Spomienková slávnosť pri príležitosti 150. výročia narodenia Dr. Vavra Šrobára sa uskutočnila aj pri jeho rodnom dome v Liskovej pri Ružomberku.Na slávnosti sa zúčastnili poslanec Národnej rady SR Milan Mojš, štátny tajomník Ministerstva vnútra SR Rudolf Urbanovič, primátor Ružomberka Igor Čombor, predstavitelia obce a ďalší hostia a občania. Ružomberský primátor I. Čombor v príhovore vyzdvihol zásluhy V. Šrobára v boji za zviditelnenie Slovákov, jeho zápas o vznik štátu Čechov a Slovákov aj prínos pre Slovensko. Prízvukoval, že V. Šrobár úzko spolupracoval s Andrejom Hlinku, ktorý ho podporoval a pripomenul, že spolu boli aj perzekuovaní. Liskovský starosta Jozef Murina v prejave podčiarkol, že u ich rodáka sa od mladosti prebúdzalo národné povedomie. Na gymnáziách v Levoči, v Banskej Bystrici sa priatelil so študentmi, s ktorými spieval slovenské piesne, pripíjali na bratstvo, vernosť národa. Za tieto aktivity ho obvinil z panslavizmu a vylúčili ho zo štúdií. Nemal právo študovať na nijakej strednej škole na Slovensku. Preto musel maturovať v Přerove. Vysokoškolské štúdium absolvoval na lekárskej fakulte v Prahe, kde sa spriatelil so slovenskými študentmi ako trebárs Martinom Kukučinom alebo s Jozefom Gregorom Tajovským... Aj neskoršiu lekársku prax začal Šrobár v Liskovej a po niekoľkých mesiacoch si v roku 1899 otvoril ambulanciu v Ružomberku. Na oslavách 1. mája 1918 v Liptovskom Mikuláši v hlavnom prejave žiadal právo na sebaurčenie národov i pre slovenský národ, volebné právo, osemhodinový pracovný čas. Zhromaždenie prvýkrát verejne vyjadrilo vôľu utvoriť spoločný štát Čechov a Slovákov. Zatkli ho a väznili v maďarskom Cegléde. Aj keď bol potom pod policajným dozorom, napriek tomu odcestoval do Prahy, kde ako jediný Slovák podpísal 28. októbra 1918 manifest Národného výboru Lide československý, ktorý oznamoval, že máme svoju vládu, svoju samostatnosť a nezávislosť, svoju Československú republiku... Počas 2. svetovej vojny organizoval protifašistický odboj, stal sa jedným z dvoch predsedov povstaleckej Slovenskej národnej rady. Zaslúžil sa o obnovenie Československej republiky na oslobodenom území. Zomrel 6. decembra 1950 v Olomouci. Pochovaný je v Bratislave na Ondrejskom cintoríne.
Text a foto – Tibor ŠUĽA