Výbor MS: Rok 2016 bude v Matici slovenskej Rokom Svetozára Hurbana Vajanského. Matica slovenská si pripomenula pamätný deň na tradičných Národných matičných slávnostiach rokovaním výboru a odhalením busty Ľudovítovi Štúrovi a Jozefovi Cígerovi Hronskému v Martine. Oslavy budú pokračovať 14. a 15. augusta Národným výstupom na Kriváň a vyvrcholia 21. augusta počas Hontianskej parády v Hrušove.
V rámci pracovného rokovania schválil výbor udelenie ocenení za dlhodobú činnosť v Matici, ale aj za významné činy na prospech Matice a národa v tomto roku. Zlatú medailu Matice „za pripomínanie slovenských reálií na eurominciach“ odovzdal predseda M. Tkáč s tajomníkom M. Hanuskom guvernérovi NBS Jozefovi Makuchovi, ktorý je zároveň aj zakladajúci člen MS. Strieborné ocenenia dostali predsedovia miestnych odborov oslavujúcich tento rok deväťdesiate piate výročie svojho vzniku. Diplom zakladajúceho člena s číslom 49 si osobne prevzal Jozef Kútny z Močenka. Nové medaily, na jednej strane s matičným emblémom a na druhej strane s vyobrazením Štúra v zlatom, striebornom a bronzovom vyhotovení, prevezme okolo šesťdesiat laureátov na matičných slávnostiach v Hrušove.
■ VAJANSKÉHO ROK
Výbor Matice slovenskej tiež vyhlásil rok 2016 za Rok Svetozára Hurbana Vajanského. Svetozár HurbanVajanský, prvorodený syn Jozefa Miloslava Hurbana a Anny, rodenej Jurkovičovej, právnik, politik, spisovateľ, novinár, sa narodil 16. januára 1847 a zomrel 17. augusta 1916, teda bezmála pred sto rokmi. Súčasťou Vajanského roka budú matičné akcie v celom matičnom živote, Vajanského portrét sa ocitne na matičnom kalendári a jeho busta pribudne v parku pred matičnou budovou v Martine. Matičiari si na budúci rok pripomenú aj sto dvadsiate výročie narodenia významného správcu Matice Jozefa Cígera Hronského.
Spolu s členmi výboru, dozorného výboru a prezídia Matice si jej Pamätný deň pripomenula aj generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice Katarína Krištofová, starostka Uhrovca Zuzana Máčeková a ďalší hostia. Vo svojom príhovore predseda Matice pripomenul významnú udalosť, keď sa pred sto päťdesiatimi troma rokmi v Martine konalo prvé valné zhromaždenie. Citoval Francisciho slová zo stanov, ktoré vlastnoručne vyšila jeho manželka Amália: „Toto je naša zlatá bula! Toto je zmluva našej národnej jednoty, nášho národného vývinu a rozmnoženia našich duchovných a hmotných síl!“ Predseda Matice zdôraznil, že vtedy v Martine sa prejavilo v plnej miere bratstvo katolíkov a evanjelikov, keď katolícki kňazi zozbierali peniaze pre evanjelikov, ktorým zhoreli domy v Mošovciach a v Blatnici. Spolu so stovkou zlatých od biskupa Moysesa vyzbierali dvestopäťdesiat zlatiek. Pripomenul tiež, že v auguste 1863 „vzklíčilo zrnko zasiate dobrovoľníkmi“, v mene ktorých vyhlásil Štúr 19. septembra 1848 prvý raz v dejinách slovenskú nezávislosť s tým, že ten deň by si zaslúžil byť pamätným dňom slovenskej nezávislosti. „Vo svete plnom chaosu a násilia, ktoré sa priblížilo na dohodenie kameňom aj k našim prahom, tento národ potrebuje odvahu, rozhodnosť, cieľavedomosť,“ povedal predseda Matice slovenskej a príhovor zakončil citátom Antona Semeša z jeho knihy Nie sme tu odvčera: „Nám v prítomnosti prísluší projektovať budúcnosť. A keby politické štruktúry aj zlyhali, ostáva nám tu Matica ako jediná osvedčená ochrankyňa nášho národa.“
■ ODHALENIE BÚST
Slávnosti vyvrcholili už tradične v Parku sv. Cyrila a Metoda pred budovou Matice slovenskej. Bustu Ľudovíta Štúra spolu s predsedom Matice odhalila uhrovecká starostka. Bustu Jozefa Cígera Hronského od prítomného autora Ladislava Saba odhalil guvernér NBS a Hronského vnučka pani Maculová, matičiarka z Brezna. Ako na záver poznamenal moderátor Peter Cabadaj, „odhalením v poradí šiestej a siedmej busty osobností našich dejín zhromaždila sa pred matičnou budovou v Martine úctyhodná spoločnosť“.
Štvrtého augusta si slovenskí vlastenci pripomenuli Deň Matice slovenskej, ktorý bol za pamätný deň Slovenska vyhlásený Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z októbra 1993. Postavenie Matice slovenskej ako verejnoprávnej, historicky osvedčenej ustanovizne slovenského národa v kultúrnej, spoločenskej a vedeckej oblasti upravuje Zákon č. 68/1997 Z. z. Prvé dni tohtoročného augusta sa niesli v znamení ďalších významných medzníkov, výročí a jubileí, ktoré tvorili slávnostný rámec prvej časti Národných matičných slávností v Martine.
Štvrtého augusta pred sto päťdesiatimi dvoma rokmi sa v Turčianskom Svätom Martine uskutočnilo zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej. Týmto aktom vznikla najvýznamnejšia kultúrno-spoločenská inštitúcia v dejinách slovenského národa. Bola druhá po spolku Tatrín. Ten slovenskí národovci založili 26. augusta 1844.
■ TISÍCROČIE MISIE
V centre Turca sa 4. augusta 1863 zišlo okolo päťtisíc ľudí, ktorí sa v slávnostnej atmosfére, plnej národného sebauvedomenia, stali spoluzakladateľmi Matice slovenskej. Stretnutie národovcov malo najskôr duchovný rozmer, keď sa v rímskokatolíckom kostole a neskôr v evanjelickom chráme konali bohoslužby okrem iného aj na počesť tisíceho výročia príchodu solúnskych bratov, vierozvestcov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu.
Po duchovnej časti zhromaždenia zasadol dočasný matičný výbor. Rokovanie otvoril Ján Francisci, ktorý bol jeho predsedom. Prvým matičiarom predložil informáciu o výnose zbierky na vznik Matice slovenskej vo výške deväťdesiatštyri tisíc zlatých. Informoval tiež o tom, že cisár František Jozef I. schválil jej stanovy a ako dar na rozbeh činnosti novej inštitúcie venoval tisíc zlatých.
■ V KONFESIJNEJ ZHODE
Valné zhromaždenie už predtým prijalo uznesenie, že Maticu slovenskú založili „na tisícročnú pamiatku pokresťančenia a založenia písomníctva slovanského“. Aj keď výsledky o veľkomoravskej etape našich dejín pokročili a dnes už vieme, že christianizácia slovanského obyvateľstva na tomto území prebiehala už prv, už aj pred príchodom byzantskej misie v roku 863, v čase založenia národnej inštitúcie sa jej predstavitelia opierali o tento dátum.
Valné zhromaždenie zvolilo aj predsedu Matice slovenskej. Stal sa ním rímskokatolícky banskobystrický biskup Štefan Moyses. Prvým podpredsedom novozaloženej inštitúcie sa stal Karol Kuzmány, evanjelik a. v., superintendent patentálnych cirkevných zborov. Išlo o dohovor vtedy rozhodujúcich konfesií na Slovensku, ktoré v prajnej atmosfére navrhli svojich kandidátov na dané posty. Obaja boli hlavnými predstaviteľmi národnej ustanovizne, ktorá sa stala nosnou obhajkyňou a predstaviteľkou slovenského národa.
Po porážke Rakúska Pruskom pri Hradci Králové maďarskí predstavitelia využili oslabené pozície cisárskej moci a dosiahli tzv. rakúsko-maďarské vyrovnanie. Nastúpila krutá maďarizácia, ktorej padla za obeť aj Matica slovenská. V roku 1875 ju maďarské mocenské orgány zrušili. Jej činnosť sa obnovila až po vzniku Česko-Slovenska 1. januára 1919.
■ NA VIACERÝCH MIESTACH
Národné matičné slávnosti k sto päťdesiatemu druhému výročiu založenia Matice slovenskej boli a ešte aj budú v tomto roku na viacerých miestach Slovenska. V piatok 7. augusta sa v areáli Matice slovenskej uskutočnilo slávnostné odhalenie busty Ľudovíta Štúra a Jozefa Cígera Hronského pri príležitosti ich tohtoročných výročí – dvojstého výročia narodenia Ľudovíta Štúra, čo vláda SR reflektovala vyhlásením Roka Ľudovíta Štúra, a od úmrtia Jozefa Cígera Hronského 13. júla toho roku ubehlo päťdesiatpäť rokov.
Národné matičné slávnosti budú podľa rozvrhu tohtoročných podujatí a akcií pokračovať 15. augusta Národným výstupom na Kriváň a 21. augusta majú mať vrchol v rámci 20. ročníka Hontianskej parády v Hrušove.
Emil SEMANCO – Foto: archív SNN
Irena BERKOVIČOVÁ ‒ Foto: Ivana POLÁKOVÁ
Rodí sa slovenský panteón
Marián TKÁČ, predseda Matice slovenskej
Slovensku toho chýba veľa. Myslím najmä na naše národné sebavedomie, na našu národnú odvahu, schopnosť hovoriť áno – áno, nie – nie, ak ide o našu prítomnosť a možno najmä budúcnosť. Áno, treba nám myslieť najmä na budúcnosť. V tejto chvíli takú krehkú a ohrozovanú náporom nevítaných hostí. Myslím na záhadných mladých mužov, ktorí sa ktovie prečo (?) tlačia do Európy. Aj Štúr napokon chcel, aby mŕtvi pochovávali mŕtvych. No na cestu do budúcnosti treba minulosť, pripamätávať si minulé slávne chvíle. Treba si pripomínať slovenskú dobrotu, úžasné bratstvo katolíkov a evanjelikov, ktoré prvýkrát „prepuklo“ pri vzniku Matice slovenskej. Štvrtého augusta 1863 pri slávnostnom obede urobili katolícki kňazi Gotčár a Čulen zbierku na vyhorených evanjelikov v Mošovciach a v Blatnici. Biskup Moyses položil na stôl stovku zlatých, dovedna sa zozbieralo vyše dvestopäťdesiat zlatých. Úžasná a plodná jednota – bodaj by vládla medzi nami aj dnes!
Treba si pripomínať naše osobnosti, mužov múdrych a odvážnych. Štúra, ktorý vyhlásil prvý raz v novodobých dejinách slovenskú nezávislosť. Urobil tak 19. septembra 1848 a ten deň by si zaiste zaslúžil byť pamätným Dňom slovenskej nezávislosti. Snívali sme o tom s Drahošom Machalom, skúsme tú vec presadiť. Aj Cígera Hronského, ktorý zachránil Maticu v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia, keď ako múdry správca našiel zdroje na jej život: vymyslel Neografiu.
Vo svete plnom chaosu, ktorý sa priblížil na dohodenie kameňom aj k našim prahom, národ potrebuje odvahu, rozhodnosť, cieľavedomosť. Potrebuje vzory. A potrebuje aj Maticu. Pekne to napísal vo svojej knihe Nie sme tu odvčera Anton Semeš: „Nám v prítomnosti prísluší projektovať budúcnosť. A keby politické štruktúry aj zlyhali, ostáva nám tu Matica ako jediná osvedčená ochrankyňa nášho národa.“
Nech nám k tomu pomôže aj rodiaci sa slovenský panteón pred matičnou budovou. V parku, ktorý „stráži“ súsošie solúnskych bratov a kde sa postupne rozrastá „úctyhodná spoločnosť“, ako nazval sedem búst Peter Cabadaj. Už aj Štúr a Cíger Hronský. A na budúci rok Vajanský, a možno aj učený muž tejto krajiny, prvý po mene známy... Ak chceme splniť, čo od nás národ očakáva, potrebujeme vidieť takmer živé vzory.