Kremeľ tvrdo odmieta rozširovanie NATO

thumbnail

Snaha Ruska o zaistenie bezpečnostných záruk od Západu. V čase rozpadu Sovietskeho zväzu boli Michailovi Gorbačovovi poskytnuté verbálne záruky, že sa NATO neposunie smerom k Rusku. Tieto záruky sa ukázali ako plané sľuby a Aliancia postupne pohlcovala štáty, ktoré kedysi tvorili satelity, či boli integrálnou súčasťou Sovietskeho zväzu. Ruská federácia posúvanie vojenskej infraštruktúry k svojim hraniciam vníma ako bezpečnostnú hrozbu. Po dlhých rokoch ústupkov a pasivity sa vedenie ruského štátu rozhodlo postaviť na rozhodný odpor. Hrozí na východe Ukrajiny vojenská eskalácia?

Ruské ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo 17. decembra dva návrhy zmlúv týkajúcich sa bezpečnostných záruk žiadaných od Spojených štátov amerických a Severoatlantickej aliancie. Tieto návrhy, ktoré boli predložené predstaviteľom oboch subjektov, vyzývajú k rozsiahlym ústupkom a zárukám od „kolektívneho Západu“, ako ho nazývajú ruskí predstavitelia.

  • EXPANZIA NATO

Dohoda s Washingtonom vyžaduje, aby Spojené štáty vylúčili expanziu NATO na Východ a odmietli budúce prijatie akýchkoľvek štátov patriacich v minulosti Sovietskemu zväzu. Zvlášť je citlivá téma Ukrajiny, ktorú Kremeľ považuje za neprekročiteľnú červenú čiaru, ako to zdôraznil námestník ministra zahraničia Sergej Rjabkov už pri rokovaniach v Ženeve. „Pre nás je úplne záväzné zabezpečiť, aby sa Ukrajina nikdy, nikdy, nikdy nestala členom NATO,“ uviedol.
Príslušná časť dohody so Severoatlantickou alianciou pokrýva podobné témy, ale je formulovaná trochu odlišne: „Účastníci, ktorí sú členskými štátmi Severoatlantickej aliancie, (NATO), preberajú zodpovednosť za vylúčenie ďalšieho rozširovania NATO vrátane Ukrajiny a ďalších štátov.“ Obe verzie dohody zakazujú rozmiestnenie akýchkoľvek zahraničných zbraní (predovšetkým rakiet stredného a kratšieho doletu vo vzájomnom dosahu) a zriaďovaní akýchkoľvek zahraničných vojenských základní ‒ či už západných, alebo ruských na Ukrajine a v bývalej sovietskej sfére. Dokument tiež zakazuje rozmiestnenie ďalších síl NATO, okrem území, na ktorých sa nachádzali pred rozšírením NATO na Východ v máji 1997, s výnimkou výnimočných okolností a pokým sa na tom obe strany nedohodnú. Ruská strana dala jasne najavo, že Kremeľ odmieta akýkoľvek zdržujúci prístup k prebiehajúcim rokovaniam.

  • ŽENEVSKÉ ROKOVANIA

Požiadavky Moskvy boli jasne a otvorene prednesené a formulované. Ešte pred samotným kolom rokovaní, ktoré sa uskutočnilo druhý januárový týždeň, si Moskva ústami prezidenta V. Putina, v prípade, ak Severoatlantická aliancia odmietne poskytnúť Rusku bezpečnostné garancie, vyhradila právo reagovať podľa uváženia: „Odpoveď môže byť akákoľvek. Bude to závisieť od toho, čo mi poradia naši vojenskí experti,“ dodal ruský prezident.
Rokovania sa začali 10. januára v Ženeve rozhovormi medzi americkou a ruskou delegáciou. Pokračovali 12. januára v Bruseli zasadnutím Rady NATO ‒ Rusko a o deň neskôr 13. januára pod hlavičkou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vo Viedni. Najdôležitejšie rozhovory prebehli s predstaviteľmi USA. Americkú delegáciu na rokovaniach v Ženeve viedla námestníčka ministra zahraničných vecí USA Wendy Shermanová. Na čele ruského tímu bol Sergej Rjabkov. Schôdzka trvajúca približne osem hodín sa konala za zatvorenými dverami v priestoroch Stálej misie USA v Ženeve. S. Rjabkov na brífingu po rokovaní podľa agentúry TASS uviedol, že rokovania s delegáciou USA boli „zložité, komplexné a konkrétne“. Dodal tiež: „Vyzývame USA, aby sme v tejto chvíli prejavili maximálnu zodpovednosť. Riziká spojené s možným nárastom konfrontácie by nemali byť podceňované.“ Zopakoval, že Rusko má v otázkach bezpečnosti tvrdú pozíciu, ale Spojeným štátom a NATO nepredkladá ultimáta. Upozornil, že pokusy USA a NATO o vydieranie Ruska sú neprijateľné a neprinesú želaný výsledok.
Americkí predstavitelia zrejme nepochopili imperatívnosť ruských požiadaviek, čo potvrdzuje vyjadrenie Neda Pricea, hovorcu úradu amerického ministerstva zahraničia, ktoré zaznelo po rokovaní, kde zdôraznil, že Washington nebude brať do úvahy ruské návrhy na nerozširovanie NATO a nemá v úmysle o tejto myšlienke ďalej diskutovať.

  • NATO NEUSTÚPI

Po rokovaniach Rady NATO – Rusko o dva dni neskôr svetové agentúry priniesli správy o výsledku rokovaní citovaním generálneho tajomníka organizácie Jensa Stoltenberga: „Severoatlantická aliancia odmieta robiť akékoľvek kompromisy vo veci možného budúceho členstva Ukrajiny v NATO.“ Dodal, že členovia NATO sú jednotní v názore, že každá krajina má právo vybrať si vlastnú cestu. Poukázal na to nielen v súvislosti s možným členstvom Ukrajiny v Aliancii, ale aj Gruzínska, ktoré sa tiež usiluje o vstup, naznačil však možnosť ďalších rokovaní.
Rokovania boli z pohľadu Ruska neúspešné vzhľadom na neústupčivosť oboch strán. Už po Ženevských rokovaniach vyhlásil námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov: „Na kompromisy sa musí pripraviť americká strana. Ruská strana sem prišla s jasnou pozíciou, od našich postojov sa skrátka nemôžeme odkloniť.“ Po rokovaniach Rady NATO – Rusko bol ešte viac skeptický, dokonca pohrozil, že v prípade zvýšeného napätia so Spojenými štátmi nemožno vylúčiť nasadenie ruskej vojenskej infraštruktúry na Kube a vo Venezuele. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov uviedol, že Rusko dúfa, že sa obnovia bezpečnostné rozhovory so Spojenými štátmi. Bude to však podľa neho závisieť od reakcie Washingtonu na návrhy Moskvy.

  • HROZBY

Spojené štáty pohrozili Rusku už tradičným spôsobom. Zavedú proti nemu prísne sankcie. Balíček je už pripravený. Prichádza v podobe návrhu zákona demokratických senátorov, ktorý podporuje Biely dom a ktorý má priniesť ruskej ekonomike „vážne straty“.
Sankcie by priamo, okrem ekonomických subjektov, zasiahli dokonca prezidenta Putina, premiéra Mišustina, ministra zahraničia Lavrova či náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl generála Gerasimova. Pokiaľ ide o americké hrozby, ako Putin minulý mesiac povedal Bidenovi, akákoľvek snaha o postih Ruska by vyústila do ,,úplného prerušenia vzťahov“ medzi Ruskom a krajinami, ktoré sa pokúšajú o sankcie. A v histórii ľudstva nasledovala po „úplnom prerušení vzťahov“ medzi dvoma stranami, ktoré sú v stave existenčnej hrozby pre národnú bezpečnosť jednej či oboch strán, iba vojna...

Radoslav ŽGRADA – Foto: zahraničná tlač



1 Komentár

  • Andrej

    Ruska bzdura

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.