Prinesie vyššia minimálna mzda vyššiu zamestnanosť? Každý rok sa opakuje takmer obsahom rovnaká diskusia o zvyšovaní minimálnej mzdy. A takmer ani jeden rok nevznikne dohoda v rámci tripartity, aká má byť jej výška v nasledujúcom roku. Odbory zamestnancov ju chcú čo najviac zvýšiť, pričom si uvedomujú, že by jej zvýšenie nemalo mať negatívny dosah na ich postavenie. Vedia tiež, že by nebolo dobré, ak by sa jej zvýšením zhoršili podmienky na pracovnom trhu a v podnikateľskom prostredí. Číslami z vývoja ekonomiky a pracovného trhu zástupcovia zamestnancov dokazujú, že výška súčasnej minimálnej mzdy nie je dosť motivujúca sa zamestnať a pracovať. Poukazujú na to, že existujúca minimálna mzda je taká nízka, že nestačí na krytie životných nákladov, na existenciu na ako-tak slušnej úrovni, nieto ešte na jej zlepšovanie Nie je motivujúca ani vzhľadom na sociálne dávky, ktoré poskytuje náš sociálny systém. Navrhli preto jej zvýšenie v nasledujúcom roku z dnešných 380 na 410 eur.
■ POSTOJ ZAMESTNÁVATEĽOV
Zamestnávatelia by boli najradšej, keby sme u nás nemali stanovenú minimálnu mzdu a nemali ju uzákonenú. A keď už je to tak, nie sú za jej zvyšovanie. Tvrdia, že jej zvýšenie im automaticky zvýši náklady a že pre niektoré odvetvia a podniky je toto zvýšenie likvidačné a ohrozuje ich existenciu. Tvrdia tiež, že toto zvýšenie neprinesie viac práce, ale naopak zvýši v národnom hospodárstve nezamestnanosť. Že zvýšením minimálnej mzdy sa zvýšia niektorým podnikom podnikateľské náklady. Je to pravda, ale žeby zvýšenie bolo likvidačné pre podniky, je prehnané a zavádzajúce tvrdenie. Ak by to skutočne tak bolo, tak potom čo si vlastne máme myslieť o našich podnikateľoch, o úrovni ich podnikateľskej činnosti, keď takéto zvýšenie minimálnej mzdy ich má položiť, ako sa hovorí, na lopatky.
Rovnako aj tvrdenie, že zvýšenie minimálnej mzdy prinesie zvýšenie nezamestnanosti, nie je a nemusí byť pravda. Doterajšie jej zvyšovanie nepotvrdilo v realite jej bezprostrednú súvislosť so zvyšovaním nezamestnanosti. Čo tak pouvažovať o tom, že zvýšenie minimálnej mzdy by mohlo priniesť aj zvýšenie zamestnanosti a zníženie nezamestnanosti, veď možno jej zvýšenie by mohlo motivovať niektorých dlhodobejšie nezamestnaných hľadať a nájsť si prácu.
■ ROZHODLA VLÁDA
Keďže sa zamestnávatelia a odbory zamestnancov o zvýšení minimálnej mzdy na rok 2016 nedohodli, rozhodnúť musela vláda. Tá vychádzajúc zo súčasného stavu našej ekonomiky schválila jej mesačné zvýšenie o 25 eur, to znamená z 380 na 405 eur. Vládny kabinet R. Fica pri jej zvyšovaní zvažoval prejavy a dôsledky doterajšieho zvyšovania minimálnej mzdy. Vychádzal z pozitívnych stránok zvyšovania minimálnej mzdy, nezhoršenia sa podmienok trhu práce a podnikateľského prostredia, zo súčasného rastu zamestnanosti a z klesania miery nezamestnanosti, rastu priemerných miezd a tiež rastu produktivity práce v národnom hospodárstve. Treba uviesť, že mesačná minimálna mzda je hrubou mzdou, z ktorej zamestnanec platí daň. Z hrubých 405 eur je čistá mzda 294,79 eura, čo je len o niečo vyše sto eur viac, ako je životné minimum.
■ POLEMIKY A DISKUSIE
Isteže môžeme sa sporiť, dokonca aj ekonómovia medzi sebou, či je vôbec potrebná kategória minimálnej mzdy, či by ekonomika lepšie nefungovala bez nej, veď niektoré krajiny ju nemajú. Tak isto môžeme diskutovať, či je rozumné ju zvyšovať, a to dokonca každý rok. Tiež je na pretrase debát, či by nebolo rozumné a správne vzhľadom na ekonomickú rozdielnosť regiónov zaviesť aj rozdielne vysokú minimálnu mzdu, a keď nie rozdielnu na regióny, tak aspoň na niektoré odvetvia v národnom hospodárstve. Na všetky tieto problémy minimálnej mzdy môžu byť, a aj sú rozdielne názory.
Nejednoznačnosť v tomto prípade je normálna a aj správna. Netreba hľadať v týchto, ale pri rozhodnutiach pri iných ekonomických problémoch nejakú stopercentnú správnosť a spravodlivosť. Vždy treba vychádzať z konkrétnych sociálnych, ekonomických a politických podmienok, v ktorých sa má to-ktoré rozhodnutie uskutočniť.
Inštitúcia minimálnej mzdy je svojím obsahom ekonomicko-sociálna kategória. Jej ekonomická a sociálna stránka tvoria jednotu a neradno ich v trhovej ekonomike od seba oddeľovať. Neznamená to však, že v určitom období a v určitých podmienkach nemôže prevažovať sociálna stránka nad ekonomickou, alebo aj opačne ‒ ekonomická nad sociálnou. Dôležitá je ich vyváženosť, a tá by mala pozitívne vplývať tak na rast ekonomiky, ako aj na jej sociálnosť, resp. cez rast ekonomiky na zlepšenie životných sociálnych podmienok.
■ RACIONÁLNOSŤ VYUŽITIA
Slovensko patrí k tým štátom, ktoré majú uzákonenú kategóriu minimálnej mzdy. Problémom je, ako ju čo najrozumnejšie využívať, a to obidve jej stránky ‒ tak ekonomickú, ako aj sociálnu. Rozumne využívať a uplatňovať znamená, že ju treba z času na čas upravovať a vzhľadom k meniacim sa a existujúcim podmienkam zvýšiť, nemeniť alebo aj znížiť. Poväčšine prichádza do úvahy jej zvýšenie, odvodené od kvantitatívneho a kvalitatívneho rastu ekonomiky. Tak to bolo aj teraz na rok 2016.
Vláda by však mala v dohode s odbormi zamestnancov a so zamestnávateľmi zvážiť, či by nebolo rozumnejšie jej úpravu nerobiť každoročne, ale len v dlhších intervaloch, napríklad v dvoj-, resp. troj- alebo dokonca v štvorročných. Každoročná úprava minimálnej mzdy nie je to najlepšie riešenie, najmä z pohľadu zamestnávateľov. Zvyšovanie minimálnej mzdy je potrebné a značná časť už aj domácich slovenských podnikateľov tento problém pochopila a vyrovnala sa s ním. Pre zahraničných investorov je naša minimálna mzda a jej zvyšovanie zanedbateľné. Zdá sa, že zvyšovanie minimálnej mzdy najviac prekáža ani nie tak podnikateľom ako ich politickým predstaviteľom.
A diferencovať výšky minimálnej mzdy podľa regiónov? To by znamenalo dať pre regióny s nižšou výkonnosťou a vyššou nezamestnanosťou nižšiu minimálnu mzdu. Týkalo by sa to regiónov najmä východného a stredného Slovenska Bolo by to, podľa nášho názoru, nerozumné riešenie. Takáto diferenciácia by nepriniesla nič pozitívne pre regióny, ale ani pre Slovensko. Iba by sme ňou podporili zaostávanie už zaostávajúcich regiónov, a to dúfam nechceme.
Štefan SAMSON-Foto: internet
Autor je profesor Ekonomickej fakulty TU Košice.