Februárové číslo Slovenských pohľadov láka na svoje stránky. Úvodník Štefana Haviara, ohlasy na výzvu Zachráňme Slovenské pohľady! kvalitnú prózu od Ondreja Sliackeho, Ivana Kupku či Petra Holku. Pripomenutie si Mikuláša Gaceka a Slovákov v česko-slovenských légiách počas prvej svetovej vojny. To všetko a mnoho iného môžete nájsť v svojich obľúbených Slovenských pohľadoch, ktorých ďalšie, februárové číslo práve prichádza na pulty predajní. Slovenské pohľady, najstarší literárny časopis na Slovensku, ktorý oslavuje v tomto roku sto sedemdesiate piate výročie od založenia a sto štyridsiate výročie od jeho obnovenia, aj tentoraz prináša to najkvalitnejšie z domácej i zo zahraničnej literatúry.
■ NOVÍ LIKVIDÁTORI
V úvodníku Štefan Haviar bilancuje prácu v Slovenských pohľadoch a ich históriu na pozadí snáh súčasnej vládnej garnitúry zlikvidovať Maticu slovenskú, a tým aj samotné periodikum. Číslo prináša ukážky z poézie od Jána Šimonoviča, Hany Koškovej a chorvátskeho básnika Danijela Dragojevića preložené Alicou Kulihovou.
Na výzvu šéfredaktora SP Zachráňme Slovenské pohľady! reagovali viacerí literáti, vedci, žurnalisti, umelci – ľudia, ktorým je kultúra blízka. Vo februárovom čísle dostali možnosť vyjadriť svoj názor na počínanie ministerstva kultúry a jeho snahy postupným obmedzovaním finančnej dotácie zadusiť Maticu slovenskú, a tým zničiť aj jedinečné Slovenské pohľady ako aktuálny a obsažný časopis s bohatou ponukou a históriou. Časopis publikuje stanoviská Márie Bátorovej, Antona Hykischa, Dušana Kerného, Milana Richtera, Ondreja Sliackeho a Miroslava Tumu.
Michal Harpáň mapuje pôsobenie slovenských vojvodinských spisovateľov v Slovenských v pohľadoch v období 1922 ‒ 1945. Ondrej Sliacky predstaví tri svoje krátke prózy Na Kráľovej holi stojí strom zelený..., Kto vyhnal Turkov z Čičmian a Odkedy sú cigánski Dómovia u nás doma.
Peter Cabadaj píše po päťdesiatich rokoch od úmrtia Mikuláša Gaceka (1895 ‒ 1971) o jeho pohnutom živote a diele, ktoré nám zanechal. Matica slovenská sa systematicky venuje problematike a osudom Slovákov na frontoch prvej svetovej vojny, najmä postave M. R. Štefánika a slovenským legionárom. Danú problematiku spracováva aj spoločný príspevok Petra Švantnera a Pavla Pareničku pod názvom Neznámi slovenskí hrdinovia. Peter Holka predstaví svoju novú poviedku Zázračné hodinky. Jozef Markuš v príspevku Ekonomická veda a slovenská kultúra venuje priestor významným priekopníkom slovenskej ekonómie Imrichovi Karvašovi, Štefanovi Heretikovi a Ivanovi Okálimu.
■ PRAVIDELNÉ RUBRIKY
Ľuba Šajdová v svojej pravidelnej rubrike vyspovedala skladateľa a dirigenta Svetozára Štúra, praprasynovca Ľudovíta Štúra, potomka brata Ľudovíta Štúra Samuela. Andrijan Turan nám priblíži Paríž – mesto milencov, maliarov a múz. Ivan Kupka sa predstaví zaujímavou poviedkou Udrel som muža teodolitom. Jaroslav Chovanec nám ozrejmí problematiku volebného systému Slovenskej republiky ako základného prvku demokracie.
Rubriky Sedem viet o siedmich knihách sa vo februárovom čísle zhostil Dalimír Hajko, recenzoval knihy od Ž. Zemčákovej Mám za sklom Lennonovu fotku, od N. Stevovića a M. Spevaka Veľký Meder 1914 ‒ 1918, M. Sanigu Prechádzky slovenskou prírodou, od I. Ruttkayovej (zost.) Náš pán profesor Fraňo Ruttkay, od M. Kaprálikovej Za hranice provincie. Ján Smrek a jeho E/elán, od V. Vrajovej Štylistické kontúry poézie a od P. Maduru Druhá budova Matice slovenskej. Od myšlienky po súčasnosť.
Slovenské pohľady tradične prinášajú recenzie viacerých domácich aj zahraničných autorov (Ľ. Jurík: Ľudovít Štúr. Životný príbeh, R. Bojničanová a T. Šimončíková-Heribanová (eds.): Komplexnosť obraznosti, J. Kačala a kol.: Krátky slovník slovenského jazyka, D. Dvořáková: Stopy dávnej minulosti 10 a dvojrecenziu na knihu od P. Mišáka Modrá trikolóra), pravidelné rubriky od Gustáva Murína Laboratórium, od Miloša Ferka Literárny antikvariát – píše o slovenskom autorovi kníh pre deti Imrichovi Majerskom, ako aj nahliadnutie do literárnej tvorby, a predovšetkým kritiky v Čechách v rubrike Spoza Moravy od prof. Iva Pospíšila. Jana Pivovarníková tradične podáva správu z výstav. V zápisníku sa Martin Jurčo rozlúči s etnomuzikológom a dlhoročným rozhlasovým redaktorom redakcie ľudovej hudby Ondrejom Demom. Číslo tradične uzatvára rubrika od Štefana Haviara Pripomíname si.
■ VÝTVARNÝ SPRIEVOD
Výtvarný sprievod čísla je vytvorený z prác slovenského autora Martina Kellenbergera. Absolvoval katedru výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského. Venuje sa maľbe, kresbe, grafike, animovanému filmu a právom ho radia medzi najprestížnejších knižných ilustrátorov. Martin Kellenberger však nie je len významný maliar, grafik a ilustrátor, ale aj znalec hudby, literatúry a dejín. Jeho dielo reflektuje európske i svetové dejiny a kultúrnu históriu ľudstva, a preto sa v ňom často objavujú biblické motívy či osobnosti stredoveku, novoveku i moderny, ako boli Gutenberg, Komenský, van Gogh a ďalší. Je verný aj kúzlu rozprávok, a predovšetkým človeku. Verí hodnotám ľudskej civilizácie, kultúry a humanizmu. Mal viaceré autorské výstavy nielen doma, ale i v USA, Maďarsku, ČR, Rakúsku a vo Francúzsku. Získal viacero ocenení, medzi nimi Cenu Ľudovíta Fullu (2001), bol nominovaný na medzinárodnú Cenu Hansa Christiana Andersena.
Radoslav ŽGRADA