Na porážku Národného združenia sa vo Francúzsku spojilo celé ľavicové spektrum

thumbnail

Le Penová má proti sebe všetko globalistické a liberálne

Po neúspešných voľbách do Európskeho parlamentu, kde zvíťazilo Le Penovej Národné združenie, vyhlásila hlava Francúzskej republiky Emmanuel Macron predčasné parlamentné voľby. Výsledok celoštátneho plebiscitu jasne demonštroval pripravenosť všetkých politických síl neumožniť nástup k moci  vlasteneckým, národne orientovaným silám, ktoré stoja v opozícii voči progresívnemu globalistickému hlavnému prúdu.

Predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku sa konali v dvoch kolách ‒ 30. júna a 7. júla tohto roku. Zvolili v nich 577 členov sedemnásteho Národného zhromaždenia Piatej Francúzskej republiky. Prezident Emmanuel Macron sa rozhodol vyhlásiť predčasné parlamentné voľby, len čo boli známe výsledky do Európskeho parlamentu v júni 2024, v ktorých zvíťazilo Národné združenie (Rassemblement national, skratka RN, do roka 2018 Národný front) so silným mandátom 31,5 percenta hlasov. Koalícia vedená prezidentovým hnutím Obnova v nich získala len 14,6 percenta hlasov. Podľa väčšiny pozorovateľov bol jeho krok značne prekvapujúci a z politologického hľadiska nepochopiteľne riskantný.

VOLEBNÝ SYSTÉM

Voľby sa uskutočnili dvojkolovým systémom, keď v prvom kole bol zvolený iba kandidát, ktorý získal vyše päťdesiat percent hlasov a zároveň dvadsaťpäť percent hlasov všetkých oprávnených voličov. Do druhého kola postupovali dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola a prípadne aj ďalší kandidáti, ktorí v prvom kole prekročili hranicu 12,5 percenta hlasov všetkých oprávnených voličov. V druhom kole potom získal mandát kandidát s najvyšším počtom hlasov, nezávisle od percenta hlasov. V prvom kole volieb bolo zvolených 76 poslancov (asi 13 percent mandátov), ​​zvíťazilo Národné združenie, druhý skončil Nový ľudový front, Macronovo Spolu získalo len 2 mandáty. V druhom kole však zvíťazil Nový ľudový front nasledovaný Spolu, Národné združenie skončilo tretie. Celkom (v oboch kolách) získal Nový ľudový front 178 mandátov – čo je nárast o 47 zástupcov. Výrazne oslabilo (až o 95 poslancov), prezidentovo hnutie Spolu, ktoré získalo len 150 mandátov. Národné združenie obsadí 125 kresiel, čo je nárast o tridsaťšesť mandátov a súčasne najlepší výsledok v doterajšej histórii.

VŠETCI PROTI JEDNÉMU

Už vo voľbách 2022 zaznamenalo hnutie skokový úspech, keď získalo 89 mandátov oproti ôsmim z volieb v roku 2017. Žiadny zo subjektov sa tak ani vzdialene nepriblížil väčšine 289 hlasov. Podstatným momentom bol priebeh samotných volieb. Možno ho rámcovať ako všetci proti Národnému združeniu. V Európe, ťažko skúšanej progresívnymi globalistickými experimentmi v podobe neriadenej migrácie ľudí z  nekompatibilných kultúr, Green dealu, ktorý demontuje ekonomickú konkurencieschopnosť starého kontinentu, rovnako ekonomiku a životnú úroveň poškodujúce zapojenie do sankčnej vojny proti Ruskej federácii, v neposlednom rade trendy degradujúce rodinu ako základnú jednotku spoločnosti  a kultúrno-morálne stáročiami vybudované hodnoty kresťanskej civilizácie, sú pretláčané už len spájaním  všetkých globalistických síl a hysterickou mediálnou masážou korporátnych liberálnych médií. Nový ľudový front (NFP ‒ Nouveau Front populaire) je predvolebná koalícia ľavicových politických strán, ktorá vznikla len 10. júna 2024 na porážku Národného združenia. Je zmesou širokého spektra ľavicových a progresívnych síl. Vo voľbách bolo z 546 kandidátov NFP: 229 z La France insoumise, 175 zo Socialistickej strany, 92 z Les Écologistes a 50 z Francúzskej komunistickej strany. V prípade, že do druhého kola volieb postúpili kandidáti NFP z tretieho miesta, tak v rámci princípu tzv. republikového frontu odstúpili. Tí tvorili až okolo 130 kandidátov. Z politologického hľadiska je dlhodobo badať v celom západnom civilizačnom okruhu implementáciu progresívnej agendy v širokom spektre ľavicových hnutí. Vo všeobecnosti dnes hovoriť o ľavici a pravici je anachronizmus. Základné delenie politických prúdov sa formuje na konfrontácii extrémneho liberalizmu a národného konzervativizmu. Médiá hlavného prúdu ako inštitút na „vytváranie súhlasu“ s globálnymi záujmami korporácií a západnej plutokracie hystericky útočia na akúkoľvek pronárodne orientovanú stranu.

HORÚČKOVITÉ ROKOVANIA

Po voľbách koalícia dva týždne rokovala o kandidátovi na premiéra, až koncom júla navrhla nie príliš známu riaditeľku hospodárenia mestského úradu Paríža Luciu Castetsovú. Prezident Macron v tom čase odmietol rokovať o udelení poverenia na zostavenie vlády. Najskôr chcel záruku, že kandidátka bude mať podporu väčšiny dolnej komory parlamentu. Súčasne tiež odložil rokovania o novej vláde až do druhej polovice augusta, keď sa majú skončiť Olympijské hry konané v Paríži (kde symbolicky už v otváracom ceremoniáli bola predstavená vízia progresívnej antikresťanskej Európy). Po patových výsledkoch predčasných volieb nemožno očakávať politickú stabilitu a krajinu čakajú turbulentné časy.

ĽAVICOVÉ LÁKADLÁ

V  typicky ľavicovom programe koalícia sľubovala zvrátenie dôchodkovej reformy z roka 2023, zvýšenie platov štátnych zamestnancov a benefitov, zvýšenie minimálnej mzdy o štrnásť percent, zmrazenie cien základných potravín a energií. Očakávané zvýšenie vládnych výdavkov má pokryť znovuzavedenie dane z majetku a zrušenie možnosti časti daňových odpisov pre vysokopríjmových jedincov. Rovnako tak má dôjsť k úprave dane z príjmu u vysokopríjmových skupín. Koalícia ďalej žiada dosiahnutie klimatickej neutrality do roka 2050. Chce tiež presadiť uznanie Palestíny a nadviazanie oficiálnych diplomatických stykov s ňou. Mieni zastropovať dôchodkový vek na šesťdesiat rokov. Sympatický program však naráža na ekonomické možnosti Piatej Francúzskej republiky. Krajina galského kohúta má vysoký štátny dlh presahujúci 110 percent HDP a rozpočtový deficit 5,5 percenta, ktorý výrazne prekračuje maastrichtské kritériá. Francúzska ekonomika síce nie je v recesii, ale s rastom 0,2 percenta HDP sa viditeľne trápi. Nominálne sa štátny dlh krajiny vyškriabal v roku 2024 na 3,1 bilióna eura. Navyše Francúzsko v poslednom období stráca vplyv na exploatovanie zdrojov z bývalých afrických kolónií, kam expanduje Čína a Ruská federácia. Krajina sa začína utápať, rovnako ako všetky západné krajiny, v kultúrnej vojne a žne neblahé následky neriadenej migrácie obyvateľstva z bývalých afrických kolónií a moslimského sveta.

Radoslav ŽGRADA ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA

 

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.