Najnovšiu mániu na Slovensku treba zastaviť – nemožno vyrúbať každý strom! Neprejde deň, aby sa v celoštátnych alebo lokálnych médiách neobjavila informácia o tom, že tam a tam sa na Slovensku sa rozhodol ten a ten vyrúbať toľko a toľko stromov. Lebo zavadzali, lebo ohrozovali, lebo boli staré, lebo prekážali alergikom, lebo porast bolo treba omladiť. Lebo, lebo... a ďalších tisíc kvetnatých zdôvodnení, aj keď neraz ide iba o egoizmus v jeho najrýdzejšej podobe. Dozvieme sa, že niekto vyrúbal dvestoročný gaštan bez povolenia, dozvieme sa, že niekto vyrúbal celý sad, niekto iný zas vyrúbal aleju, stromoradie popri ceste, porast popri rieke či potoku, rúbe sa v chránenej krajinnej oblasti, dokonca aj na území v prvom ochrannom pásme. Rúbe sa hlava-nehlava. Mimochodom, zatiaľ nijaká hlava za takéto zjavne protizákonné konanie nepadla. Ale padla aj päťstoročná, ešte donedávna chránená a teraz zrazu prekážajúca lipa...
■ NEDÔSLEDNOSŤ ÚRADOV
Uplatňovanie zákona je v rukách kompetentných úradov. Do akej miery sa na ich riadení zúčastňujú špecializovaní odborníci, je ťažké určiť. Odborníci v oblasti zelene i dendrológovia však navrhujú, aby úrady pri povoľovaní výrubov viac využívali odborné a dôsledné stanoviská, čím najviac potvrdia svoj záujem o zeleň, o naše prírodné prostredie. Aj keď úrady nariaďujú majiteľom pozemkov, ktorí výrub realizovali, zabezpečiť náhradnú zeleň, tá sa pôvodnej takmer nikdy nevyrovnáva.
O každý výrub stromov, nielen chránených, je majiteľ povinný podľa zákona o ochrane prírody a krajiny požiadať o povolenie. V prípade chráneného stromu treba zrušiť vyhlásenie ochrany uvedeného stromu. Podľa stanoviska MŽP SR súhlas na výrub nie je potrebný v prípade, že sa uskutočňuje s cieľom obnovy ovocných drevín alebo ak ide o výrub stromu z dôvodu hrozby bezprostredného ohrozenia zdravia alebo života človeka, alebo značnej škody na majetku. Rovnako ak má strom obvod kmeňa meraný vo výške 130 centimetrov nad zemou užší ako 50 centimetrov alebo ide o krovité porasty s rozlohou menej ako desať štvorcových metrov za predpokladu, že stromy nerastú v chránenom území parku, vo verejných sadoch a v záhradách, na cintorínoch, v stromoradiach, v okolí zdravotníckych, školských, priemyselných, poľnohospodárskych a iných hospodárskych objektoch. V prípade, že ide o stromy na uvedených miestach, je potrebný súhlas okresného úradu. Na výrub chránených stromov dáva súhlas príslušný krajský úrad.
■ ČAS NA OREZÁVANIE
Orezávanie živých stromov možno robiť iba počas vegetačného obdobia, a to v zmysle §17 ods. 5) vyhlášky č. 24/2003: „Rez živých konárov listnatých drevín s priemerom viac ako 5 cm sa vykonáva vo vegetačnom období od 1. apríla do 30. septembra, najmä v jeho prvej polovici, s výnimkou obdobia tvorby nových listov. V inom ako vegetačnom období možno taký rez vykonávať len v prípadoch rezov produkčných ovocných drevín alebo v prípadoch bezprostredného ohrozenia zdravia alebo života človeka, alebo značnej škody na majetku.“ Tak hovorí zákon.
■ SIHOŤ A INÉ
Stovky občanov z najväčšieho žilinského sídliska Vlčince svojho času pohoršene reagovali na jarný výrub všetkých stromov a zelene pri domoch na Nanterskej, Berlínskej a Slovanskej ulici. Ochranári a obyvatelia z košických mestských častí Nad jazerom a Krásna protestovali proti výrubu približne tisíctristo drevín a krovísk okolo Hornádu. Ornitológovia zase upozorňujú, že sa zničí ďalšia vtáčia lokalita. Trnavčania odmietali výrub stromov v lesoparku. Za územie chránené občanmi označili kus lesoparku na Kamennej ceste v Trnave ľudia, ktorí prišli protestovať proti plánovanému výrubu stromov v tejto lokalite. Viacerí deklarovali ochotu brániť stromy pred motorovými pílami aj vlastnými telami. Pri rekonštrukcii cesty Trnava – Zeleneč boli vyrúbané všetky stromy okolo cesty aj napriek tomu, že sa cesta rozširovala iba o jeden meter. Štátne lesy plánovali v nasledujúcich rokoch vyrúbať asi polovicu stromov na ostrove Sihoť, ktorý je najstarším vodárenským zdrojom na Slovensku a významnou zásobárňou vody pre Bratislavu.
■ ZELENÁ KOALÍCIA
Mimovládne organizácie združené v sieti Zelená koalícia vítajú zmeny v zákone o ochrane prírody, ktoré schválili poslanci NR SR. Vďaka pozmeňovacím návrhom poslancov sa do zákona vrátili obmedzenia na výruby drevín rastúcich v krajine mimo lesa, ktoré boli zo zákona odstránené pri jeho novelizácii na jeseň 2013. Takáto novela zákona na návrh vlády tak vytvorila stav, keď bolo prakticky možné takmer bez obmedzení rúbať dreviny rastúce mimo lesa a umožnila drastické zásahy do krajiny motivované predajom dreva na výrobu tepla a elektriny.
„Benevolentná novela z roku 2013 bola problémom aj pre vzácne druhy vtákov, ako napríklad sokol kobcovitý, orol kráľovský alebo krakľa belasá,“ povedal Jozef Ridzoň z organizácie SOS/BirdLife Slovensko. „Hlasovaním poslancov sa však nevyriešili všetky vážne problémy, ktoré v zákone o ochrane prírody sú od minulého roku. Ide napríklad o problém schvaľovania výrubov v niektorých chránených územiach, kde stále obce môžu povoliť výruby aj na významných hniezdiskách ohrozených druhov. Problém by vyriešilo, ak by k povoleniu bolo nevyhnutné záväzné stanovisko Štátnej ochrany prírody. Toto sme žiadali, žiaľ, nebolo to akceptované.“
■ PROTI VÝRUBOM
Ak chcete zabrániť podľa vás neodôvodnenému výrubu, potom si o ňom zistite čo najviac informácií. Zistite, či na plánovaný, resp. už uskutočňovaný výrub existuje rozhodnutie o súhlase na výrub. Rozhodnutie vydáva miestny, obecný alebo mestský úrad a na požiadanie vám informáciu o tom, či bol, alebo nebol vydaný súhlas musia sprostredkovať bezodkladne (ústne alebo i telefonicky) v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V prípade, že rozhodnutie bolo vydané, pokúste sa ho na úrade získať. Kópiu rozhodnutia vám musia sprístupniť najneskôr do ôsmich pracovných dní od zaevidovania žiadosti. Po získaní rozhodnutia si v ňom prečítajte dôvody na povolenie výrubu a následne podľa potreby kontaktujte ochranárov. Ak súhlas na výrub vydaný nebol, písomne upozornite mestský alebo obecný úrad, že hrozí poškodenie alebo zničenie drevín. Písomné upozornenie môžete vyhotoviť aj ručne priamo na úrade. Na vykonávateľov výrubu zavolajte políciu (tel. č. 158).
Pri nečakanom zistení výrubu môžete hneď volať mestskú, obecnú alebo štátnu políciu. Ten, kto výrub vykonáva, je povinný mať pri sebe súhlas na výrub, ktorým sa po vyzvaní políciou musí preukázať. V povolení treba skontrolovať, či sú pri výrube dodržané podmienky (napr. termín výrubu, množstvo a druh rúbaných stromov atď.). Polícia je povinná vaše telefonické oznámenie prešetriť a prípadnej nelegálnej činnosti zamedziť. Pred zavolaním polície sa môžete pokúsiť rozhodnutie získať od toho, kto výrub vykonáva, aj sami. Ten však nie je povinný vám ho ukázať. Nezabudnite výrub a rozhodnutie odfotografovať. Vyrúbané stromy síce už nezachránite, ale informovaním sa o výrube môžete predísť iným výrubom. Základom je opäť zistenie, či bol vydaný súhlas a za akých podmienok. Ak sa vám výrub nepozdáva, napíšte podnet Slovenskej inšpekcii životného prostredia, v ktorom uvediete všetky informácie, ktoré sú vám známe. V podnete treba uviesť svoje kontaktné údaje a zaslať ho na adresu SIŽP – ústredie, Karloveská 2, 844 22 Bratislava (www.sizp.sk). Ak zistíte, že výrub bol nelegálny, podajte polícii oznámenie so žiadosťou o prešetrenie zrealizovaného výrubu.
■ SPOR OBČANOV
Päť stromov v Kisdyho dvore v Košiciach postavilo proti sebe obyvateľov z priľahlých ulíc Tomášikovej a Komenského. Kým časť obyvateľov iniciovala petíciu za výrub stromov, ďalší urobili presný opak – rozbehli petíciu za ich zachovanie. Ide naozaj o kurióznu situáciu. Málokto však vie, že v súčasnosti sa organizuje celoslovenská petícia proti plošnému výrubu stromov. Je to petícia „za okamžité zastavenie plošných a líniových výrubov stromov v poľnohospodársko-obývanej krajine, ako napríklad pri vodných tokoch, v parkoch, lesoparkoch, alejach a cestách, na celom Slovensku“.
Po klimatickej konferencii v Paríži v decembri 2015 a po extrémne horúcom lete a vysušovaní Slovenska by malo byť kompetentným jasné, ako každý strom práve v poľnohospodársko-urbánnej krajine prispieva k ozdravovaniu klímy. Vláda by podľa organizátorov petície mala vydať okamžité moratórium na plošný a líniový výrub stromov v poľnohospodársko-urbánnej krajine do času, kým nebude schválený a aplikovaný do praxe Národný generel ochrany verejnej zelene na ozdravenie klímy Slovenskej republiky. Kompetentné orgány musia zabezpečiť prešetrenie oprávnenosti všetkých plošných a líniových výrubov v SR za posledné štyri roky a vyvodiť trestnú zodpovednosť za neoprávnené výruby. Bolo by tiež veľmi žiaduce prešetrenie všetkých kúpno-predajných a iných zmlúv, vzťahujúcich sa k týmto výrubom, a vyvodenie prípadnej trestnej zodpovednosti.
■ STRATEGICKÁ SUROVINA
Voda je strategická surovina, pochopili aj poslanci nášho parlamentu a v minulom volebnom období prijali zákon na jej ochranu. Prečo je také nepochopiteľné, že aj drevo je strategická surovina? Že kyslík, ktorý stromy produkujú, je pre nás existenčne dôležitý, a že úloha stromov v krajine, ale aj v mestách je oveľa, oveľa širšia? A napokon, aj v ekonomike. Kedy zakážeme vývoz surovej drevnej hmoty za hranice, aby sme z nej následne a draho bez akejkoľvek pre nás užitočnej pridanej hodnoty dovážali výrobky? Nešlo by to vyrábať u nás doma? Sú to príliš neriešiteľné otázky? Nie, iba si treba uvedomiť, kto má pri hľadaní odpovedí na ne prednosť – človek, alebo podnikateľ či firma. Príroda, alebo účtovný zisk. A to nie je zas až také ťažké urobiť si v tom raz navždy jasno. Aj vzhľadom na naše budúce generácie.
Text a foto:Ivan BROŽÍK, (se)