Nedávne oslavy osemdesiateho výročia vypuknutia Slovenského národného povstania mali pripomenúť protifašistický zápas Slovákov v rozhodujúcich okamihoch druhej svetovej vojny. Napriek celospoločenskému konsenzu je táto časť našej modernej histórie stále konfrontovaná časťou spoločnosti, ktorá považuje ozbrojené vystúpenie Slovákov ako odpor proti vlastnému, vtedajšiemu slovenskému štátu. Preto sú najmä progresívnymi i liberálnymi silami považovaní za ľudákov a označovaní dokonca za fašistov. Iste budete mnohí so mnou súhlasiť, ak poviem, že veľká väčšina kritikov povstania, až na pár výnimiek, nemá nič spoločné s fašizmom. V ich vnímaní je prvá Slovenská republika vyslobodením spod českého útlaku počas prvej Československej republiky v rokoch 1918 až 1938 a dôkazom toho, že Slováci si dokázali sami vládnuť bez iných početnejších národov.
Vtedajšiu politiku Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany hodnotia ako zápas Slovákov o autonómiu, ktorého výsledkom na základe Mníchovskej dohody zo septembra 1938 a nastupujúcej nemeckej hegemónie v strednej Európe bolo neskoršie vynútené vyhlásenie Slovenského štátu 14. marca 1939. Po prijatí ústavy 31. júla 1939 vznikla zo Slovenského štátu Slovenská republika.
Dovolím si položiť rečnícku otázku všetkým kritikom protifašistického ozbrojeného vystúpenia: Aký vývoj by nasledoval, ak by sme ako národ nepovstali a nepripojili sa k protihitlerovskej koalícii? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Česko-Slovensko by bolo tak či tak obnovené. Ako Slováci by sme však nemali v novom štáte žiadne postavenie. Slovenské politické orgány, ako boli Slovenská národná rada a Zbor povereníkov, ktoré počas Slovenského národného povstania vznikli, by určite neexistovali. Nastúpila by opätovná a ešte tvrdšia verzia čechoslovakizmu. Edvard Beneš s požehnaním víťazných mocností by mal voľnú ruku aj na zavedenie tvrdých represií na slovenskom území. Mohol by nariadiť stanné právo, ale aj tvrdú cenzúru tlače a potlačenie akýchkoľvek slovenských nálad za zrovnoprávnenie slovenského národa s českým národom. Je to fikcia. No v prípade absencie SNP by bola celkom reálna. Slovenská republika by najskôr nevznikla ani 1. januára 1993, pretože by neexitovali na jej vytvorenie politické a inštitucionálne predpoklady.
Pre tieto historické fakty je Slovenské národné povstanie jedným z najdôležitejších okamihov moderných slovenských dejín. Isto, nie všetko prebehlo ideálne. Okrem Nemcov a gardistov viaceré zločiny vykonali aj samotní partizáni. Na oboch stranách konfliktu sa namiesto ľudskosti a morálky objavovala chuť zabíjať – žiaľ, aj nevinných civilistov. V politickej rovine však SNP prinieslo možnosť vymanenia sa slovenského národa z područia nacistického Nemecka. Vďaka tomu sme sa zaradili medzi víťazné národy druhej svetovej vojny. Na toto nesmieme ako národ nikdy zabudnúť.
Matej MINDÁR, asistent poslanca NR SR
Foto: Internet