Mládež o láske k jazyku a vlasti

thumbnail

Literárna súťaž Matice slovenskej má už dvadsaťšesť rokov. Prvý júnový týždeň mesto Nové Zámky privítalo mladé literárne talenty už po dvadsiaty šiesty raz. Nad hlavnou myšlienkou súťaže ‒ Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko ‒ sa v tomto roku zamyslelo päťstodvadsaťtri žiakov a študentov nielen zo slovenských základných škôl pôsobiacich na území Slovenskej republiky, ale i zo slovenských vzdelávacích centier a škôl v zahraničí.  Slávnostný ceremoniál súťaže za účasti štátnej tajomníčky Ministerstva školstva SR (MŠ SR) Oľgy Nachtmannovej, primátora Nových Zámkov Otakara Kleina, zástupcov mesta Nové Zámky, predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Ján Varša, správcu Matice slovenskej Maroša Smolca, zástupcov Ministerstva kultúry SR, Štátneho pedagogického úradu (ŠPÚ), Matice slovenskej, Miestneho odboru MS Nové Zámky a ďalších významných hostí sa začal i tento rok symbolicky v centre Nových Zámkov pri soche Antona Bernoláka. Po krátkom hudobno-umeleckom programe nasledoval akt kladenia vencov, ktorým sa ukončil úvodný vstup pred slávnostným ceremoniálom v cisársko-kráľovskej jazdiarni.

  • CENA MATICE

Matica slovenská sa spolu s ÚSŽZ podieľala na organizácii IV. kategórie súťaže, ktorá registruje a posudzuje práce zahraničných Slovákov. Tento rok do tejto kategórie prišlo stotridsaťpäť prác z pera potomkov Dolnej zeme, ale i zámoria a západnej Európy. Práce boli zaslané z Chorvátska, Írska, Maďarska, Rakúska, Rumunska, zo Srbska, z Ukrajiny a z Veľkej Británie. Za Maticu slovenskú sa hosťom prihovoril jej správca Maroš Smolec, ktorý odovzdal Cenu Matice slovenskej žiačke Marcele Gániovej zo ZŠ Jána Čajaka v Srbsku. Okrem iného uviedol: „Súťaž Prečo mám rád slovenčinu je významným dedičstvom jej zakladateľov aj z radov Matice slovenskej, napríklad Janky Garajovej. Už dvadsiaty šiesty ročník súťaže dokazuje, že zasiali na poli vzdelávania, kultúry a umenia zrno, z ktorého vyklíčilo významné tradičné literárne podujatie. Dnes sa hovorí o vlastenectve. Niekto by ho prikázal zákonom, iný ho zatracuje. Keď som si vypočul krátke úryvky z tvorby tu prítomných mladých umelcov, je jasné, že ich vlastenectvo a láska k vlastni sú nestrojené a úprimné. Ak v krátkej budúcnosti budú títo mladí ľudia súčasťou slovenskej umeleckej inteligencie, tak sa o budúcnosť slovenského národa neobávam.“ ÚSŽZ pripravil pre ocenených krajanov niekoľkodňový poznávací pobyt po Slovensku, na ktorý sa tešili nielen súťažiaci, ale i krajanské učiteľky a zástupcovia škôl. Najviac radosti i úprimného úsmevu bolo badať  práve na tvárach Slovákov žijúcich v zahraničí, z ktorých mnohí prišli na Slovensko po prvý raz zo vzdialených krajov Dolnej zeme. Tu sa dodnes ozýva ľubozvučná archaická slovenčina, ktorú si krajania odovzdávajú ako vzácny dar z generácie na generáciu po mnohé stáročia.

  • TRADÍCIA

Súťaž má dlhoročnú tradíciu. Na jej vznik sme sa spýtali zakladateľky a matičiarky J. Garajovej: „Myšlienka sa zrodila náhodou. Na jednom seminári slovenského jazyka v roku 1992 som sa dala do reči s Magdou Baloghovou, vtedy šéfredaktorkou Mladých liet, že knižnica vyhlásila súťaž o slovenčine a že rozmýšľa o jej vyhodnotení. Vtedy vo mne skrsla myšlienka ‒ prečo nie v Nových Zámkoch v  Bernolákovom meste? A stalo sa. Nebolo peňazí, skúseností, ale bolo nadšenie a pochopenie u mojich kolegov v Školskej správe v Nových Zámkoch a  Miestnom odbore Matice slovenskej. Školskú správu neskôr vystriedala Základná škola na Nábrežnej ulici.“ V závere programu, pod ktorý sa autorsky i organizačne podpísali členky MO MS v Nových Zámkoch a zástupcovia Základnej školy v Nových Zámkoch na Nábrežnej ulici na čele s pánom riaditeľom Róbertom Rudinským, bol už tradične vyhlásený ďalší dvadsiaty siedmy ročník súťaže.

Zuzana PAVELCOVÁ – Foto: zp