Kresťanstvo na Slovensku má dlhú a vytrvalú kontinuitu

thumbnail

O dokumentárny film RTVS o misii solúnskych bratov je záujem v Macedónsku. Redakcia duchovného života verejnoprávnej RTVS pripravila k jubileu misie sv. Cyrila a Metoda dokumentárny film Solúnska misia. Scenár k filmu napísala Bernadeta Tokárová. Dokument mal ohlas i v Macedónsku, keďže aj v tejto krajine sú autentické miesta pôsobenia žiakov sv. Cyrila a Metoda. Preto je záujem pripraviť film i v macedónčine. V ohlasoch na film sa objavil tiež údaj, že národné a štátne oslavy sviatku sv. Cyrila a Metoda sa u nás konajú na mieste najstaršieho biskupstva v strednej Európe. S historikom prof. Richardom MARSINOM sme hovorili o jeho názoroch na túto problematiku.

  • Je spomínané tvrdenie presné a ako to vlastne bolo so vznikom biskupstiev na území dnešných stredoeurópskych štátov?

Jednoznačne možno povedať, že to nie je omyl, len to treba geograficky spresniť. Nitrianske biskupstvo  je najstaršie vo východnej časti strednej Európy. A ako vznikali biskupstvá?  Biskupstvá vznikali na územiach, kde už kristianizácia dosiahla určitý stupeň, lebo na vznik biskupstva bolo treba súhlas Ríma, pápežskej stolice. V Nitre biskupstvo vzniklo v júni 880, je to spomenuté v pápežskej bule Idustriae Tue, ktorej celý text sa zachoval síce nie v origináli, ale v registri pápežskej kancelárie a súčasne tou  istou listinou bola zriadená aj moravská cirkevná provincia. Na čele bol arcibiskup Metod a jeho prvým sufragánnym, teda podriadeným biskupom bol  biskup Wiching v Nitre, ktorý bol vysvätený za biskupa na výslovnú žiadosť Svätopluka. No a keď sa pozrieme na ostanú situáciu v okolí, tak napríklad v Prahe vzniklo biskupstvo až v roku 973, v Ostrihome  až na začiatku druhého tisícročia, približne okolo roku 1002. Pokiaľ ide o Krakov, predpokladá sa, že to bolo koncom desiateho storočia, ale presný rok sa nevie.

  • Ak by sme to teda zhrnuli, v Nitre je najstaršie biskupstvo vo východnej časti strednej Európy?

Áno. Malo však krátke trvanie. Lenže aj biskup Wiching, ktorý  bol desať-jedenásť rokov v Nitre po vyhnaní Metodových žiakov, potom pre isté rozpory so Svätoplukom odišiel z Veľkej Moravy a biskupa tu nebolo. Na biskupský na stolec v Nitre bol vymenovaný nový biskup až okolo roku 900, keď sa obnovila cirkevná organizácia na Veľkej Morave. Zasa z iných listín vieme, že bol vymenovaný arcibiskup a traja biskupi pre  Veľkú Moravu. Pokiaľ ide o arcibiskupa, sú spory o tom, kde to bolo. Či to bolo v Mikulčiciach alebo Starom Měste na Morave. Na to nie je úplne jednotný názor. Všeobecne sa prijíma, že jeden z tých troch podriadených biskupov musel byť v Nitre. To sa akceptuje a miesta pôsobenia tých ďalších dvoch sa odhadujú. Ak to mám zostručniť – od Zadunajska až po Poľsko.

  • Povedzte, aké vlastne to bolo vtedy územie, ako sa vyvíjalo, prečo vzniklo biskupstvo práve v Nitre?

Vyplynulo to z vtedajšej politickej organizácie Veľkej Moravy, veľkomoravského štátu. Vieme, že Nitra bola sídlom nástupcu trónu veľkomoravskej  dynastie od prvej polovice tridsiatych rokov 9. storočia. Dovtedy bola samostatným kniežatstvom, potom si ju podrobil Mojmír. Ale z politického hľadiska bola v Nitre zrejme osobitná územná správa. Neviem, či by sme to mohli pomenovať dnešným pojmom autonómia. Z  hľadiska veľkomoravského vládcu bolo namieste, že keď vznikla cirkevná organizácia, tak ten prvý podriadený biskup, ktorý bol vymenovaný, bol na tom území, ktoré bolo politickým centrom v rámci Veľkej Moravy. A tým bolo Nitriansko. To bolo prirodzené. Svätoplukovi na tom záležalo aj preto, že predtým, než sa stal ústredným kniežaťom, ústredným vládcom Veľkej Moravy, bol v Nitre, v Nitrianskom údele. Lenže posledné roky bol v Nitriansku v takom postavení, že bol pomerne samostatný od Rastislava, ktorý ho vymenoval. Svätopluk  mal suverénne postavenie. Medzi nimi – Svätoplukom a Rastislavom, došlo k sporom. Spory vyústili do zosadenia Rastislava...

  • Povedali sme, kedy vzniklo biskupstvo v Nitre, aj to, že zruba o sto rokov neskoršie vzniklo ostrihomské. Bolo teda ostrihomské postavené na základoch nitrianskeho?

Marsina_historikToto je určitý problém, ktorému sme sa venovali aj v minulosti. Nám je jasné, že územie Nitrianskeho biskupstva muselo byť v okolí Nitry, inak povedané bolo to územie na sever od Dunaja v rámci Veľkej Moravy. Keď však vznikala cirkevná organizácia v Uhorsku za Štefana I. začiatkom 11. storočia, je zaujímavé, že ostrihomské arcibiskupstvo vzniklo preto, lebo Ostrihom bol sídlom panovníka, tam sídlili tak Gejza, ako aj Štefan, teda arcibiskupstvo vzniklo v hlavnom meste. Ostrihom nedostal územia v dnešnom Maďarsku, teda na juh od Dunaja, tých bolo minimum. Väčšina územia, ktoré patrilo ostrihomskému arcibiskupstvu do 18. storočia, bola na sever od Dunaja. Nitra sa obnovila na prelome 11. až 12. storočia. Potom vzniklo banskobystrické biskupstvo, spišské biskupstvo a rožňavské biskupstvo. Ostrihom pri svojom vzniku v roku 1002, ak je to presný rok, dostal územia bývalého Nitrianskeho biskupstva spred sto rokov. Preto sa nemohlo v Nitre obnoviť biskupstvo, ale vzniklo prepošstvo. Bolo to v poslednej tretine desiateho storočia, teda vtedy, keď sa oficiálne začala kristianizácia vtedajšieho uhorského štátu. Môžeme povedať, že ostrihomské arcibiskupstvo dostalo územia, kde bola tradícia kristianizácie najsilnejšia a v tom čase najživšia. Môžeme to tvrdiť aj preto, lebo vieme, že Štefan po otcovej smrti, keď sa stal veľkokniežaťom, mal isté ťažkosti. Proti nemu vystúpil jeho príbuzný Kopáň. Ten bol proti rozširovaniu kresťanstva, teda bol za zotrvávanie v pohanských tradíciách, a došlo medzi nimi k vojenskému stretu. Situácia sa vyvinula tak, že Štefan v prvej fáze z Ostrihomu ustúpil na sever od Dunaja, teda zrejme išiel na územie, kde bol uznávanejší, kde neboli proti nemu ako na juhu – v Zadunajsku. Severne od Dunaja pozbieral svoje sily a potom došlo k rozhodujúcemu stretnutiu s Kopáňom. Štefan prišiel na územie, kde bolo pre jeho konanie väčšie porozumenie. To je druhý politický dôvod, teda nielen dôvod územný, ale aj táto okolnosť politického charakteru. Tento kresťanský rozmer , ktorý ovplyvňoval jeho konanie, treba zohľadňovať.

  • Ste nestor slovenskej medievistiky, rešpektovaný medievista, v žargóne stredovekár. Necítite zadosťučinenie, že sa potvrdila vaša dávnejšia téza o tom, že ak boli v Nitre kamenné chrámy, bol to vyšší stupeň kristianizácie, pretože kresťania zrejme mali na prvopočiatku drevené stavby až potom budovali chrámy z trvanlivejšieho materiálu. Najnovšie archeologické nálezy v Bojnej to tiež potvrdzujú. Ukazuje sa, že dejiny kresťanstva na našom území sú staršie, než je dátum príchodu misijných bratov.

Bola to síce téza, ale bola opretá o vysvätenie kostola v Nitre arcibiskupom  Adalrámom v roku 828. Téza sa opierala o uznesenie tzv. Dunajskej synody z deväťdesiatych rokov ôsmeho storočia, keď po porážkach Avarov vojskami Karola Veľkého sa rozhodovalo o tom, že územia vymanené spod moci Avarov treba sústavne kristianizovať. A kostol v Nitre nemožno spájať len s Pribinovou manželkou, ale aj s touto sústavnou kristianizáciou. Kostol v Nitre bol už vyvinutejšou fázou kristianizácie.

  • To však znamená, že svätých Cyrila a Metoda nemožno vnímať ako prvotných vierozvestcov...

Z môjho pohľadu, a dovolím si povedať že aj z pohľadu histórie, sv. Cyrila a Metoda skutočne nemožno pokladať za prvotných kristianizátorov na našom území. To skutočne nemožno. Svätí Cyril a Metod však boli rozširovateľmi územia kristianizácie, lebo nitriansky Pribinov kostol len svedčí o rozširovaní kristianizácie v pôvodnom Nitriansku. Pôvodne Nitriansko nebolo celým územím, ako je dnes Slovensko, bolo jeho západným územím. No už za Svätopluka, keď bol v Nitre – a to bolo najneskoršie od šesťdesiatych rokov deviateho storočia – Nitriansko začalo expandovať.  Svätopluk robil výboje aj smerom na východ, a ak zoberieme dnešné územie východného Slovenska, tam už možno považovať sv. Cyrila a Metoda za prvotných kristianizátorov. Takto treba misii rozumieť. Z tohto hľadiska ma aj televízny dokument o misii solúnskych bratov uspokojil, len sa malo viac hovoriť o tom, čo sme teraz konštatovali jednoznačnejšie.

  • Môžeme teda tvrdiť, že kresťanstvo je v mnohorakých dejinných podobách kontinuálnou súčasťou nášho historického vývoja?

Jeden slovenský historik hovorí, že kristianizácia sa na Slovensku začala v roku 831, lebo je niekde správa, že vtedy sa začala kristianizácia u Moravanov. Ďalší  tvrdia, že nebola kontinuita medzi tzv. veľkomoravským kresťanstvom a kresťanstvom o sto rokov neskôr, čo treba na základe toho, čo sme doteraz povedali, pokladať za vylúčené. Isté je, že vyššie  cirkevné štruktúry zanikli v prvom desaťročí alebo v prvom štvrťstoročí desiateho storočia. Nemôžeme predpokladať, že zanikla viera, veď aj keď začiatkom jedenásteho storočia prišli starí Maďari, neobsadili hneď celé Slovensko od čiary Tranava – Nitra až po sever. Zaujali ho v druhej polovici desiateho storočia, na to máme doklady, napríklad Ducové.
Rotunda v Ducovom pri Piešťanoch slúžila až do sedemdesiatych rokov desiateho storočia. Ducové je dokladom, že tu žilo kresťanstvo ešte pol storočia po tom, čo starí Maďari vkročili na územie dnešného Slovenska.

Zo stredoveku máme na toto kresťanstvo málo dokladov, lebo nepochybne Ostrihom a oficiálne kresťanstvo v Uhorskom kráľovstve chcelo budovať na nových, svojich vlastných tradíciách a neopierať sa o niečo spred sto rokov. Ak ide o otázku, či tradícia mohla byť živá,  na to je jednoznačná odpoveď. V Ostrihome, keď tam vzniklo biskupstvo, veľmi dobre vedeli, čo bolo pred sto rokmi. Veď keď v sedemdesiatych rokoch desiateho storočia vedeli v Pasove, že tu bolo biskupstvo, tak to museli vedieť aj v Ostrihome, že tu bolo biskupstvo, to je nepopierateľné.

  • Čo bolo pre vás najpozoruhodnejšie pri výskume starých listín v súvislosti s Nitrou?

Ťažko odpovedať, veď významnou je už len samotná existencia, jestvovanie takýchto listín, veď len pre Nitru máme takýto doklad z deviateho storočia, pre nijaké iné slovenské mesto nemáme  písomný doklad z deviateho storočia. To napokon nemáme, ani pokiaľ ide o veľkú Moravu. V listine sa hovorí o Veľkej Morave, ale nie o konkrétnom mieste. Ďalšie dve najstaršie listiny, ktoré sú dodnes zachované v origináli, sú tiež spojené s Nitrou. Sú to Zoborské listiny z rokov 1111 a 1113. Ďalšou takou významnou listinou je zakladajúca listina kláštora v Hronskom Beňadiku, tá je z roku 1075, ale jej pôvodný text sa nám nezachoval...

Pre mňa je jednoznačné, že Slovensko bolo kresťanské, kontinuitne kresťanské od deviateho a potom nepochybne od jedenásteho storočia až doteraz. A že kresťanstvo vplývalo na všetok vývoj na dnešnom Slovensku. Pokiaľ ide o zmeny, situácia sa zmenila tak od polovice dvadsiateho storočia. Podľa mňa kresťanstvo na Slovensku žilo veľmi silne aj za socializmu, aj keď nebolo oficiálne podporované .

Zhováral sa Dušan D. KERNÝ – Foto: archív SNN    



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.