Ľudí vedú tie isté úmysly ako pred tisícročiami

thumbnail

POD POKRIEVKOU

Nehrozí len zmena vlády, ale aj charakteru Slovenska. Skončil sa mimoriadne náročný predvolebný rok 2019 a onedlho znova pristúpia občania Slovenskej republiky k urnám, aby si zvolili svojich zástupcov do Národnej rady Slovenskej republiky. Slobodné voľby sú jedným z atribútov demokracie, ale už Sokrates povedal, že „demokracia doplatí na to, že bude chcieť vyhovieť všetkým“,  a ak  „zločinci budú chcieť obsadiť verejné funkcie, demokracia im to umožní“.  Sokrates zomrel pred vyše dvetisícštyristo rokmi, a ako vidieť, nič sa na spoločenských vzťahoch nezmenilo. Ľudia  aj dnes sú ovládaní rovnakými zmyslami ako pred tisícročiami. Môžeme pozorovať aj rovnaké záujmy niektorých skupín, ktoré sa usilujú o moc. Na sklonku roka 1999, teda počas prvého roka Dzurindovej vlády, poskytol Robert Fico rozhovor médiám, v ktorom o. i. povedal: „Tragédiou je, že vládna koalícia mala len dve priority: povaliť Mečiara a pod pláštikom boja proti mečiarizmu sa dostať do privatizácie strategických podnikov.“

POHĽAD NA REALITU

V tom čase Fico opustil svoju materskú stranu SDĽ a vytvoril nový projekt Smer. Mala to byť tretia cesta pre Slovensko. Pred voľbami v roku 2002 sa už aj on dištancoval od Mečiarovho HZDS, aby vzápätí spolu s HZDS a so SNS v roku 2006 vytvorili koalíciu. Súčasný premiér Smeru Peter Pellegrini síce tvrdí, že Smer nikdy nikoho nevylučoval zo spolupráce, no realita je iná. Každé voľby prinášajú nejakú agendu. V roku 1998 to bola integrácia a tvrdenie opozičných strán, že Mečiar ťahá Slovensko na východ. Nebola to pravda, veď Mečiar podpisoval dohody o prístupe Slovenska k EÚ, čo opozícia a médiá dodnes cudne zamlčiavajú. Veľký tlak na zmenu vytvorili aj európske štáty, ktorým záležalo na privatizácii strategických podnikov. A tak mantra vraj najúspešnejšieho ministra financií Ivana Mikloša, že štát je najhorší vlastník, nadobudla neprehliadnuteľnú patinu, keď sa slovenského striebra zmocnili cudzie štáty. Niektoré strany dnes tvrdia, že budú reprivatizovať, ale situácia od roka 1998 sa podstatne zmenila. Dzurindovi sa ľahko reprivatizovalo, keď na privatizáciu podnikov si slovenskí podnikatelia zobrali úvery so štátnou zárukou. Dzurindova vláda ich zo dňa na deň zrušila a podniky padali. Dve volebné obdobia žila Dzurindova vláda  z rozkrádania národného majetku, rušenia projektov Mečiarovej vlády vrátane zastavenia výstavby diaľnic, vyčistenia všetkých štátnych podnikov od mečiarovcov až po upratovačky. Dalo by sa povedať, až v roku 1998 došlo k revolúcii.

MOC SPÁJA

Aké však mala následky? Okrem ekonomických strát došlo k devastácii politicko-spoločenského života.  Kto nebol na strane vládnych strán, nemal šancu na uplatnenie. Aj dnešné spájanie sa hodnotovo rozdielnych strán má precedens vo voľbách 1998. Päť strán (Kresťanskodemokratické hnutie, Demokratická únia, Demokratická strana, Sociálnodemokratická strana Slovenska a Strana zelených na Slovensku) sa dohodlo na spoločnom názve Slovenská demokratická koalícia a s podporou zahraničia, aj finančnou, ako nedávno uviedol George Soros na pôde Univerzity Komenského, získali toľko hlasov, že v spojení s ďalšími stranami ‒ Stranou maďarskej koalície, Stranou občianskeho porozumenia a Stranou demokratickej ľavice ‒ vytvorili koalíciu i vládu. A vôbec neprekážala ideologická rozdielnosť, vidina moci spojila liberálov s konzervatívcani i ľavičiarmi. Treba si pripomínať minulosť, lebo to, čo sa stalo pred dvadsiatimi rokmi v záujme uchopenia moci, môže sa stať aj po tohtoročných voľbách. A ani taký veľký rozdiel nie je medzi súčasnými opozičnými stranami, až na ĽSNS, ako bol medzi vtedajšími stranami koalície.

AKO CEZ KOPIRÁK

V súčasnosti, akoby cez kopirák, sa pripravuje na vládnutie progresívna opozícia. V zoskupení sa nachádzajú KDH i PS/Spolu, ale ani ostatné opozičné strany sa neokúňajú a prijímajú pozvania na rokovania. Čo dnešné mocichtivé strany spája? Eurofondy? Prístup k štátnym objednávkam? Opäť majú požehnanie zahraničia, ktoré v súčasnosti presadzuje agendu rodovej rovnosti, migráciu, teda rozbitie rodín, národných štátov, ich národnú kultúru a identitu. Progresívne strany a mainstreamové médiá sú financované oligarchiou a akosi nikoho to neznepokojuje. Súčasné vládne strany bez mediálneho krytia musia vzdorovať nielen útokom opozície, ale aj tretiemu sektoru, čo Smer a SNS značne oslabuje.  Pozíciu Smeru môže po voľbách posilniť Harabinova Vlasť, ktorej líder vtláča charakter sociálnodemokratickej strany. Hnutie Slovenská liga opustil líder Mečiar a do volieb ide teda  bez výraznej charizmatickej osobnosti. Práve od tohto hnutia sa očakávala podpora bloku národno-kresťanských strán, čo oslabením hnutia zo strany jeho lídra môže mať priam fatálne následky pre budúcnosť Slovenska.  Ak sa totiž vlády zmocnia progresívci, hrozí zmena charakteru Slovenska.

                                                   Eva ZELENAYOVÁ - Kresba Andrej MIŠANEK

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.