Ladislav Lysák: Nedá sa naraz aj šetriť, aj uskutočňovať rozvojové projekty.

thumbnail

Slovensko nemôže závisieť od dobrodruhov v politike. Tohtoročné bratislavské matičné stretnutia  v Quo Vadis sa uskutočňujú pod názvom Slovensko 2014 vo svetle historických súvislostí a reminiscencií. Septembrovým hosťom bol Ing. Ladislav LYSÁK, DrSc. Má za sebou bohatú kariéru ekonóma, pedagóga, publicistu, politika i diplomata. V súčasnosti prednáša na Ekonomickej univerzite v Bratislave a práve aktuálna hospodárska situácia Slovenska bola témou jeho prednášky.

  • Poukázali ste na chýbajúcu štátnu doktrínu. Prečo je dôležitá a je vôbec reálne, aby sa niekedy prijala?

Po uvoľnení dirigizmu z dvoch centier ‒ Prahy a Moskvy, bolo potrebné pristupovať k transformácii cieľavedome. Tým skôr v samostatnej republike. Ekonómovia i právnici, ktorí  už v závere roku 1989 založili  Nezávislé združenie ekonómov Slovenska NEZES, zdôrazňovali, že zodpovedný štát musí mať ucelenú koncepciu a pevnú stratégiu alebo doktrínu jej realizácie. Takú, ktorá bude formovať a aktualizovať strategické ekonomické, demografické a ďalšie celospoločenské ciele, potenciálne zdroje so zohľadnením geoekonomických a vojensko-politických podmienok. Za takýchto podmienok možno úspešne riadiť štát a zabezpečovať jeho rozvoj, prosperitu  aj konkurencieschopnosť v medzinárodnom spoločenstve. Preto bolo a je hazardom meniť dlhodobé programy a odznova začínať po každých voľbách. Dosiahli sme len  mnohomiliardové straty či už pri výstavbe diaľnic, revitalizácii poľnohospodárstva, v školstve, zdravotníctve... Straty nás obrali o pracovné príležitosti, sú hlavnou príčinou mizerného,  ani nie jednopercentného  podielu prostriedkov zo štátneho rozpočtu  na vzdelanie, vedu a výskum, na aplikáciu nových technológií. Odsotilo nás to na posledné miesta v EÚ v príjmoch obyvateľstva a starobných dôchodkoch. Diaľnice mali byť hotové do roku 2004. Ich dokončenie je aj v roku 2014 v nedohľadne. A či je reálne, aby bola štátna doktrína  prijatá? Je, ale to  vyžaduje konsenzus celého politického spektra. Kým bude Slovensko závislé od dobrodruhov v politike, bude to problém.

  • Aká je Stratégia Európa 2020, z ktorej by mala vychádzať koncepcia hospodárskej politiky sociálno-ekonomického rozvoja Slovenska?

Lysák LadislavStratégia Európa 2020 je spoločnou agendou EÚ, schválenou v roku 2010. Jej  cieľom je zabezpečenie trvalo udržateľného ekonomického rastu, vrátane prekonania ekonomickej krízy a tvorby pracovných miest. Hlavnými prioritami tejto stratégie je vytváranie hodnôt prostredníctvom rastu založeného na vedomostiach, posilnenie postavenia občanov v inkluzívnych spoločnostiach, vytváranie konkurencieschopného, prepojeného a ekologickejšieho hospodárstva.   SES-NEZES dlhodobo poukazuje na absenciu stratégie na celé obdobie 2010 ‒ 2020. Všetky okolité štáty ju majú, len  SR nie. Pritom krajiny EÚ každoročne v zmysle tejto stratégie predkladajú svoj Národný program reforiem a Program stability  na najbližšie dva roky. Keďže chýba dlhodobá stratégia,  každá zo slovenských  vlád sa usilovala korigovať rozhodnutia tej predchádzajúcej.

  • Spomenuli ste viaceré oblasti, ktorým by sa vláda mala prioritne venovať. V  čom najviac zaostávame?

Možno povedať, že všetky  spomínané oblasti stoja, resp. ich rozvoj je založený na tom, ako sa staráme o vedomostnú ekonomiku. Problematike vedomostnej ekonomiky sa venovalo veľa strategických dokumentov, chýba však koordinácia týchto iniciatív a ich následná realizácia. Slovensko momentálne čelí zásadným ekonomickým výzvam, ktoré si vyžadujú nový prístup v oblasti hospodárskej politiky. Musíme  zaviesť stabilné systémové prostredie a opatrenia na podporu tvorby a využívania nových poznatkov vo výskume, vývoji a v inováciách, čo si vyžaduje isté finančné zdroje. Ibaže zo štátneho rozpočtu sa každoročne znižujú.  Ďalším negatívom je, že aj prostriedky z eurofondov sa najmenej využívajú práve v oblasti podpory vedomostnej ekonomiky. Za všetko hovorí hodnotenie Eurostatu, podľa ktorého sa Slovensko vo využívaní vedomostnej ekonomiky v rámci EÚ nachádza na nelichotivej tretej priečke od konca. Za nami sú len Rumunsko a Bulharsko.

  • Konštatovali ste, že v čerpaní eurofondov v rokoch 2007 ‒ 2013 sa prejavil najmä zámer úspory prostriedkov zo štátneho rozpočtu určených aj na financovanie spoločných projektov SR a EÚ. Úspora však nikdy neviedla k rozvoju. O čo sme takouto politikou prišli?

V súčasnom programovom období 2007 – 2013 s možnosťou ich využitia do konca roka 2015 Slovenská republika z celkovej alokácie určenej Európskou komisiou vo výške 11 496,47 milióna eur využila k septembru 2014 prostriedky v objeme 6 697,08 milióna eur, čo predstavuje 57,65 percenta. Z toho je  zrejmé, že nám hrozí veľké nedočerpanie zdrojov. Pri ich správnom využití  sme mohli dosiahnuť  vyššie tempo hospodárskeho rastu a určite by sa bola citeľne znížila nezamestnanosť aj deficit verejných financií. Za zlé využívanie eurofondov nesú vinu všetky vlády z  tohto programového obdobia. Je načase urobiť dôslednú objektívnu analýzu. Aby sa ukázalo, do akej miery to spôsobuje byrokracia, že sme na svoje projekty prísnejší než úspešnejšie štáty,  alebo  diletantstvo, nedbanlivosť zodpovedných či  azda  aj vedomé poškodzovanie národnoštátnych záujmov?

  • Požadujete suverénnu hospodársku politiku štátu. Dá sa to urobiť pri absolútnej závislosti Slovenska od západných trhov?

Pokiaľ ide o surovinovú oblasť, najmä o energonosiče, tam sme orientovaní na východný, ruský trh. A doteraz neexistujú záruky, že radikálny obrat na západné zdroje bude pre nás efektívnejší. A pokiaľ ide o ďalšie zahraničnoobchodné oblasti,  je to reálne, ak sa racionálne nasmeruje a dôsledne realizuje vnútorná produkčná sféra i zahraničnoobchodná politika.  Len treba dať priestor odborníkom a politikom, ktorí budú rešpektovať trvalé hodnoty a potreby občanov, národa a štátu.

  • Špeciálne ste sa venovali možnosti zriadiť Národohospodársky ústav v Matici slovenskej. Aký prínos pre spoločnosť očakávate od uskutočnenia takého projektu?

Začali sme, obrazne povedané, sumarizujúcou publikáciou, ktorú sme projektovali v Slovenskej ekonomickej spoločnosti NEZES a vydali sme ju spoločne s Národohospodárskym odborom Matice slovenskej. Ak obrátime pozornosť na program Matice v sociálnoekonomickej oblasti národa a štátu, nenájdeme tam seriózny program ani výsledky. V terajšej dobe globalizácie by sa mala Matica vyjadrovať k základným, koncepčným otázkam, atribútom národa a štátu. Teda nielen k otázke jazyka, ale napríklad aj  k ochrane územia, pôdy, vody, kritického pretrvávania regionálnych rozdielov. Ak si právo na posudzovanie kľúčových problémov národa a štátu  osobujú niektoré organizácie mimovládneho sektora, hojne podporované  zo zahraničia, tak Matica ako národná inštitúcia má nielen právo, ale aj povinnosť obhajovať národné záujmy v najvyšších mocenských štruktúrach štátu. Lebo hoci máme celý rad národne či kresťansky sa tváriacich strán, reálne presadzujú úzko partajné záujmy, často národným a štátnym záujmom protirečiace.

 Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ ‒ Foto: Ladislav LESAY



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.