Na prelome júla a augusta otriasla Veľkou Britániou vlna násilností. Rozbuškou bol desivý zločin, pri ktorom mladý černoch, ktorého rodičia prišli do Británie z africkej Rwandy, útočil nožom v tanečnej škole severne od Liverpoolu v prímorskom meste Southport. Tri dievčatá vo veku šesť, sedem a deväť rokov ubodal na smrť, osem ďalších detí a dvoch dospelých ťažko zranil. Spontánne nenásilné demonštrácie v mnohých anglických mestách prerástli neskôr do útokov nahnevaného davu na mešity a imigrantské centrá.
Nová labouristická vláda na čele s Keirom Starmerom nariadila polícii tvrdo zakročiť. A aby sa výbušná situácia nerozhorela, britské súdy začali vydávať prísne, často až bizarné rozsudky. Britský štát v rámci „spoločenskej zmluvy“ ako jediný arbiter, ktorý má monopol na násilie, výmenou za udržiavanie spoločenského zmieru a ochranu občianskych práv v tomto prípade fatálne zlyhal praktizovaním dvojakého metra a totalitných praktík. Násilnosti prisťahovaleckých menšín, ktoré boli protireakciou a pohonom na demonštrantov, toleroval, násilie etnických majoritných Britov brachiálne a drakonicky potláčal. Vysokú mieru pokrytectva, ako už býva zvykom, preukázali aj liberálne médiá. Keď pred štyrmi rokmi udusil americký policajt nevhodným zákrokom pri zatýkaní narkomana a recidivistu čiernej pleti Georgea Floyda, ktorý mal za sebou aj ozbrojenú lúpež, kde zbraňou hrozil tehotnej žene, vypukol v mnohých amerických mestách chaos a násilie namierené proti polícii a verejným inštitúciám. Hnutie sa zapísalo do dejín ako Black Lives Matter čiže Na čiernych životoch záleží, ktorého hlavnou hnacou silou bol hnev protestujúcich proti údajnému rasizmu polície a celého amerického verejného života. USA následne zažili niekoľko mesiacov pouličných potýčok a rabovania s dvadsiatkou mŕtvych. Stúpenci hnutia BLM ničili aj historické pamiatky, ktoré podľa nich predstavovali americkú rasistickú imperiálnu minulosť. Súčasný britský premiér vtedajšie vyčíňanie rasových aktivistov a menšinovej populácie vehementne schvaľoval. Ako vodca Labouristickej strany nahral video, kde hnutie BLM podporil a nechal si urobiť o tom pár propagandistických fotografií. Liberálne médiá vtedy bagatelizovali jeho extrémistický postoj, prehliadali násilie a obracali pozornosť na zásahy polície, ktorá sa usilovala nepokojom čeliť. Úplne opačná situácia nastala nedávno vo Veľkej Británii, kde protestujúci boli označení za rasistov, netolerantnú extrémnu pravicu, vandalov a pod. Akékoľvek násilie v uliciach nemožno schvaľovať, ale z daného dvojakého metra vyslovene mrazí. Spustilo sa masívne zatýkanie stoviek ľudí aj za drobné príspevky na sociálnych sieťach s následnými niekoľkomesačnými trestami odňatia slobody...
Radoslav ŽGRADA
Foto: internet