Účinok sankcií v Rusku príliš nevidno, zato popularita V. Putina očividne rastie. V tieni vojen sa celou históriou ľudstva tiahnu aj sankcie. Slúžia ako výstraha pred samotným konfliktom a majú spôsobiť ekonomické oslabenie protivníka. Spravidla sa vždy minuli účinku. Zakaždým však viedli k stagnácii ekonomiky, zníženiu kvality života obyvateľstva, rastu nezamestnanosti, vyššej inflácii. V globalizovanom svete, kde sa všetko prepočítava len a len na peniaze, nikdy nepostihli tých, proti ktorým boli namierené.
V polovici augusta vyhlásila Moskva ročné embargo na dovoz potravinárskych výrobkov zo západných krajín. Z ruských regálov zmizli niektoré európske výrobky. Spotrebitelia si obchodoch opäť vyberajú len z ruských, ktoré sú menej farebné, ale často aj menej kvalitné. Preto sa začalo hrať na národnú nôtu. Pre ruských občanov to nie je zásadný problém. Sankcie naopak spôsobili rast obľuby prezidenta Vladimíra Putina. Tých pár desiatok tisíc ruských oligarchov o luxusný tovar európskych značiek aj tak nepríde. Budú sa musieť iba poobzerať po nových sprostredkovateľoch. Kto doplatí najviac, sú producenti v malých štátoch ako sú Čechy, Rakúsko, Maďarsko... Tí sú nepodstatní pre Brusel aj Washington. Slovensko nemá sortiment, ktorý by bol pre Rusov atraktívny. Desiatky rokov vykazuje zápornú obchodnú bilanciu. Tým, že sa tento trend nikdy nepokúsilo ani len zmierniť, sa všetkými svojimi vládami vyčlenilo do pozície, keď samo najviac pocíti sankcie prostredníctvom cenovej vojny o energie. Radový Slovák teda nemá alternatívu. Energie sa zvýšia a všetky komodity tiež. Je otázka času, či tento danajský dar dostane už na jeseň alebo pod vianočný stromček.
■ PROBLEMATICKÝ OSOH
Sú sankcie skutočne účinný nástroj? Petersonov inštitút vydal štúdiu Economic Sanctions Reconsidered, kde podrobil analýze takmer dve stovky prípadov uvalenia ekonomických sankcií v 20. storočí. Podľa nej bol aspoň čiastočný úspech zaznamenaný len v tretine prípadov. Vynaložené náklady však boli obrovské. Už len pojem sankcie je veľmi kontroverzná téma. Rozdelí akúkoľvek spoločnosť. Zatiaľ čo jedna skupina je za sankcie, že treba zastaviť ruskú expanziu. Druhá skupina zase varuje, že sa minú účinku a Putinov režim sa len posilní.
A sankcie Rusov naozaj zjednotili. Dokonca sa zdá, že Putin stratil akékoľvek obavy. Je zvyknutý na podobné, periodicky sa opakujúce situácie. A určite nepristúpi na marketingovú hru riadenú z USA. Preto sa k sankciám nemalo vôbec pristupovať. Tie sa však určite prejavia zastavením krehkého a nakrátko oživeného rastu slovenskej ekonomiky. Ale ohrozený je celý región V4. Hlavná hrozba je v znížení hospodárskeho rastu v Nemecku. Ten tieto štyri ekonomiky udržiava v progresívnom trende a všetky sú naň existenčne naviazané. Okrem Poľska. To si voči Rusku trúfa najviac „vyskakovať“ a všemožne pritakávať atlantickým štruktúram. Poľsko si totiž prezieravo počas predsedníctva EÚ zabezpečilo tok európskych zdrojov na vyše dvadsať rokov dopredu. Slovenskí predstavitelia nie sú schopní vyjednať fondy ani jeden rok. Ostatne neláska Poliakov smerom k Moskve je tiež historicky daná a nemeniteľná. Preto by sa pri strategických zámeroch Európy vôbec nemala brať do úvahy. Zadrhávanie sa nemeckej ekonomiky sme už zaznamenali. Už opakovane prišlo o povesť európskeho hospodárskeho motora. Podľa Centra pre výskum európskeho hospodárstva (ZEW) zaznamenal konjunktúrny index v Nemecku v druhom štvrťroku 2014 najväčší pokles od roku 2012. Experti odhadujú, že nemecký prepad HDP bude v druhom štvrťroku tohto roka 0,1 percenta, a tak po prvýkrát od roku 2009 bude priemerný rast HDP v EÚ vyšší, ako je rast Nemecka! Ak si uvedomíme, že nemecký ťahúň znamená presnú polovicu produkcie Európy, sú akékoľvek obavy z jeho poklesu opodstatnené.
■ REAKCIE OBCHODU
Môžu nám zlacnieť potraviny ako reakcia za ruské sankcie? Prvé demagogické fámy o následkoch zlacňovania už vypustil predseda Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR. Podľa neho by zlacňovanie mohlo viesť k negatívnemu dosahu na zamestnanosť v obchode. Pri niektorých potravinách sa určite môže prejaviť zlacnenie ako následok straty odbytu výrobcov na východe. To nám však nič nehovorí o cenovej politike obchodu. Ten si určite nenechá ujsť jedinečnú príležitosť na rekordné zisky a nepochybne zneužije vzniknuté problémy vývozu bez ohľadu na spotrebiteľa. Ktoré komodity by mohli teoreticky zlacnieť? Do úvahy prichádzajú mlieko, zelenina a ovocie o desať až pätnásť percent na pulte. Veľkoobchod bude pracovať s vyše tridsať- až štyridsaťpercentným znížením. Tým si svoje marže zdvojnásobí. Je veľmi pravdepodobné, že sa komoditne zaznamená pokles cien tovarov z Poľska. Poľskí vývozní giganti budú mať pre embargo najväčšie problémy a budú sa usilovať uplatniť svoju produkciu za každú cenu. V prípade, že by sa vyplnila hrozba tlaku prebytkov náš trh z ostatných krajín EÚ a nebude sa dôsledne kontrolovať vývoz za dumpingové ceny, dostaneme sa do situácie, že pokles cien sa začne prelievať mimo Slovenska. Prejaví sa, nie však v našich predajniach, kde sú ceny stanovované nadnárodnými reťazcami schopnými bez výčitiek predávať aj zhnité produkty, ale mimo nich. Potom bude náš spotrebiteľ opäť nakupovať v rakúskom, maďarskom, poľskom a nemeckom pohraničí, a tak reverzne nepriamo podporovať dosah sankcií na našu krajinu. Slovensko nevie systematicky riadiť pohyb potravín a už vôbec nie zabraňovať ich dovozu. Tohto nástroja sa dobrovoľne zrieklo za Dzurindovej vlády počas prístupových rokovaní, aj keď si Maltská, Česká, Slovinská aj Poľská republika vyjednali výnimky. Jedine Slovensko nie.
■ (NE)PEVNÁ CHRBTICA
A čo prinesú Slovensku jeho zahraničnoobchodné väzby najmä na Nemecko? To je v Európe najväčší obchodný partner Ruska. Prvé sankcie dopadnú priamo na slovenských výrobcov. Tých je zanedbateľné množstvo. Na rozdiel od Čiech, kde sankcie už teraz priniesli stratu tisícsedemsto pracovných miest a výpadok 2,2 miliardy korún, nerátajúc marketingové náklady nevyhnutne vynaložené na stabilizáciu trhu. Česká obchodná komora však tieto čísla považuje len za vrchol ľadovca. Dosah na Slovensko bude postupný, ale o to citeľnejšie a bude dôsledkom spomalenia expanzie Nemecka a eurozóny ako celku. Keďže naša ekonomika je blchou v nemeckom kožuchu, treba sa pripraviť na to, že jeho majiteľ sa zachová podľa porekadla: bližšia košeľa ako kabát. Najprv sa budú riešiť nemecké problémy. To podrazí nohy aj tým slovenským firmám, ktoré nemajú nijaké priame väzby na Ruskú federáciu. Stane sa tak najmä pri ďalšom eventuálnom rozšírení sankcií, do ktorých Washington a Brusel neutíchajúco tlačia. V slovenských podmienkach je to celý automobilový priemysel a jeho dvestosedemdesiat subdodávateľov, ktorí prostredníctvom cash flow a DPH tvoria chrbticu Kažimírovej štátnej pokladnice.
■ DOBRÁ I ZLÁ ČÍNA...
Už teraz je však jasné, že tieto ekonomické sankcie nemajú víťaza, ale len porazených. Dá sa očakávať, že Ruská centrálna banka bude nútená tlmiť inflačné tlaky a brániť slabnúci rubeľ uťahovaním menovej politiky cestou zvyšovania úrokových sadzieb, ktoré pôsobia antiinvestičnými náladami. To všetko dopadá a bude dopadať na už slabnúcu investičnú aktivitu, ktorá už pred sankciami zaznamenala pokles o sedem percent, čo je v ruských podmienkach obrovské číslo. Investície ďalej ochabnú z obavy ďalšej eskalácie napätia a zo zavedenia nových sankcií. A to nielen sankcií zo strany západu. Čína sa môže v tejto situácii prejaviť ako dravec a podrezať krk ruským energetickým a finančným zdrojom zastavením odberov. Pre ruské hospodárstvo môžu byť škodlivé aj neodborne zavedené odvetné opatrenia ruskej administratívy. Akékoľvek zákazy dovozu tovarov sú štartovým výstrelom obmedzenia konkurencie na ruskom trhu, čo vytlačí nahor ceny a priamo zasiahne zraniteľného, radového ruského spotrebiteľa.
■ NÁRODNOŠTÁTNY ZÁUJEM
Bude v tejto situácii slovenská vláda len tlmočníkom výsledkov rokovaní v Bruseli alebo konečne môžeme očakávať postoje na ochranu národnoštátnych záujmov?Slovenský premiér sľúbil, že budú na prvom mieste. Ďalšie kolá sankcií by mohli pripraviť o pracovné miesta tisíce ľudí. Isté je, že sa sankcie prejavia na vyššom rozpočtovom deficite v budúcom roku aj s opätovnou hrozbou sankcií – tentoraz od Bruselu za nedodržanie rozpočtovej disciplíny.
Drahšie energie z Ruska, teda ropa a plyn sa okamžite premietnu do inflácie. Zníži sa konkurencieschopnosť Slovenskej republiky a klesnú reálne mzdy. Podľa údajov predstaviteľov firmy Transnefť, ktorá má v Rusku monopol na prevádzkovanie ropovodov, si spotrebitelia na jednom bareli ropy priplatia asi desať dolárov. „Budú to sankcie proti Slovensku, Maďarsku a Českej republike,“ uviedli.
Tibor B. HAČKO ‒ Karikatúra: Andrej MIŠANEK