníkov, najmä prepustenie talentovaného historika Martina Lacka za jeho názory a publikované historické state o období Slovenského štátu, s ktorými on ako predseda Správnej rady, pôvodným povolaním scenárista a režisér, nesúhlasil. Bolo veľa sťažností aj na zapojenie Ústavu pamäti národa do mediálnej volebnej kampane KDH, čo sa nezrovnávalo s apolitickým poslaním inštitúcie. Na tieto a ďalšie problémy spojené s nespravodlivými pracovno-právnymi vzťahmi na pracovisku upozornili členovia dozornej rady poslankyne Editu Pfundtnerovú a Martinu Šimkovičovú, ktoré sa rozhodli pripojiť svoj podpis pod návrh zákona, ktorý zavádza nový model riadenia a nové kontrolné mechanizmy vylučujúce zneužívanie kompetencií vedením ústavu.
- OPRÁVNENÁ KRITIKA
Predseda Výboru pre obranu a bezpečnosť NR SR Anton Hrnko sa o predsedovi Správnej rady ÚPN vyjadril: „Osobne som mu povedal, že robí nezákonnosti. Keď bude možnosť, tak všetku škodu, ktorá vznikla za tieto nezákonnosti, budem od Krajňáka žiadať naspäť... Podľa môjho názoru tam nepatrí.“ Napriek tomu, že súčasný predseda Správnej rady ÚPN má toho priveľa na rováši, predseda KDH Alojz Hlina sa ho vehementne zastáva. Vo svojom vyhlásení na tlačovej konferencii vyhlásil, že považuje novelizáciu zákona o ÚPN za účelovú, vraj Smer-SD chce Ondreja Krajňáka odvolať z čela ÚPN preto, aby ovplyvnil výsledok októbrových parlamentných volieb v Českej republike. Podľa neho ide o Babiša, ktorého ÚPN označil v agentúrnych zväzkoch za agenta ŠTB a po odvolaní Krajňáka sa za nového vedenia podnet na ústavný súd stiahne.
- HLINOVA LOGIKA
Hlinova logika je smiešna, takú konštrukciu by nevymyslel ani Kim Čong-Il. Prečo by mala mať koalícia Smer-SD, SNS a Most – Híd záujem na tom, aby v Česku vyhral voľby Andrej Babiš, najmä ak je na Slovensku partnerom sociálno-demokratického lídra Fica český sociálny demokrat Sobotka?! Hlina toho už natáral dosť, v tom je skoro zajedno s Matovičom...
Je načase, aby sa v Ústave pamäti národa urobil poriadok, aby v ňom slobodne, bez metód šikanovania, ktoré charakterizujú terajšieho predsedu, mohli pracovať odborníci na výskume našej histórie od roku 1939, aby mohli pracovať bez politickej zaujatosti a zaužívaného čierno-bieleho videnia našej novodobej historiografie.
Ľudovít ŠTEVKO – Foto: ÚPN – Karikatúra: Andrej MIŠANEK
KOMENTÁR
Už hodinu po dvanástej ...
Roman MICHELKO
V súvislosti s novelou zákona o ÚPN sa začínajú vytvárať bájky a legendy s cieľom zakryť skutočnú podstatu problému. Ten pramení z jednoduchého faktu. Súčasný predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák vo svojej funkcii zlyhal. Už jeho nominácia bola veľmi nešťastná a svedčí o tom, že vládne strany pri obsadzovaní množstva postov konajú náhle, improvizovane, bez hlbšieho uváženia, a preto niektoré takéto nominácie sa skončia nešťastne. Ondrej Krajňák je presne tento prípad. Na svoju funkciu sa ani zďaleka nekvalifikoval – ani osobnostne, a už vôbec nie odborne. To by však nemusel byť až taký problém, ak by mal v sebe elementárnu ľudskú pokoru, súdnosť a schopnosť uvedomiť si, že vedie inštitúciu, ktorá má v značnej miere samosprávny charakter a všetky svoje plány a koncepcie, ale aj zásadnejšie rozhodnutia môže presadiť len v prípade, ak o tom presvedčí Správnu radu. Je zjavné, že svoje postavenie poňal úplne inak. Keď pochopil, že jeho viaceré nekompetentné návrhy narážajú na odpor v Správnej rade, začal sa správať ako vládca. Veľmi skoro sa tak dostal do ostrého konfliktu nielen s Dozornou radou ÚPN, ale aj s celou Správnou radou, ktorá je kreovaná z troch zdrojov – tretinu členov vymenováva vláda, tretinu parlament a tretinu prezident. Vymenovávanie prebieha v rozličnom čase a už tento spôsob kreovania je zárukou, že členovia Správnej rady nie sú takpovediac z jedného cesta.
Krajňákovi sa však podarilo nemožné – popudil proti sebe všetkých členov Správnej a dokonca aj Dozornej rady. Členovia Správnej rady už v roku 2014 napísali list adresovaný Národnej rade Slovenskej republiky s výzvou riešiť neúnosnú situáciu – v liste sa doslovne hovorí o „stave úplného rozvratu“, pričom je namieste otázka, prečo sa to neriešilo už vtedy? Následkom toho v ÚPN nastalo bezvládie, alebo skôr bezprávie, keď predseda Správnej rady začal ostentatívne ignorovať tento orgán, ba dokonca ho zažaloval na súde. Súdnou žalobou chcel dosiahnuť, aby súd definoval jeho kompetencie. Aktuálne je rozhodnutie na Najvyššom súde. Nižšie súdy mu nevyšli v ústrety. Napokon nič viac nedokazuje odborné a manažérske „kvality“ predsedu – filmového režiséra, ako fakt, že od roku 2013 ÚPN vyprodukoval jediný dokumentárny film, kým pred jeho nástupom ich v ústave vznikalo niekoľko ročne. Je smutné, že takýto stav nastal už v prvých mesiacoch jeho pôsobenia na čele ÚPN a bolo jasné, že to môže vyriešiť len zákonodarca.
Novela zákona o ÚPN priam systémovo zabraňuje takému fatálnemu zlyhaniu, akého sme dnes v ÚPN svedkami. Podobnej situácii sa predíde už samotnou voľbou predsedu Správnej rady ÚPN. Práve Správna rada si totiž po novom bude z vlastného stredu voliť svojho predsedu. Tým sa predíde situácii, v akej sa nachádza dnes. Tento nový spôsob má aj ďalšie výhody. Za daných okolností je podstatne pravdepodobnejšie, že na čelo ÚPN sa dostane všeobecne vážená a rešpektovaná osobnosť, nie nominant politikov, ktorí výber súčasného kandidáta zjavne podcenili a stačilo len to, že najmenej prekážal. Mimochodom, aj po novele zákona o ÚPN má Krajňák úplne rovnakú šancu obhájiť svoj post spolu s ďalšími ôsmimi členmi tohto orgánu. Ak sa tak nestane, nebude to vinou zásahu politikov, ale pre jeho profesijné a ľudské (ne)kvality.
Treba zdôrazniť, že Krajňák sa stal predsedom Správnej rady ÚPN v čase samovládnutia Smeru-SD bez akýchkoľvek koaličných partnerov, a práve preto sa ním stal len z milosti tohto politického subjektu. O to trápnejšie a smiešnejšie vyznieva, ak kolegov zo Správnej rady nálepkuje ako politických nominantov Smeru a SNS. Do tejto skupiny však zaradil aj nominanta prezidenta Kisku. Najtrápnejšie na všetkom je, že ľudia z jeho okolia sa usilujú vytvoriť legendu o tom, že novela zákona o ÚPN má akýsi súvis s peripetiami šéfa českej ANO Andreja Babiša. Pre ľudí, čo aspoň trochu vidia do veci, je jasné, že je to extrémne hlúpa fabulácia. V celej Správnej rade, medzi pracovníkmi a všetkými zúčastnenými je absolútny konsenzus v tom, že spis agenta Bureša (krycie meno A. Babiša) je pravý, a preto A. Babiš bol aktívnym a vedomým spolupracovníkom ŠTB. Problém nie je na strane ÚPN ani nikde v politických kruhoch, v tejto kauze je na slovenskej strane sporu absolútny konsenzus. Problém je v tom, že bývalí riadiaci dôstojníci ŠTB, ktorí agenta Bureša riadili, za záhadných okolností zásadne zmenili výpovede v tom zmysle, že si všetko, čo je v spise, vymysleli, a že vlastne s Babišom nespolupracovali. Práve tieto tvrdenia korunných svedkov dostali proces s Babišom do dôkazovej núdze, čo však nie je záležitosť ÚPN, ale súdov.