Extrémista a radikál Albin KURTI ohlásil vznik novej vlády v Prištine. Štyri mesiace po predčasných voľbách a necelé dva týždne po odchode nového vyslanca amerického prezidenta pre rokovanie medzi Prištinou a Belehradom samozvané Kosovo dostalo novú vládu. Ani Prištinu, ani Belehrad však nečakajú ľahké časy, ba práve naopak, kríza sa môže ešte viac prehĺbiť.
Nielen balkánske médiá 3. februára priniesli zvesti o sformovaní novej vlády v Prištine. Na čele vlády bude stáť Albin Kurti ‒ líder hnutia Samourčenie, ktorému sa podarilo sformovať koalíciu s Demokratickou úniou Kosova Isu Mustafu. Vo vláde sú podľa kosovskej „ústavy“ aj tri miesta pre menšinových ministrov, z toho jedno kreslo ‒ ministerstvo pre miestnu samosprávu obsadí kandidátka bosniacko-tureckej koalície Emilia Rexhepi, a dve ‒ ministerstvo pre návrat vyhnancov a ministerstvo pre regionálny rozvoj budú viesť Srbi Dalibor Jevtić a Ivan Milivojević. Zvyšné rezorty v pomere 6 : 6 si rozdelia koaliční partneri, pričom Samourčenie získalo diplomaciu, spravodlivosť, financie, zdravotníctvo, európsku integráciu a samostatný rezort ekonomiky, ktorý je v Kosove oddelený od financií. Demokratická únia Kosova zas prevzala rezorty poľnohospodárstva, obrany, infraštruktúry, vzdelávania, vnútra, kultúry a športu. Okrem toho bude mať vláda dvoch podpredsedov a tridsaťtri zástupcov ministrov.
■ FENOMÉN KURTI
Aj keď Kurtiho vláda predstavuje svojský obrat v doterajšej politickej tradícii Kosova, pestovanej od straty priamej kontroly Belehradu nad svojou južnou oblasťou, k zásadným zmenám v politike Prištiny nedôjde. Moc síce po prvý raz stratilo „vojnové“ krídlo Kosovskej oslobodzovacej armády (UČK), no ku kormidlu sa dostal predstaviteľ najradikálnejšieho albánskeho politického prúdu, ktorý bol aktívny v tzv. politickom krídle UČK. Albin Kurti, niekdajší radikálny líder študentských protestov nielen proti Miloševićovi, ale neskôr aj proti novej kosovskej „veteránskej“ verchuške, začínal svoju politickú kariéru ako mladý marxista spoluprácou s kosovsko-albánskym „Mandelom“ Ademom Demacim. V čase kosovského konfliktu v roku 1999 bol za protištátnu činnosť odsúdený na pätnásť rokov väzenia. V srbskej temnici si však dlho neposedel, keď bol po zvrhnutí Miloševića spolu s ďalšími okolo dvesto Albáncami (medzi nimi boli aj teroristi) v roku 2001 novou vládou v Belehrade omilostený. Na rozdiel od „zaslúžilých“ hrdlorezov UČK, ktorí sa po americkom bombardovaní uchytili pri moci, možno Kurtiho považovať za vzdelaného a rozhľadeného človeka s bohatými kontaktmi na Západe (napríklad aj Kurtiho manželka pochádza z Nórska a kampaň mu robil americký PR mág Arun Chaudhary). Práve zázemie mimo Kosova, ktoré Kurtimu zabezpečovalo nezávislosť od kosovského klanového klientelisticko-korupčného prostredia, mu pomohlo vyprofilovať sa za silného tribúna boja proti systému. Jeho vytrvalý politický boj s thaciovsko-haradinajovskou „veteránskou“ kamarilou, sprevádzaný mnohými problémami s políciou, nakoniec korunoval úspechom. Bolo by však mylné domnievať sa, že Kurti predstavuje akýsi osvietený protipól „veteránskej“ kamarily. Práve naopak, v mnohých ohľadoch, najmä v protisrbských postojoch, sa dosiaľ prejavoval oveľa radikálnejšie než Západom ku kompromisu tlačení doterajší prištinskí lídri. Tento kurz potvrdzuje aj Kurtiho expozé, v ktorom ohlásil, že nová vláda pripraví žalobu na Srbsko za vojnové zločiny a genocídu pred medzinárodným súdom, údajnú srbskú genocídu chce zakotviť aj zákonom, zrejme tak, aby nemohla byť spochybňovaná, ďalej vo vzťahu voči Srbsku chce zaviesť reciprocitu, ktorú však bližšie nedefinoval, ohlásil taktiež zvýšenie výdavkov na obranu a bezpečnosť, ako aj zavedenie trojmesačnej povinnej vojenskej služby pre občanov Kosova (vrátane miestnych Srbov). Všetky ohlásené kroky neveštia veľký pokrok vo vzťahoch medzi Prištinou a Belehradom, skôr naopak.
■ VYHLIADKY NA POKROK
Napriek všeobecne skôr pesimistickým prognózam vývoja sa však objavujú aj medzi srbskými analytikmi prejavy mierneho optimizmu postavené na fakte, že napriek veľkoalbánskym fantasmagóriám, ktoré tak rád vyhlasuje, je Kurti v podstate veľmi pragmatický politik. Podľa dlhoročného komentátora diania v Kosove Milivoje Mihajlovića napríklad Kurti vyjde v ústrety požiadavke Trumpovho vyslanca Richarda Grenella a zruší sto percent clá na dovoz srbského tovaru, ktoré srbská strana kladie ako podmienku obnovenia dialógu. Podľa Mihajlovića bol totiž Kurti od začiatku proti clám, lebo poškodzujú kosovských spotrebiteľov, nútených po ich zavedení kupovať základné potraviny o tridsať percent drahšie. Môže tým zároveň prezentovať svoju ústretovosť pred Američanmi, resp. pred Trumpovým vyslancom „buldozér-diplomacie“ Richardom Grenellom, ktorý podľa niekdajšieho srbského podpredsedu vlády Nebojšu Čovića zrejme počas svojej poslednej návštevy Prištiny prispel k tomu, že Kurti nakoniec našiel cestu k dohode na novej vláde s lídrom Demokratickej únie Kosova Isa Mustafom. Kurti si je vedomý, že clá boli od začiatku špekulačnou hrou a Priština ich vrátením do normálu prakticky nič netratí, naopak, získava politický kapitál v podobe zdanlivej ochoty k ústupkom. Lopta sa tak presunie na srbskú stranu ihriska.Tu však treba doplniť Mihajlovića, že Belehrad sa tým ocitne pod zvýšeným tlakom USA, ktoré požadujú od Srbska odstúpenie od svojho lobovania proti uznaniu Kosova. Uvidíme, ako si Srbsko s týmto tlakom poradí a či nezamieša karty v srbskej predvolebnej kampani.
Martin JARINKOVIČ ‒ Foto: internet
Text k foto: Nový premiér samozvaného Kosova Albin KURTI