Poučenie z dvojakého bruselského metra pre Maďarov a Poliakov. Európska komisia začala proces monitorovania dodržiavania zásad právneho štátu a slobody médií v Poľsku. Sprevádza to búrlivá, priam vášnivá diskusia politických špičiek priamo v Bruseli. Tvrdenie o ohrození právneho štátu je dôsledok rýchlych zmien zákonov nového poľského parlamentu po víťazných voľbách. Väčšina parlamentu, vláda, ako aj poľský prezident sú z jednej strany.
Brusel promptne reagoval na rýchle zmeny vo Varšave. Predtým síce dlho a zásadne za to isté kritizoval Budapešť, ale podobný krok voči vláde jednej strany v Maďarsku nezaviedol. Postup európskej špičky v čase krízy rozdeľuje. Problém migrácie nezmizne, nech sa hranice zatvoria kdekoľvek. V Británii je už päťdesiattri percent ľudí za vystúpenie z EÚ. A bruselskí predstavitelia Tusk a Schultz majú neuveriteľne čas na rozsahom menší poľský problém. Vo verejnosti to oslabuje dôveru v ich schopnosti v ére veľkej a vleklej krízy.
■ TLAK NA JEDNOTU
Rozhodnutie Európskej komisie ukázalo, že „preverovanie“ Poľska je aj snahou udržať čo najväčšmi jednotu radov Únie. Tá má dosť starostí, aby dobre dopadlo referendum v Británii, kde sa bude zvažovať možnosť vystúpenia. Najsilnejšie štáty, ako Nemecko, čelia nevídane prudkému poklesu popularity a postavenia špičkových štátnikov, osobitne A. Merkelovej. Nie je to len následkom migračnej krízy. Ide aj o to, že štáty strednej Európy neprijali nanucovaný automatizmus prerozdeľovania utečencov. Je to predmetom trvalého napätia. Chápe sa to ako nedostatočná schopnosť solidarity, oslabovanie súdržnosti Únie. A v tejto veľkej kríze, ako v krízach vždy, je zachovanie súdržnosti a stability pre EÚ to kľúčové. Odrazu sme sa stali „východoeurópskymi štátmi, ktoré si musia uvedomiť, že nijaký štát EÚ si nemôže zo spoločného koláča vyberať len hrozienka“. Zrazu sa nám dôrazne pripomína, že demokracia znamená dodržiavanie právneho štátu a slobody názoru, slobody médií.
■ ROVNÝ A ROVNEJŠÍ
Všetko by to bolo v poriadku, ak by sa rovnaký meter používal aj voči Maďarsku a jeho dominantne vládnucej strane FIDESZ Viktora Orbána. Tá tiež nastúpila so zákonmi, ktoré menili zloženie ústavného súdu a pomerov v médiách. Bola síce vystavená kritike, ale V. Orbán ešte v roku 2013, a to priamo v Štrasburgu, si to vyprosil. Ohradil sa, aby Brusel zasahoval do práv Maďarov ako za čias Sovietskeho zväzu.
Predseda Európskeho parlamentu M. Schulz tentoraz vyčíta novej poľskej vláde „riadenú demokraciu podľa ruského vzoru à la Putin“. Jej postup dokonca prirovnával „k štátnemu prevratu“. Treba povedať, že Schultz je z nemeckej sociálnodemokratickej SPD a uchádzal sa o post ako kandidát socialistickej, teda menšej polovice európskeho parlamentu. Kým Únia v prípade Maďarska prakticky nič neurobila, voči Poľsku začala konať v zmysle článku 7. Prečo to v prípade Maďarska neurobila? Orbánovo Maďarsko s FIDESZ-som na čele je členom väčšinového ľudoveckého, kresťanskodemokratického zoskupenia... Porazená poľská vláda a strana, ktorá predtým katapultovala do Bruselu za „prezidenta“ Európskej únie Poliaka Tuska, patrila do toho istého zoskupenia ako Martin Schultz. Terajšia vševládna strana Právo a spravodlivosť je mimo týchto zoskupení. V tom je časť vysvetlení. V Maďarsku je situácia oveľa dramatickejšia, napríklad pokiaľ ide o médiá. V Poľsku sa zásahy vlády týkajú verejnoprávnych médií a súkromné médiá ponechávajú nedotknuté. V Maďarsku však dochádza k šikanovaniu aj súkromných médií, súkromných rozhlasových staníc.
■ BEZ ILÚZIÍ
Tlak na poľskú vládu sa zvyšuje. To podporuje jej kritikov v Poľsku. Lenže aj tu vidno rozdiel medzi obomi krajinami a politickými pomermi v nich. V Poľsku sa demonštruje, v Maďarsku nie. V Maďarsku kritika, tlak euroinštitúcií nijakým spôsobom nemajú vplyv na početné demonštrácie ako v Poľsku. V Poľsku sa zaviedol mechanizmus monitorovania, ktorý na jednej strane vytvára tlak na vládu a na strane druhej priamo povzbudzuje tých, ktorí proti nej demonštrujú. Do Bruselu, do jamy levovej, vyrazil poľský prezident a predsedníčka vlády. Aké pomery a aká atmosféra okolo zavedenia monitorovania panujú, azda najlepšie dokladá dementi samotného prezidenta Európskej rady Donalda Tuska. Ten rázne poprel, že by išlo o bruselské sprisahanie proti Poľsku, inými slovami proti terajšej víťaznej politickej strane. Pohľad do takejto bruselskej kuchyne dáva poľským partnerom vo Vyšehradskej štvorke možnosť realisticky a najmä bez ilúzií vidieť pomery v terajšej európskej špičke.
Dušan D. KERNÝ – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA