Vlastenci si pripomenuli 170. výročie vzniku Slovenskej národnej rady. Pred sto sedemdesiatimi rokmi bojovalo rodiace sa Slovensko proti národnostnému útlaku od iných národov. „Slovenská národná rada existovala len krátko, ale reprezentovala slovenský národ v boji za sebaurčenie, svojbytnosť, kodifikáciu štátneho jazyka, duchovnú aj materiálnu obrodu, ako aj v jeho úsilí o štátoprávne usporiadanie,“ povedal na oslavách sto sedemdesiateho výročia vzniku SNR predseda Národnej rady Andrej Danko. Slovensko si pred niekoľkými dňami pripomenulo významné výročie ‒ uplynulo stosedemdesiat rokov od založenia Slovenskej národnej rady. Slovenská národná rada bola v roku 1848 prvý národnopolitický orgán Slovákov. V júli revolučného roku 1848 poprední predstavitelia slovenského národnopolitického hnutia začali pripravovať prvé ozbrojené povstanie Slovákov. Koncom augusta a začiatkom septembra sa všetci jeho hlavní organizátori stretli vo Viedni. V novovznikajúcom zbore dobrovoľníkov, ktorý mal tvoriť jadro povstaleckých ozbrojených síl, boli okrem Slovákov aj príslušníci iných národov. Spomedzi nich najväčšiu skupinu predstavovali študenti z Čiech a Moravy, ktorých charakterizovala príkladná disciplína a spoľahlivosť.
■ HLAVA ODBOJA
Ústredím národnooslobodzovacieho boja sa stala Slovenská národná rada ako vôbec prvý národnopolitický orgán Slovákov. Verejne vystupovala už od začiatku septembra 1848, hoci ešte nebola oficiálne ustanovená. Známe sú vyhlásenia členov SNR spred 15. septembra k obyvateľstvu Viedne, Bratislavy, uhorským Rusínom, českým, moravským, slovenským, talianskym i rumunským vojakom. Okolo 15. septembra sa SNR obrátila s výzvami k Slovákom a slovenským kňazom aj učiteľom. Vyzvala ich, aby podľa vzoru Chorvátov a Srbov povstali proti maďarskej nadvláde za slobodu v rámci rakúskej ríše. Kňazi a učitelia sa mali v boji postaviť na čelo národa.
Oficiálne SNR ustanovili 16. septembra vo Viedni na zhromaždení približne dvesto organizátorov povstania a príslušníkov zboru. Prítomní, až na dvoch, uznali SNR ako dočasnú najvyššiu slovenskú politickú a vojenskú reprezentáciu a zložili do jej rúk prísahu. Politickými predstaviteľmi SNR sa stali Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža. Za jej vojenských členov zvolili Bedřicha Bloudka, ktorý sa stal vojenským veliteľom zboru, a Františka Zacha, náčelníka štábu. Tajomníkmi SNR boli Bohuš Nosák a Daniel Jaroslav Bórik. Českí vojenskí velitelia sa podriadili politickému vedeniu SNR.
■ CENTRUM VMYJAVE
V Myjave na verejnom zhromaždení 19. septembra 1848 SNR vypovedala poslušnosť maďarskej vláde a jej miestnym vrchnostiam a vyzvala slovenský ľud na celonárodné povstanie. Prvá SNR zasadala v dome Anny Koléniovej, na ktorom viala slovenská zástava. Dobrovoľníkom sa podarilo postupne odzbrojovať vojenské posádky. V oslobodených oblastiach dala SNR na zhromaždeniach ľudu voliť revolučné miestne slovenské orgány, ktoré jej zložili prísahu vernosti.
Prvá SNR položila základy slovenského parlamentarizmu a demokracie, čím prispela k emancipácii slovenského národa a k tomu, že národné povedomie, úcta k vlastným dejinám a budovanie historických tradícií predstavujú základný predpoklad rozvíjania národnej aj štátnej identity. K nej patrí aj rešpektovanie iných národov, príslušníkov národnostných menšín i demokratických hodnôt.
Štefan ZLATOŠ