Rakúšanov či Írov stoja náklady na potraviny o polovicu menej ako Slovákov. Rozsiahly odborný rozhovor poskytol Slovenským národným novinám predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav KARAHUTA.
● Na Slovensku je nevídaná inflácia. Ceny potravín letia strmo hore. Blížime sa k momentu, keď ich už ekonomicky slabšia časť obyvateľstva neunesie...
Štát má niekoľko nástrojov, ako tlmiť dosah inflácie a rast cien na obyvateľstvo a najmä na tú najzraniteľnejšiu skupinu, ako sú rodiny s deťmi a dôchodcovia. Výška pomoci sa odvíja od ekonomickej sily štátu. Ja som navrhoval ešte v druhej polovici januára znížiť DPH na vybrané druhy potravín s desaťpercentnou DPH na päť percent. Tento návrh bol odmietnutý. Sú však aj ďalšie možnosti, a to najmä v oblasti úpravy cien energií a som rád, že aspoň v tejto nákladovej položke sa väčšine domácnostiam uľaví, pretože došlo k zastropovaniu cien elektrickej energie.
● S cenami, samozrejme, súvisí aj ďalší problém ‒ výrobcovia. Dotovať náklady na suroviny nemôžu, nemajú z čoho, s cenou ísť dolu nemôžu. Nezačne sa nám pomaly rúcať potravinársky sektor?
Výrobcovia potravín sú po rokoch nezáujmu o ich stabilitu a rast vo veľmi zložitej situácii. Nehospodárnym a neefektívnym nakladaním s peniazmi určenými na podporu poľnohospodárstva a potravinárstva za posledné roky sa naši potravinári dostali do investičného dlhu, ktorý dnes predstavuje sumu presahujúcu miliardu eur. Aj keď v dnešnom Strategickom pláne je podstatne vyššia suma pre potravinárov ako za posledné obdobia, aj tak nepokryje ani nevyhnutné potreby spracovateľov na prevádzkové investície. Prvýkrát budú prezentované na Slovensku aj tzv. finančné nástroje v hodnote vyše jednej miliardy eur a táto forma bonifikovaných strednodobých úverov by mohla byť výrazným nástrojom, ktorý pomôže našim potravinárom byť konkurencieschopnými v porovnaní so zahraničím. Byť na náročnom globálnom potravinovom trhu konkurencieschopným znamená produkovať nielen kvalitné, ale aj cenovo dostupné potraviny. A to sa bez výrazných investícií jednoducho nedá. Musíme si konečne uvedomiť aj veľmi podstatnú skutočnosť, že vyspelý poľnohospodársky a potravinársky svet nestojí na podporách jedného ministerstva – u nás je to MPaRV SR. Ak máme byť konkurencieschopní, tak do podpory sa musia zapojiť aj ďalšie ministerstvá, ktoré majú priamo v kompetencii nástroje na dosiahnutie rastu potravinárstva.
● Ľudia musia siahať po tom, čo je lacné, a lacný trh u nás predstavujú najmä predajcovia z Poľska. Tu je však obrovským rizikom zdravotná spoľahlivosť ich produktov.
Ceny potravín v porovnaní k príjmom slovenských domácností sú u nás po Rumunsku druhé najvyššie v EÚ. Síce väčšina štátov má podstatne vyššie ceny potravín, lenže v porovnaní k ich príjmom nepredstavujú takú významnú položku ako na Slovensku. Kým v Poľsku domácnosť vynaloží na potraviny sedemnásť percent zo svojho rozpočtu a po úprave DPH okolo šestnásť percent, slovenská domácnosť za ne zaplatí vyše dvadsať percent. Pre porovnanie: Rakúšania a Íri vynaložia zo svojich príjmov na potraviny menej ako desať percent. To, že Slováci utekajú nakupovať potraviny do Poľska, je iba úsilie o zníženie rozpočtu na potraviny, aby najmä rodinám s nižšími príjmami ostalo po zaplatení výdavkov na bývanie aspoň čo-to aj na financovanie iných potrieb, ako sú napríklad zdravotnícke a školské potreby, oblečenie a pod. Vzhľadom na to, že u nás sa DPH na potraviny neznížila, považujem toto konanie občanov žijúcich v pohraničí za úplne prirodzené. Pokiaľ ide o predaj poľských potravín v obchodnej sieti, tam sú pod kontrolou nielen pracovníkov ŠVPS, ale aj predajcov a zodpovednosť za zdravotnú bezpečnosť nesie obchod. Rozhodnutie o tom, akú DPH budeme platiť za potraviny, je však v kompetencii ministerstva financií.
● Momentálne spoločnosťou a najmä včelárskou obcou rezonuje legislatívny návrh, ktorý mnohí považujú ‒ ak citujem ‒ za likvidáciu slovenského včelárstva...
Verejnosťou sa šíria často neoverené informácie a zákon o včelách je toho príkladom. V médiách sa už niekoľko dní píše o niečom, čo ani neexistuje. Včela je dôležitá súčasť nášho ekosystému a každý necitlivý a neodborný zásah môže spôsobiť nenapraviteľné škody. Osobne si myslím, že taká dôležitá legislatívna úprava by sa nemala pripravovať na úrovni poslaneckého návrhu, ale do NR SR by mala ísť vládna novela pripravená odborníkmi s riadnym medzirezortným legislatívnym procesom.
● Ste iniciátorom i zástancom vzniku Inštitútu sezónnych prác ‒ vidiek v chudobnejších regiónoch by potreboval vysvetliť, o čo vlastne ide a v čom by boli prínosom pre ekonomický potenciál miestneho obyvateľstva?
Zákon na zriadenie Inštitútu sezónnych prác vychádza z mojich skúseností zo zahraničia a z toho, že jedným z najväčších problémov v našom ovocinárstve, zeleninárstve, ale aj v zemiakarstve, vinohradníctve a ďalších oblastiach špeciálnej rastlinnej výroby nie je iba produkcia, ale schopnosť vyprodukovanú úrodu pozberať a pripraviť na ďalší predaj. Ak chceme naplniť Programové vyhlásenie vlády, ale aj splniť ciele Strategického plánu pre roky 2023 ‒ 2027 v oblasti špeciálnej rastlinnej produkcie musíme vytvoriť podmienky na dostatok pracovných síl. Európske štáty to riešia tak, že poskytujú zamestnávateľom – producentom ‒ výrazné zľavy na odvodoch, aby zvládli jednak zaplatiť zberačov, uhradiť si odvodové povinnosti a súčasne byť cenovo konkurencieschopnými, keďže štyridsať až šesťdesiat percent hodnoty ovocia a zeleniny tvorí hodnota práce. Preto je dôležité vytvoriť podmienky pre naše ovocinárstvo a zeleninárstvo, aby nezaniklo, ale aby sme ho rozvíjali, pretože Slovensko má ideálne klimatické podmienky.
● Ste známy aj tým, že presadzujete lokálnu produkciu ‒ napríklad v chove dobytka, nie ste zástancom koncentrovaných chovov a bojujete tiež proti nadužívaniu antibiotík v chovoch dobytka. Lenže ako na to?
Podpora lokálnej produkcie je najlepším environmentálnym, klimatickým, sociálnym a ekonomickým riešením pre náš vidiek a je v súlade so strategickými cieľmi EÚ. Celosvetový problém s antibiotickou rezistenciou je spôsobený najmä tým, že dnešná produkcia potravín živočíšneho pôvodu je založená na vysokej koncentrácii zvierat s nízkou úrovňou wellfare, nedostatkami vo výžive zvierat a vysokým infekčným spádom. Výsledkom tejto koncentrácie zvierat je vysoká spotreba antibiotík. Verím, že na dosiahnutie podpory lokálnej živočíšnej produkcie bude pozitívne vplývať aj môj zákon o farmárskych bitúnkoch, ktorý platí od 1. 1. 2022. V najbližších dňoch bude vydaná k tomuto zákonu Vyhláška MPaRV SR, a tak sa konečne rozbehne aj lokálna finalizácia živočíšnej produkcie a naši chovatelia nebudú musieť za nízke ceny predávať živé zvieratá za hranice. Výsledkom podpory lokálnej produkcie bude nielen vyššia kvalita potravín, ale aj sociálne a ekonomicky stabilný vidiek. Aj tam žijú ľudia a majú rovnaké právo na kvalitu a uspokojivú úroveň života podobnú tomu, akú majú obyvatelia v okolí hlavného mesta alebo iných väčších miest.
● Niekedy koncom januára ste vyslovili aj túto myšlienku: „Nemôžeme sa iba pasívne pozerať na to, ako Slovensko, ktoré má ideálne podmienky na produkciu potravín mierneho klimatického pásma, hlavne ovocia, zeleniny, zemiakov, hrozna, ale aj ďalších potravín a surovín na produkciu potravín, je stále viac závislé od dovozu zo štátov, ktoré sú z hľadiska klimatickej situácie a vody podstatne horšie na tom, ako sme my.“ Ako však na reálne kroky v úsilí dosiahnuť požadovaný výsledok reagujú v tomto smere koaliční partneri?
Za touto myšlienkou si stojím, pretože takto sa správal štát k poľnohospodárstvu a potravinárstvu celých tridsať rokov, a čo ma najviac hnevá, je skutočnosť, že sme nevyužili možnosti nášho členstva v EÚ a nechali sme okolité štáty, aby svojím aktívnym prístupom k svojim producentom a následným dovozom potravín na pulty našich predajní postupne likvidovali nielen našu sebestačnosť, ale aj vzťah našich ľudí k pôde, čím sa z poľnohospodárstva postupne stal rezort tretej kategórie a poľnohospodár stratil svoje spoločenské postavenie. Podľa hesla „čo nemáme, to si dovezieme “ sme dotiahli náš agropotravinársky sektor k takmer totálnemu úpadku, o čom svedčí naša sebestačnosť na úrovni tridsiatich piatich percent a trvalo sa prepadajúci podiel slovenských potravín na pultoch našich predajní.
● Agrorezort je mimoriadne závislý od spotreby energií, svetla, tepla, vody... Čo s tým?
Zvyšovanie cien energií zásadne ovplyvňuje ekonomiku poľnohospodárskej a potravinárskej produkcie. Štát má viacero možností, ako zvrátiť tieto negatívne dosahy, ktoré sa prejavujú najmä zvyšovaním cien hnojív, osív, pesticídov, herbicídov, ktoré zásadným spôsobom zvýši zakladanie úrod, ale aj napríklad zvýšenými nákladmi na produkciu mlieka, ako i povedzme spracovanie surovín na hotové potraviny. Vysoké ceny elektrickej energie majú vplyv aj na skladovanie a obchod, pretože potraviny sa skladujú v podmienkach, ktoré bez elektrickej energie nevedia dosiahnuť. Dosahom týchto vplyvov sú rekordné nárasty cien potravín. Okrem regulácie cien môže štát kompenzovať tieto vplyvy drastických cien energií cez tzv. environmentálny fond, kde je dnes už vyše miliardy eur a kde pravidelne pribúdajú poplatky za predaj emisných kvót.
● Koncom minulého roka vás podľa vyjadrenia na sociálnej sieti mimoriadne sklamal návrh novely zákona 543/200 O ochrane prírody a krajiny. V čom?
To, čo sa udialo pri hlasovaní o novele tohto zákona, ale aj počas celého legislatívneho procesu, je pre mňa najväčším sklamaním od vstupu do politiky v roku 2020. MŽP, ktoré de facto riadilo celý legislatívny proces, nebolo ochotné rokovať ani o jednej zásadnej zmene, aj keď som niekoľko mesiacov upozorňoval na nevykonateľnosť zákona a škody, ktoré vzniknú, pokiaľ bude prijatý bez analýzy dosahov. Pritom stačilo postupovať podľa schváleného Plánu obnovy. Za podraz na mňa ako predsedu Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie považujem skutočnosť, že pozmeňovací návrh s textom na dvanástich stranách som dostal na stôl iba dvanásť minút pred hlasovaním, čo je totálna ignorancia nielen mňa ako predsedu výboru a koaličného poslanca, ale aj pohŕdanie kvalitou legislatívneho procesu ako takou. Čo bude ďalej, uvidíme...
● Mnohí však aj vám vyčítajú slabú podporu pekárom a cukrárom. Nie je celkom objektívne, lebo sa tejto téme venujete. Toto si žiada asi vysvetliť.
Mrzí ma, že pekári aj napriek svojej organizovanosti nevedia, kam majú mieriť kritiku. Zo svojej pozície viem pomôcť v oblasti legislatívy, lenže finančné a podporné mechanizmy sa nastavujú na Ministerstve pôdohospodárstva a na Ministerstve hospodárstva. Naši pekári určite potrebujú výraznú dávku podpôr najmä v oblasti investičnej pomoci, ktorá im pomôže znížiť náklady na produkciu, znížiť počty pracovníkov, a tým aj mzdových nákladov.
● Aká jar čaká podľa vás agrorezort a poľnohospodárov pri zakladaní úrody?
Nebude jednoduchá, skôr ťažká a náročná. Nachádzame sa v zložitom období, keď zakladanie novej úrody bude vinou prudkého rastu všetkých vstupov vrátane hnojív, energií a PHM finančne veľmi náročné. Tie ovplyvnia aj konkurencieschopnosť našich potravinárov na trhu. Ich pozícia bude vo veľkej miere závislá od štátnych podpôr a, pravdepodobne, o ich konkurencieschopnosti rozhodne výška štátnych pomocí v prvom polroku 2022 nielen u nás, ale najmä v susedných, no i v ostatných štátoch EÚ.
Súčasne sme v poslednom roku, keď sa podpory vyplácajú podľa pravidiel poľnohospodárskej stratégie na roky 2014 ‒ 2020, ktorá bola schválená v roku 2015.
Začiatok roka 2022 bude pre našich poľnohospodárov, potravinárov a celý slovenský vidiek strategicky dôležitý. Ako si nastavíme a schválime podmienky v tomto roku, tak sa budeme mať možno až do roka 2030. Som presvedčený, že ak nám Brusel schváli predloženú stratégiu, bude to rok 2022, keď sa náš chlebový rezort odrazí po troch desaťročiach od dna a naštartujú sa procesy, vďaka ktorým sa SR môže do desiatich rokov v oblasti produkčných a ekonomických ukazovateľov zaradiť aspoň medzi priemer EÚ.
Zhováral sa Ivan BROŽÍK ‒ Foto: archív a Emil SEMANCO