Kšeftovanie s nahrávkou, so cťou aj s profesijnou hrdosťou

thumbnail

POD POKRIEVKOU

Sudcovia a prokurátori v Kočnerovej sieti, Gorila a esenciálne pokrytectvo opozície. Top  politickou témou uplynulých dní bolo zverejnenie komunikácie medzi bývalým generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom a Marianom Kočnerom. Samozrejme, to, čo sme sa pri tom dozvedeli, definitívne diskvalifikuje Dobroslava Trnku nielen z postu generálneho prokurátora, ale aj prokurátora ako takého, keďže z obsahu  audiozáznamu bolo úplne jasné, že Dobroslav Trnka, respektíve jeho adlátusi sa pokúsili vydierať Jaroslava Haščáka  s cieľom  predať mu audionahrávku Gorily. Problém je v tom, že už predtým ju Marian Kočner predal Jaroslavovi Haščákovi, pričom sa zaručil, že je to jediný exemplár. Pochopiteľne, zbojnícka česť Mariana Kočnera týmto ťažko „utrpela“, čo dával Dobroslavovi Trnkovi veľmi jasne najavo...

Potvrdilo sa teda len to, čo sme už vedeli. Jaroslav Haščák sa už dávnejšie v rozhovore pre Aktuality.sk s Marekom Vagovičom a Petrom Bárdym preriekol, že za Gorilu zaplatil. Cenu síce nepovedal, dnes však vieme, že to mal byť milión eur. Nepochválil sa však, že tým sa to celé neskončilo, že neskôr  prišli akési indivíduá a pýtali ďalších päť miliónov a že za nimi stál Dobroslav Trnka.

OTVORENÝ ÚČET

Z rozhovoru sme sa ďalej dozvedeli, že Dobroslav Trnka mal u Mariana Kočnera otvorený účet a že ten mu veril. Podľa audionahrávky Kočner vyplácal Trnku podľa potreby a že mu jeho podiel z „vybavovačiek“ strážil s tým, že časom, keď už nebude vo funkcii, dostane všetko, „čo mu patrí“.

Ďalšou líniou rozhovoru boli okolnosti voľby generálneho prokurátora. Ako vieme, do tejto voľby sa investovalo relatívne veľa. Konkrétne dva milióny eur s tým, že jeden dal Kočner a druhý Haščák. Ak si uvedomíme, že to malo ísť na štyroch poslancov, pol milióna pre každého za jedno hlasovanie je slušná sumička. Asi aj preto je post poslanca stále taký lukratívny.  Ako však vieme, v systéme  nastala chyba. Nakoniec na hlasovanie v poslednej chvíli nečakane prišiel jeden poslanec zo služobnej cesty a hlasovanie nedopadlo tak, ako bolo naplánované.

Toto všetko sa plus-mínus dozviete aj z mainstreamových médií. Čo sa však nedozviete,  sú nasledujúce skutočnosti. Kedy bol zvolený Dobroslav Trnka za generálneho prokurátora? V roku 2004 za druhej Dzurindovej vlády. Kto navrhol v roku 2011 Dobroslava Trnku znova za generálneho prokurátora? Stanislav Janiš, šéf poslaneckého klubu SDKÚ. Prečo to tak bolo? Pretože vyhovoval všetkým. Kryl zlodejstvá akejkoľvek vládnej garnitúry, bol spoľahlivý a tí, čo boli aktuálne pri moci, mohli pokojne spávať.

UKÁŽKOVÉ ÚKLADY

Vtedajšia voľba generálneho prokurátora mohla mať ešte jeden bonus. Premiérka Iveta Radičová, ktorá si istý čas naozaj myslela, že bude reálnou premiérkou, sa rozhodla, že takéto indivíduum na poste generálnej prokuratúry nebude trpieť, a chcela výmenu. Dokonca tým podmienila svoje zotrvanie v premiérskej funkcii. O to viac sa duo Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš snažili, aby narazila. A práve preto pri dnešnej interpretácii tejto kauzy duo SaS a OĽaNO, ako aj  predajné médiá prerazili akékoľvek dno pokrytectva. Richard Sulík sa  práve vtedy stretol s Marianom Kočnerom a veľmi žoviálne sa bavili aj o výmene Ivety Radičovej na poste premiérky, pričom  výmena sa dala dosiahnuť práve zvolením Dobroslava Trnku. V tom čase mala SaS rovnaký záujem ako Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš, ktorým išlo o to, aby práve druhý z dvojice vystriedal Ivetu Radičovú.

Dnes sa zoširoka diskutuje, z akého klubu boli tí povestní štyria kúpení poslanci. A, samozrejme, najlepšie sa to hodí hodiť na krk „nemilovanej strane“ Most ‒ Híd a Bélu Bugára. Osvetliť či nasvietiť takéto skutočnosti sa však dnes nehodí. Preto sa môžeme len naivne pýtať, kde sú investigatívci denníka SME, Denníka N či Aktualít? Kedy prestanú byť trápnučkými propagandistami a začnú byť naozaj novinármi? Samozrejme, v súvislosti s touto kauzou by sme si mali najmä položiť otázku, ako je možné, že obskúrne figúrky typu Dobroslava Trnku sa dostávajú do takých významných funkcií? Asi je chyba v systéme, ak nedokáže odfiltrovať takéto toxické osôbky. Namiesto toho, aby médiá hlavného prúdu konštatovali, že systém  je chorý, že umožňuje dlhodobo profitovať figúrkam z polosveta, vybavovačom a kreatúram ako Kočner, vždy a unisono majú len jediného vinníka a je ním súčasná vládna garnitúra.

LOVCI GORÍL

Ak však pri kauze Kočner ‒ Trnka  bola hlavná línia verejného rozhorčenia v zmysle, ako je možné, že niečo také vôbec mohlo existovať, pri zverejnení audionáhravky Gorily sa médiá unisono snažili vsugerovať verejnosti, že jasná a jednoznačná kauza druhej Durindovej vlády je vlastné Ficova kauza.

S jedinou výnimkou, ktorá mala v tom mediálnom huriavku zapadnúť, sa nedozviete, že Igor Matovič, ako aj Richard Sulík boli pred vstupom do Radičovej vlády oboznámení so spisom Gorila. Konkrétne, našla sa len jediná chyba v systéme, keď  novinár Ján KREMPASKÝ povedal: „Hovoril s Nicholsonom a kládol mu otázky napríklad: Naopak, opozičným, a ako hovoríš, novším stranám môže táto nahrávka pomôcť získať nových voličov pred voľbami? Určite, lebo jedine ony môžu hovoriť, že s tým naozaj nemali nič spoločné. Bohužiaľ, neplatí to pre takých politikov ako Richard Sulík (SaS) a Igor Matovič (OĽaNO). Sulík predsa mal spis Gorila a bol ticho. Matovičovi som ho tiež ukázal. Nezaujímalo ho to, lebo to bolo príliš komplikované a ťažké. Bolo to dávno predtým, ako to vyšlo na internete.“

Nikto sa tiež nedozvie, že „missis transparentná“ Lucia Žitňanská po prevalení kauzy Gorila na vláde hlasovala proti odvolaniu Anny Bubeníkovej z postu šéfky Prezídia FNM.  Dnes sa cudne zamlčiava skutočnosť, že Marian Kočner bol hlavný vybavovač Jaroslava Haščáka a Penty, ktorá si najlepšie viedla, keď bol Mikuláš Dzurinda a Iveta Radičová pri moci. Za Radičovej vlády na Pentliarikovom (Uhliarikovom) ministerstve zdravotníctva písali ľudia z Penty zdravotnícke zákony. Kočner bol hlavný personalista SaS, schvaľoval všetkých prijímaných ľudí. Kto po tom všetkom ešte môže veriť Sulíkovi? No a nakoniec aj „nový politik“ Miroslav Beblavý prejavil vrchol „osobnostnej integrity“, keď kandidoval už po zverejnení Gorily za SDKÚ. Iste, robil to v úsilí za každú cenu sa v politike udržať, preto len tíško šúchal nohy a prejavil sa ako čistý oportunista. Dá sa tejto opozícii ešte vôbec veriť? O tom, že „nový politik“ Miroslav Beblavý nemá ani najmenšie právo niekomu vstupovať do svedomia, nemohol pochybovať nikto s elementárnou dávkou súdnosti, ale teraz ho za to verejne pranieroval jeho možno budúci koaličný kolega Igor Matovič. Ako bonus navrch treba pripomínať, že šéf „najspravodlivejšieho a najčestnejšieho“ vydavateľstva Petit Press, ktoré vydáva denník SME, Alexej Fulmek predviedol vrcholné profesijné zlyhanie, keď po páde vlády a po prepuknutí Gorily povedal, že zvažovali, že spis neuverejnia, lebo by pred voľbami poškodili SDKÚ.

MIKIHO KAUZA

Gorila je pre každého súdneho človeka kauzou druhej Dzurindovej vlády! A zároveň treba dodať, že vládu, v ktorej Mikuláš Dzurinda s Ivanom Miklošom boli, teda v Radičovej vláde, tieto Gorily vždy poslušne podporoval Richard Sulík aj Igor Matovič a nikdy v tom  čase od 2010 do 2012 ich ani v najmenšom nekritizovali.

Ak nakoniec predsa len vznikne vláda tvorená súčasnou opozíciou, máme sa na čo tešiť. Ľudí s chrbtovou kosťou a elementárnou osobnou integritou tam rozhodne nenájdete. Naopak, ukazuje sa, že tam bude neuveriteľná koncentrácia pokrytectva, falše, vierolomnosti,  podrazov a podobných vlastností, ktorú si tieto osoby nesú v genetickom kóde už z pralesných čias privatizácie.

Roman MICHELKO ‒ Karikatúry: Ľubomír KOTRHA. Andrej MIŠANEK



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.