Najprv prevencia a až potom lieky a lekári

thumbnail

Hlavný hygienik SR Ján MIKAS o ochrane a podpore zdravia populácie na Slovensku. Úrady verejného zdravotníctva verejnosť na Slovensku ešte stále vníma ako bývalé hygienické stanice a lekárov, ktorí v nich pracujú, skôr spája s prevenciou, vyhľadávaním a elimináciou zdrojov epidémií a pandémií infekčných ochorení. Lenže do ich kompetencií patrí aj starostlivosť o hygienu potravín školských a predškolských zariadení, zdravotníckych zariadení, tiež protiradiačná ochrana aj prevencia úrazov, kardiovaskulárnych, onkologických ochorení, chorôb dýchacieho systému a tráviaceho systému, ale aj posudzovanie správnosti medicínskych výkonov a diagnóz  v sporných prípadoch.  O rozhovor na túto problematiku sme požiadali  hlavného hygienika Slovenskej republiky a vedúceho  Úradu  verejného zdravotníctva Slovenskej republiky Mgr. RNDr. MUDr. Jána Mikasa, PhD.

  • Prvopočiatky liečiteľstva podľa historikov datujeme do obdobia zhruba spred pol milióna rokov. Aká bola jeho minulosť na našom území v minulých storočiach?

V rakúsko-uhorskej monarchii niektoré zdravotnícke problematiky upravovali špeciálne normy, povedzme zákon č. 89/1885 o boji proti pohlavným chorobám, výnos Ministerstva vnútra č. 29 949/1902 o boji proti tuberkulóze, výnos Ministerstva vnútra z roku 1891 o ochrannom očkovaní proti kiahňam a pod. Na Slovensku platil Zákon č. XIV z roku 1876, ktorý v širokom rozsahu upravoval celý rad otázok zdravotníctva, okrem iného aj ochranné očkovanie. Mal dve hlavné časti a stosedemdesiatšesť paragrafov. Prvá časť sa venovala otázkam verejného zdravotníctva, druhá  riešila úpravy v oblasti zdravotníckej služby v obciach a v ústredí. Zameriavala sa na činnosti v záujme ochrany zdravia obyvateľov. Niektoré z nich sa zaoberali čistotou životného prostredia vrátane ovzdušia a vody, ako aj otázkami verejnej hygieny. Nemenej významný bol v tom čase protiepidemiologický zákon č. 67/1913 a naň nadväzujúce nariadenie MV vydané po dohode s ministrom obchodu č. 103/1914 o oznamovaní prenosných chorôb...

  • Z medicínskej praxe odchádza generácia lekárov, absolventov lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe v študijnom odbore hygiena. Ako sa darí plniť všetky úlohy v tomto smere a ako do budúcnosti organizačne a legislatívne zabezpečovať tento typ práce?

Hlavným dôvodom, prečo sa hygienické stanice, resp. štátne zdravotné ústavy  transformovali na úrady verejného zdravotníctva, bol právny problém. Orgány verejného zdravotníctva v rámci svojej činnosti v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. vykonávajú aj úkony súvisiace so správnym konaním v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru. V dôsledku uvedenej situácie sú štátni zamestnanci odmeňovaní v zmysle zákona o štátnej službe a, žiaľ, ich platové podmienky často nie sú motivujúce. Nastáva odliv odborných pracovníkov tak lekárskeho zamerania, ako aj odborníkov v iných oblastiach. Treba zdôrazniť, že absolventi verejného zdravotníctva nie sú natoľko široko profilovaní, aby dokázali fundovane obsiahnuť celú problematiku. Tú doteraz zastrešovali lekári. Preto je nevyhnutné vytvoriť novú koncepciu študijných osnov, ktorá by  kládla vyššie nároky tak na prednášajúcich, ako aj na študentov. Predmety, ktoré sa v minulosti vyučovali na Lekárskej hygienickej fakulte v Prahe, bolo by potrebné znovu zaradiť do osnov pre výučbu lekárov i verejných zdravotníkov v záujme ich komplexného vzdelania. Ďalším problémom je nešťastná formulácia v novele nariadenia vlády o ďalšom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov. Tá neumožňuje verejným zdravotníkom získať špecializácie v odboroch, akými sú hygiena detí a mládeže, hygiena výživy a pod.

  • Je všeobecne známe, ukazujú to napríklad dlhodobé skúsenosti z projektu prevencie kardiovaskulárnych ochorení MONICA v Severnej Karélii vo Fínsku, že prevencia formou ochrany a podpory zdravia v oblasti chronických neinfekčných ochorení musí mať charakter dlhodobých nefarmakologických intervencií aplikovaných v danej populácii zdravotníckymi aj nezdravotníckymi pracovníkmi.

Vzdelávacie kampane v materských, základných a stredných školách, u zamestnávateľov, skupinové vzdelávanie a výchova k zdraviu sú významné. Aj individuálne poradenstvo, ako zostať zdravý, tvorba individuálnych jedálnych lístkov a tréningových plánov, vedenie osôb k ich dodržiavaniu, tvorba individuálnych wellness a fyzioterapeutických plánov pod vedením zdravotníckych pracovníkov s príslušnou kvalifikáciou, opatrenia regionálnej samosprávy v podobe podpory regionálnych výrobcov produkujúcich zdravé potraviny patria do osvetovej práce. V rámci spolupráce s médiami vo vzťahu k prezentácii zdravého životného štýlu a samotných kampaní je dôležité pribrať do tímu aj kompetentných odborníkov, ktorí by koordinovane spolupracovali. Podstatou je zmena zdravotného uvedomenia a následne správania jednotlivcov a populácie na danom území. Svojho času tieto činnosti zabezpečoval Ústav zdravotnej výchovy, ktorý bol zrušený. Určitou náhradou mohli byť odbory podpory zdravia regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré však nemajú potrebné personálne kapacity.

  • Možnosti na zlepšenie situácie v tejto oblasti, keď Národný program podpory zdravia, ktorý pravidelne schvaľuje vláda Slovenskej republiky a mal by definovať nástroje a stratégie, ako zlepšiť ukazovatele zdravia Slovenskej populácie, zatiaľ stále nie je nijako finančne krytý...

Z nášho pohľadu by bolo potrebné definovať systém, ako sa budú alokovať finančné prostriedky na preventívne národné programy, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky. Činnosti v oblasti prevencie dnes zabezpečujú odbory podpory zdravia na Úrade verejného zdravotníctva SR a tridsaťšesť regionálnych úradov verejného zdravotníctva v SR. Aj v tomto smere je potrebné ich posilnenie tak z pohľadu personálneho, ako aj z pohľadu materiálno-technického a finančného. Naším cieľom je, aby odbory podpory zdravia mohli v praxi riešiť široké spektrum výziev a iniciatív v nadväznosti na ukazovatele zdravotného stavu obyvateľstva a zdravotného uvedomenia občanov priamo v príslušnom regióne.

  • Vidíte v súčasnosti nejakú možnosť, ako by sa mohla zlepšiť situácia v tejto oblasti?

Verejné zdravotníctvo je základným pilierom starostlivosti o zdravie občanov. Preto sa treba zamerať na posilňovanie kapacít vo verejnom zdravotníctve. Zo strany štátu najmä na posilnenie personálnych kapacít vo verejnom zdravotníctve  a zároveň systematicky zabezpečovať finančné prostriedky na plnenie preventívnych programov. Dôležité je zdôrazňovať význam prevencie a najmä jej ekonomickú efektivitu pre štát. Investície vynaložené na preventívne opatrenia sú výhodnejšie a lacnejšie ako neskôr samotné náklady štátu na liečbu pacientov. Pre pacienta je zachytenie ochorenia vo včasnom štádiu rovnako menej záťažové ako v prípade, ak ide už o neskoršie štádium ochorenia. Z nášho pohľadu je potrebné zvážiť tvorbu legislatívnych opatrení zameraných na motiváciu predchádzania rizikového správania obyvateľov ‒ posilniť spoluzodpovednosť občanov a starostlivosť o vlastné zdravie, klásť dôraz na propagáciu zdravého životného štýlu a zdravotnú edukáciu obyvateľstva. Dôležité  je, samozrejme, vytvárať pre občanov také ekonomické, sociálne, pracovné a environmentálne predpoklady, aby mohli zdravo žiť. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pravidelne realizuje odbornú vedeckú konferenciu Dni zdravotnej výchovy MUDr. Ivana Stodolu, ktoré už zaznamenali výročný štyridsiaty ročník.

  • Vidíte nejakú možnosť vzájomnej spolupráce v tejto oblasti vzdelávania zdravotníckych odborníkov, prípadne inú s lekármi ambulantnej zdravotnej starostlivosti a s ďalšími odborníkmi v slovenskom zdravotníckom systéme?

Podporujeme vzájomnú spoluprácu a bolo by žiaduce intenzívnejšie prepojenie. Aj spomínaná konferencia, ktorú organizuje Úrad verejného zdravotníctva SR, reflektuje potrebu spolupráce vo viacerých sektoroch aj s odbornými spoločnosťami s cieľom riešiť otázky týkajúce sa zlepšenia zdravotného stavu obyvateľstva. Pri odporúčaní ďalších klinických vyšetrení klientov poradne zdravia, ako aj pri plnení projektov a programov súvisiacich so zdravým životným štýlom spolupracujú odbory podpory zdravia RÚVZ v Slovenskej republike s praktickými lekármi, so špecialistami, stomatológmi, s gynekológmi, pediatrami, lekárnikmi a lekárňami, psychológmi. Spolupráca so zdravotníckymi zariadeniami RÚVZ spočíva aj v distribúcii zdravotno-výchovných dokumentov ‒ letákov, plagátov a brožúr  do ambulancií lekárov prvého kontaktu, pediatrov, obvodných a aj lekárov špecialistov. Samozrejme, priestor na ďalšiu spoluprácu je vítaný.

  • Ako lepšie zabezpečiť organizáciu a výkon ochrany a podpory zdravia obyvateľov na daných územiach? Aká je situácia na Slovensku a čo si myslíte o tomto koncepte navrhovanom európskym komisárom?

Európsky komisár pre zdravie a bezpečnosť potravín Vytenis Andriukaitis koncom roka informoval, že z prieskumu zdravotníckych profilov dvadsiatich ôsmich európskych štátov, ktorý uskutočnila Európska komisia, európske krajiny venujú iba tri percentá svojich rozpočtov na zdravotníctvo problematike prevencie chorôb v porovnaní s osemdesiatimi percentami, ktoré vynakladajú na ich liečbu.  Podľa neho je potrebné prehodnotiť systémy verejného zdravotníctva a zlepšiť prístup k ochrane a podpore zdravia obyvateľstva realizovaný prostredníctvom primárnej zdravotnej starostlivosti.

  • Podľa štatistík sme starí a chorí. Čo treba robiť, aby sa to zmenilo?

Stredná dĺžka života sa v Slovenskej republike od roka 2000 zvýšila o viac ako tri roky a v roku 2015 dosiahla 76,7 roka. Stále je to však takmer o štyri roky menej ako priemer EÚ. Pretrváva veľký rozdiel medzi pohlaviami, pričom slovenskí muži žijú v priemere o vyše sedem rokov kratšie ako ženy (73,1 roka v porovnaní s 80,2 roka). Existujú takisto rozdiely medzi sociálno-ekonomickými skupinami: osoby s nízkou úrovňou vzdelania žijú v priemere o desať rokov kratšie ako osoby s vysokoškolským vzdelaním. Nižšia stredná dĺžka života v SR je do veľkej miery spôsobená vysokou úmrtnosťou na kardiovaskulárne ochorenia. Problém sú rizikové faktory: fajčenie a konzumácia alkoholu, ako aj riziká súvisiace so stravovaním a s nízkou fyzickou aktivitou, ktoré následne prispievajú k vysokému indexu telesnej hmotnosti a k ďalším zdravotným rizikám.

  • Je zrejmé, že pri všeobecnom trende predlžovania strednej dĺžky života bude narastať výskyt niektorých ochorení, čo bude s určitosťou viesť k zvyšovaniu nákladov na zdravotnú starostlivosť. Tým sa pravdepodobne zvýši záťaž pre celú ekonomiku.

Nevyhnutné je preto zamerať sa na aktivity smerujúce do oblasti preventívnych opatrení. Motivovať obyvateľstvo k aktívnej účasti na upevňovaní, ochrane a podpore svojho zdravia tak, aby sa starostlivosť o zdravie človeka stala trvalou súčasťou jeho života. Výsledným cieľom by malo byť zlepšenie zdravia  a pohody občanov.

Zhovárala sa Eva SISKOVÁ ‒ Foto: archív