Alojzovi Sokolovi vraveli rýchlik z Hronca
Oči športových nadšencov sa v týchto dňoch upierajú do Paríža. V metropole Francúzska sa po sto rokoch uskutočnia letné olympijské hry. Ide však už o tretí letný sviatok svetového športu v tomto veľkomeste,
keďže aj v poradí druhú olympiádu v roku 1900 hostil Paríž. Tá sa uskutočnila v čase, keď sa v meste na
Seine konala aj Svetová výstava.
Prvá novodobá olympiáda sa uskutočnila v Aténach od 6. do 15. apríla 1896. Zúčastnilo sa na nej 245 športovcov zo štrnástich krajín. S číslom jeden súťažil v atletických disciplínach Alojz Sokol, rýdzi Slovák, rodák z Hronca (* 19. júna 1871), ktorý však štartoval v drese
Uhorska, ktorého bola v tom čase naša krajina súčasťou, a aj v športovej historiografii sa často uvádza pod zmaďarizovaným menom Alajos Szokolyi.
■ DO ATÉN Z VOJENČINY
Z rodného Hronca odišiel už ako chlapec ku krstným rodičom Schonovcom do dediny Bernece neďaleko Šiah. Po maturite v Leviciach začal študovať v Budapešti medicínu, no tá ho nenadchla. Vynikol ako atlét, ktorého lákali vari všetky disciplíny, v ktorých sa vtedy súťažilo. V roku 1891 zabehol 100 metrov za 11,4 sekundy. Svetom letel chýr o Coubertinovom pláne vrátiť svetu po stáročiach olympijské hry. Cesta do Atén bola pre Alojza Sokola zložitá. Musel si na dva roky obliecť vojenskú uniformu. Na rozdiel od súčasnosti, keď práve v armáde vyrastajú atléti svetového mena, na konci 19. storočia Sokol počas vojenčiny nemal šancu pretekať a trénovať. Napriek tomu si udržal formu a do Atén sa dostal.
■ NÁVRAT BEZ MEDAILY
Hry sa rozbehli v pondelok 6. apríla 1896. Šprint na 100 metrov bol prvou disciplínou. V rozbehoch bol najrýchlejší Američan Francis Lane. Sokol dobehol druhý, čo mu stačilo na postup do finále. Medzitým sa začala súťaž v trojskoku. Stihol iba jeden skok s dĺžkou 12,30 metra, čo mu stačilo na celkové štvrté miesto. Sústredil sa na stovku. Vo finále sa na štartovnú čiaru postavilo päť pretekárov. Zvíťazil americký šprintér Thomas Burke pred Nemcom Fritzom Hofmannom. Sokol dobehol tretí, aj keď v štatistikách sa uvádza, že spoločne s Laneom. Rozhodcovia merali čas iba víťazovi. Údajne zabehol stovku za dvanásť sekúnd. Sokolov čas odhadli na 12,6 sekundy, čiže za svojím osobným maximom zaostal o vyše sekundu. Popri nedostatku tréningu počas vojenčiny sa pod to pravdepodobne podpísal fakt, že do Atén cestoval so zranenou nohou. Ďalší uhorský účastník prvej olympiády Nándor Dáni
spomínal, že bolesť prekonával dobrou náladou, ktorú pretavil do úspešného vystúpenia. Hoci bol Alojz Sokol tretí, nevrátil
sa domov s medailou. Medaily spolu s ratolesťou dostali iba prví dvaja. Smolu mal aj v behu na 100 metrov cez prekážky. Predposlednú z nich zhodil Francúz Reichel do jeho dráhy, potkol sa a aj keď stratu dohnal, rozhodcovia sa nevedeli dohodnúť, kto
zvíťazil. Do finále tak poslali iba víťazov dvoch ďalších rozbehov. Prihlásil sa aj do súťaže v skoku do diaľky, do výšky a o žrdi, ale nevedno, či sa na nich aj zúčastnil.
■ ODUŠEVNENÝ MECENÁŠ
„Mnohí, premnohí slovenskí atléti štartovali v dôsledku tamojších národnostných pomerov pod maďarskou či uhorskou vlajkou,“ spomínal český diskár František Janda-Suk, strieborný na druhej olympiáde v Paríži v roku 1900. „Spomínam si na niektorých z nich, s ktorými som sa zhováral dokonca po česko-slovensky! Jedným z najpríjemnejších bol olympionik Sokol, s ktorým
som sa stretával najčastejšie. Pochádzal odniekiaľ z blízkosti Banskej Bystrice a hovoril krásnou ľubozvučnou
slovenčinou.“ Po olympiáde dominoval Alojz Sokol na medzinárodných pretekoch v Prahe, kde vyhral stovku i trojskok a bol členom víťaznej budapeštianskej štafety na 4 krát 100 metrov. Z atletických dráh sa však pomerne skoro vytratil. No angažoval sa pri organizovaní telovýchovnej aktivity v Uhorsku. Bol pri zrode Uhorského atletického zväzu v roku 1897 a členom Uhorského olympijského výboru. V roku 1900 sa priženil do rodiny zámožného statkára grófa Berchtolda. S manželkou Charlottou mali päť detí. Sobášom sa dostal k majetkom s kaštieľom v dedine Bernecebaráti (vznikla spojením Bernece a Baráti v roku 1928), čo mu umožnilo finančne podporovať atletické, ale i kultúrne podujatia. Napríklad v roku 1910 zorganizoval v Šahách prvý ročník súťaže gajdošov a
trubačov. Nevenoval sa iba práci na majetku, ale pracoval aj ako hlavný archivár Hontianskej župy v Šahách.
Zomrel 9. septembra 1932. Pri príležitosti stého výročia aténskej olympiády v roku 1996 vydala Slovenská pošta známku v nominálnej hodnote 9 Sk, ktorá dokumentuje Sokolov športový úspech. V decembri 2013 uviedli Alojza Sokola do Siene slávy slovenskej
atletiky.
Jozef SIACKY
Foto: archív autora