Kalendár vlasteneckých aktivít, spolupatričnosti národnej hrdosti a aktivít. Rok 2016 bude Rokom Vajanského – 16. augusta uplynie sto rokov od jeho smrti. Celkom prirodzene sa teda v pláne podujatí, ako je uverejnený na matičnej webovej stránke, sústreďuje pozornosť na neho. Ale medzi takmer sto akciami dominujú naše erbové podujatia s dlhoročnou tradíciou. Už päťdesiata Slovesná jar v Martine, Národný výstup na Kriváň, 24. ročník novozámockej súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko, Šaliansky Maťko, Cena Slovenského učeného tovarišstva... Aj gorazdovské podujatia v Močenku a v Kútoch majú dvadsaťštyriročnú tradíciu, rovnako ako matičná vatra zvrchovanosti v Cejkove. Zorganizujeme Národný sviatok na Devíne, Kráľove Šahy či Matičné národné slávnosti. Tie už koncom júla zájdu do Komárna, aby sme v prvé augustové dni mohli účasťou podporiť slávnosti Slovákov v Srbsku. A bustu, tentoraz Vajanskému, odhalíme uprostred augusta.
■ LEN MATICA
Výročia niektorých našich osobností si pravdepodobne aj v tomto roku pripomenie iba Matica: 190 rokov od narodenia Paulinyho-Tótha, výročia Kuzmányho, Nádaši-Jégého, Záborského, Janka Kráľa, Cígera Hronského, Šafárika, Matúša Dulu, Ivana Kraska, matičných predsedov Novomeského a Mináča, ale aj biskupa a národovca Alagoviča či spisovateľa Gejzu Vámoša. Ale aj štvorsté výročie smrti palatína Juraja Turza. Matičný život by však mal byť najmä o prítomnosti a našej budúcnosti. O našich aktivitách na školách a voči mladým vôbec. Tu je budúcnosť nášho vlastenectva. Pôjde o netradičné stretnutia s pútavým slovom, s modernou muzikou i s podnetnými videoklipmi. Pokúsime sa priblížiť dávnejšej matičnej podpore aj divadelnú činnosť ochotníkov.
■ PODPORA VEDE
Viacej „vzduchu“ dostane aj matičná veda. Výskum a jeho výstupy. Neprišiel čas vydať preklad nemeckého publicistu Venohra, ktorý sa inak ako bežne pozrel na SNP? Alebo preložiť aspoň časti textov mnícha Nestora, vzťahujúcich sa k našim koreňom? Myslime aj na vydávanie periodika, ktorým priblížime našu tak málo známu históriu širšej, ako len vedeckej obci. To napokon platí aj pre naše jazykové a ostatné bádanie.
Matičný život je aj o otváraní tém, čo iní nerobia. Parlament má naše námety na legislatívne úpravy. Ak by prešli, 4. jún by bol pamätným dňom podpísania mierovej zmluvy v Trianone v roku 1920 a 19. september by bol dňom vyhlásenia slovenskej nezávislosti – v ten deň v roku 1848 urobil práve toto Štúr na Myjave. A rozhodovanie o pamätníkoch pre významné udalosti či osobnosti – tie, ktoré majú deň v kalendári – by sa vyňalo spod právomoci miest a obcí. Je toho viac, sme za vrátenie zakladateľskej roly pri základnom školstve do rúk štátu. A tiež treba zmeniť systém lokálnych volieb z väčšinového na pomerný. Slováci, žijúci na zmiešanom území, dobre vedia, o čom je reč.
■ VIAC SRDCA...
A vysvetlenie plurálu v názve tohto textu? Hurbanovej Aničke sa Svetozár narodil 16. januára 1847, až deväť mesiacov po tom, čo na Vzkriesenie Krista Pána v apríli 1846 vyšli prvé Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru. Aj keď v nich stálo „od zodpovedného redaktora a vydavateľa Miloslava Jozefa Hurbana“, pochybuje niekto, že Miloslavovi pomáhala Anička? Veď sama vyhlásila: „Čo sa dialo na hlbockej fare, dialo sa u Hurbanovcov, a nie iba u Hurbana.“
A tak si v tomto roku pripomenieme aj 170. výročie Pohľadov. A pokúsime sa pokračovať v koncepcii, ktorú načrtli Hurbanovci: Slováci a Slovania musia rozvinúť taký typ vedy, ktorý vyrastie z nášho duševného založenia a bude sa líšiť od západného typu. Slovania vyvinú celkom nový poznávací duševný orgán, ktorý umožní poznávať viac ako doteraz. Nie rozumom, ale srdcom.
Na začiatok dajme teda do nášho matičného života v roku 2016 viacej srdca.
Marián TKÁČ, predseda Matice slovenskej