Pripomína veľký dejinný moment a jeho hrdinov
Na začiatku roka 1861 sa politicky prebudili všetky nemaďarské národy v Uhorsku. Zostavili svoje národno-politické programy, ktorými deklarovali vlastné sebaurčovacie právo a pripravovali sa predložiť ich panovníkovi. Nechýbali ani Slováci, ktorí sa tiež prihlásili so svojimi požiadavkami. Nedávno sme si pripomenuli stopäťdesiattri rokov od tejto významnej udalosti.
Pri evanjelickom kostole v Martine sa 6. a 7. júna 1861 pod lipami konalo prvé celonárodné zhromaždenie slovenského národa, aby prijalo svoj politický a štátoprávny program – Memorandum národa slovenského. Išlo o uznanie Slovákov za svojbytný politický národ, zriadenie slovenského Okolia, kde by sa zaviedla slovenčina ako úradný a vyučujúci jazyk. Všetky ďalšie kultúrne a jazykové požiadavky vychádzali z tejto hlavnej myšlienky. Na memorandovom zhromaždení sa vyslovila aj požiadavka založenia Matice slovenskej. Aj keď sa požiadavky Memoranda nenaplnili, malo mimoriadny význam pre identitu, sebauvedomenie a národný vývin Slovákov.
MYŠLIENKA PAMÄTNÍKA
Túto významnú udalosť si každoročne pripomínala aj Matica slovenská a nebolo to inak ani pri jej sedemdesiatom výročí. Vrcholní matiční predstavitelia sa navyše rozhodli postaviť pamätník pripomínajúci tento veľký dejinný moment. V Matici schválili návrh umeleckého stvárnenia historického výjavu v podobe rozmerného reliéfu a na dielo vyhlásili súťaž. S jeho umiestnením sa počítalo priamo na Memorandovom námestí a po dohode s Evanjelickým farským úradom v Turčianskom Svätom Martine mal byť osadený na severnej strane fasády novopostavenej evanjelickej fary. Projekt mal byť financovaný zo zbierky, ktorá bola na tento cieľ vyhlásená. Víťazný návrh pochádzal azda od toho najpovolanejšieho – trnavského sochára Jána Koniarka, ktorý v roku 1931 získal objednávku na vyhotovenie diela. Koniarek mal za sebou už celý rad umelecky hodnotných sochárskych diel a plastík. Navyše bol známy svojím národným zmýšľaním a vrelým vzťahom k Slovensku. Už predtým sa uchádzal so svojimi návrhmi o vyhotovenie náhrobníkov národovcov S. H. Vajanského, A. Halašu a P. Mudroňa na národnom cintoríne v Martine, ktoré sa napokon z rôznych dôvodov nerealizovali.
SPOR O REÁLIE
Koniarek sa pustil do práce a ešte pred odliatím reliéfu predložil odbornej porote na schválenie jeho prvú polovicu. V diele okrem popredných organizátorov Memoranda zobrazil aj vedúce osobnosti Matice slovenskej – Š. Moysesa a K. Kuzmányho, čo ihneď vyvolalo vášnivú polemiku. O celej situácii informoval verejnosť na stránkach Slovenských národných novín činovník Matice slovenskej O. Škrovina. Časť poroty namietala, že zobrazené osobnosti neboli prítomné na udalosti a takýto návrh nezodpovedá historickej skutočnosti, a teda ide o falšovanie histórie. Obhajcovia návrhu naopak tvrdili, že i napriek neúčasti Moysesa a Kuzmányho na memorandovom zhromaždení obaja za ním pevne stáli a podporovali ho. Ďalej argumentovali, že memorandové požiadavky osobne odovzdali cisárovi Františkovi Jozefovi I. vo Viedni, a preto majú historické právo, aby boli na reliéfe zvečnení. Prikladali veľký význam moysesovsko-kuzmányovskej tradícii, považovanej za symbol nadkonfesionálnej spolupráce, ktorá významne prispela k procesu vytvárania jednotného slovenského národa. Podľa nich táto symbolika mala byť súčasťou sochárovej kompozície a zároveň odkazom pre nasledujúce generácie Slovákov.
Predstavy poroty o konečnej podobe diela opísal Škrovina takto: „Na reliéfe nechce byť revolúcia, ani mĺkva dôstojnosť, ale život, oduševnenie hotové i bojovať za práva a slobodu slovenského národa.“ A postavu Š. M. Daxnera žiadali zachytiť v momente vyjadrenomVajanského známymi slovami: „Tu sme, žijeme a žiť chceme na veky!“ Porota nakoniec rozhodla, že Moyses a Kuzmány nebudú vyobrazení na reliéfe. Koniarek bol poverený vypracovaním nového návrhu s hlavnými protagonistami memorandového zhromaždenia: osnovateľom Š. M. Daxnerom, predsedom zhromaždenia J. Franciscim, rečníkom J. M. Hurbanom, zapisovateľom P. Mudroňom, organizátorom J. Jesenským, národným buditeľom V. P. Tóthom, miestnym evanjelickým farárom J. Horváthom a martinským starostom J. Košom.
Umelec dal dielo odliať v dielni vyhláseného pražského návrhára umeleckých a úžitkových predmetov Frantu Anýža. Reliéf slávnostne odhalili 6. júna 1935 na starostlivo pripravovanom Memorandovom námestí za účasti širokej verejnosti. Slávnostný prejav za Maticu predniesol Dr. J. Vanovič. Koniarkova kompozícia zachytáva skupinu ôsmich osnovateľov Memoranda, ktorých možno ľahko identifikovať, a na druhej strane zástupcov slovenského ľudu. Viacfigurálna scéna je zasadená do citlivo budovaného priestoru. Dielo predstavuje vrchol autorovej monumentálnej tvorby.
René ŠKANDÍK – Foto: SNN