Modernizácia a nový štart matičného vydavateľstva

Rozvoj slovenskej národnej kultúry

Vydavateľstvo MS prešlo v posledných týždňoch výraznými zmenami. Založili novú fejsbukovú stránku, urobili kompletnú inventarizáciu skladov, vznikli kampane na predaj kníh a postupne sa zlepšuje aj komunikácia s kníhkupectvami a distribútormi. Za týmito aktivitami stojí skúsená vydavateľka Ingrid MAJERIKOVÁ, ktorá je zároveň slovenskou spisovateľkou, publicistkou, prekladateľkou. Pochádza zo Spiša. Je dcérou etnografa Viktora Majerika a poetky Anny Majerikovej-Ivančákovej. Študovala na UPJŠ v Prešove, no absolvovala aj rok na Inštitúte poľskej filológie na Jagelovskej univerzite v Krakove. Pôsobila vo Vydavateľstve Lúč, Petit Press a Goralinga. Je spoluautorkou viacerých diel  a regionálnych brožúr a publikácií. Podieľala sa tiež na audiovizuálnom projekte Goralské rozprávky. Je prekladateľkou z poľského jazyka (preložila diela napríklad historika Stanisława Andrzeja Sroku či tragikomédiu dramatika Sergiusza Piaseckého Zápisky dôstojníka Červenej armády). V roku 2008 založila vydavateľstvo Goralinga, ktoré dosiahlo niekoľko úspechov – knihy získali ocenia v Bibiane či Kronike Slovenska. Spolu so sestrou Milicou získali v roku 2023 ocenenie Identifikačný kód, ktorý udeľuje spoločnosť Artem pod kuratelou Európskej akadémie vied a umení so sídlom v Salzburgu.

 Čo vás motivovalo prejsť z malého, ale úspešného vydavateľstva Goralinga do vydavateľstva Matice slovenskej (MS)?

- Vyrastala som v národne orientovanej rodine kultúrnych činovníkov. Otec bol etnograf a regionálny historik, ktorý dlhé roky pôsobil ako osvetár v regióne Zamaguria. Mama pracovala ako vedúca strediskovej knižnice. Takže som doslova „vyrastala v kultúrnom dome“. Rodičia cez lásku k rodnému kraju v nás vybudovali zvedavosť smerom k rodnému kraju a Slovensku. So sestrou sme obe vyštudovali históriu, takže sme obe boli vychované v národnom duchu, a obe sa angažujeme v oblasti národnej kultúry. Po šestnástich rokoch pôsobenia vo vlastnom vydavateľstve som dostala ponuku od Matice, tak som ju s nadšením prijala, pretože je pre mňa česť pracovať v najstaršej slovenskej kultúrnej ustanovizni.

Čo sa vám doteraz podarilo presadiť?

Ako bežná čitateľka matičných kníh som si všimla, že sú ťažko dostupné. Preto som sa rozhodla zmeniť doterajšie fungovanie distribúcie. Druhá dôležitá záležitosť je posilnenie marketingu, ktorý je v 21. storočí základom pre akúkoľvek firmu, tzn. sociálne siete, mailová komunikácia a reklamné kampane s tematickým knižnými balíčkami, napríklad k téme bernolákovcov či storočnice Laca Ťažkého. Do tretice je to živý kontakt s čitateľmi, a to predovšetkým s mladšou generáciou.

Aká je vaša vízia úspešného vydavateľstva?

Mojou víziou je dosiahnutie funkčného vydavateľstva, ktoré bude knihy nielen vydávať, ale ich aj dostať k čitateľom. Je potrebné kriticky dodať, že mnohé kvalitné knihy práve pre doterajšiu absenciu marketingu a kontaktu s čitateľmi zostali v skladoch, čo je škoda. Už teraz sa mi podarilo predať niekoľko kusov tzv. ležiakov ‒ ako prílohy k tohtoročným novinkám. Taktiež ma mrzí situácia okolo viacerých matičných periodík, ktoré majú väčší potenciál, ako sa v súčasnosti ukazuje. Do budúcnosti chceme samostatný web a e-shop. Taktiež zintenzívniť prezentácie kníh za účasti autorov. Knihy sa dajú kúpiť aj priamo u nás v Dome MS Bratislava, čo už mnohí využili.

Prezentovali ste tiež vydavateľstvo na Bibliotéke. Čo všetko sa vám podarilo?

Naposledy sa Matica slovenská pod krídlami svojho vydavateľstva zúčastnila na Bibliotéke v roku 2019, na tohtoročnej prvýkrát samostatne, nezávisle od vydavateľstva. Predstavili sme knihy Bernolákovci: premožitelia času, Cesta k slovenskej demokratickej štátnosti, reedíciu knihy Skvitne ešte život a dve diela Ľudovíta Štúra: Nauka reči slovenskej a Starý a nový vek Slovákov. Prvýkrát mala Matica k dispozícii dvojhodinovú prezentáciu, na ktorej sa zúčastnili šéfredaktori periodík, ako aj predseda ustanovizne. Toho roku sa nám podarilo uskutočniť aj určitú sondu do záujmu našich čitateľov. Na malej ploche sme dokázali ponúknuť okolo tristo titulov. Oslovilo nás aj niekoľko kníhkupectiev i e-shopov, ktoré prejavili záujem o spoluprácu.

Ste tiež spisovateľka a prekladateľka... Na ktoré diela z tejto sféry vašej činnosti ste najviac hrdá a ktoré by ste odporučili čitateľom SNN?

Odporúčam monografiu o obci Borinka, rovnako som hrdá na knihu – ktorú som robila spoločne so sestrou Milicou, tá je tiež aktívna spisovateľka a kultúrna činovníčka v oblasti slovensko-poľských vzťahov – o obci Nedeca (ocenená v roku 2022; súťaž Kronika Slovenska). Z prekladateľských úspechov je to komédia Piaseckého.

 Aký zmysel má podľa vás Matica slovenská v 21. storočí, čo by mali byť jej prioritné úlohy?

Prioritne by mala získať mladých ľudí, čo sa aj vďaka súčasnému vedeniu ustanovizne úspešne deje. V dobe súčasnej globalizácie by MS mala rozvíjať slovenskú národnú kultúru, uchovávať tradičné hodnoty, ale reflektovať aj podnety z modernej kultúry. Taktiež by mala byť centrom pre slovenských intelektuálov, ktorých vždy podporovala. Matica bola vždy nestranícka. Spolupracovali v nej ľudia rôznych náboženských a politických názorov, čo je v dnešnej rozdelenej spoločnosti veľmi dôležité.

Zhováral sa Lukáš PERNÝ ‒ Foto: archív SNN